Cena za 1 uncu zlata je aktuálne 1200 – 1300 dolárov (cca 1100 – 1200 EUR). Môže cena zlata narásť na 2500 USD? Alebo 10 000 USD? Čo tak 50 000 USD?
Papierové peniaze v minulosti fungovali tak, že boli kryté zlatom. Na každý papierový peniaz v obehu existoval kúsok zlata v trezoroch centrálnej banky. Ak chceli štáty vydať viac papierových peňazí, museli získať zlato vojnou, alebo ho vymeniť za tovary, alebo ukradnúť. Preto bola cena zlata fixná.
Po roku 1912 sa v USA začala nová doba, kde sa vznikom centrálnej banky FED začalo tlačiť viac papierových peňazí bez toho, aby rovnako rýchlo rástol objem zlata v trezoroch centrálnej banky. Preto sa papierovým peniazom hovorí, že sú nekryte. To zákonite spôsobilo rast ceny zlata. Ale poďme pekne poporiadku.
Papierové peniaze vždy strácajú hodnotu.
Jednou zo základných poučiek, ktoré platia v ekonomike a financiách, je zákon straty hodnoty papierových peňazí. Deja sa to pomaly a preto si to bežný človek nevšimne.
Pri zvyšovaní počtu eur alebo dolárov na svete sa zákonite ich hodnota znižuje. Všimneme si to tak, že z roka na rok všetky tovary stoja viac. Hovoríme tomu inflácia. Je to dlhodobý jav, ktorý postupne ukrajuje z hodnoty peňazí.
Ak sa množstvo hocijakého tovaru alebo služby zvyšuje, jej cena a hodnota klesá. Dá sa to porovnať k tomu, že ak máme počas roka veľkú úrodu jabĺk, ich cena klesne. Alebo ak na jednej ulici otvorí naraz 10 holičov svoje prevádzky, cena za ostrihanie bude klesať.
Ako starší zvykli ironicky poznamenať: Už ani ten milión korún nie je to, čo to bývalo.
Zlato a papierové peniaze.
Zlato je v tomto prípade akýmsi strážcom a garantom hodnoty peňazí. Z dlhodobého hľadiska hodnota zlata ani nerastie, ani neklesá. Je stále rovnaká a za uncu zlata si môžeme dnes kúpiť približne to isté, čo za uncu zlata v minulosti napríklad v starom Grécku.
| Pánsky oblek | V dolároch | V unciach zlata |
|---|---|---|
| Pred 100 rokmi | 20 dolárov | 1 unca |
| Dnes | 1200 dolárov | 1 unca |
Ako zlato funguje ako strážca hodnoty?
Keďže množstvo zlata je obmedzené, jeho cena sa v dlhšom časovom horizonte vyrovná podľa množstvá peňazí v obehu.
Ukážeme si to na jednoduchom príklade. Ak by bolo na celom svete iba 100 uncí zlata a iba 100 000 dolárov v obehu, cena za 1 uncu by bola 1 000 dolárov. (100 000 dolárov delené 100 uncí). Ak by sem zvýšili počet dolárov o 100%, tak by sme ich mali 200 000 dolárov. A z dlhodobého hľadiska sa cena zlata bude približovať cena 2 000 dolárov za uncu (200 000 USD delené 100 uncí).
„Ale veď to takto jednoduché nie je.“
Niektorí ekonómovia budú namietať, že na cenu zlata vplývajú aj iné faktory, nie iba množstvo peňazí v obehu. Je to pravda, ale iba z krátkodobého hľadiska – v priebehu mesiacov a rokov. Ak sa niekde začne vojna, alebo je kríza, cena zlata rastie prudko a naopak, ak sú na svete iba dobré správy, jeho cena klesá.
Pri dlhodobom pohľade cena zlata vždy ukazuje reálnu hodnou vzhľadom na množstvo tovarov, ktoré si môžeme za 1 uncu kúpiť. Je to defacto jedno, či bude cena za unca zlata 1 000 dolárov alebo milión dolárov, keď hodnota jednej unce bude stále 1 000 chlebov.
Fakty z minulosti.
Mike Maloney vo svojej knihe Investujte do zlata a striebra okrem iného ukazuje vzťah medzi cenou zlata a množstvo natlačených papierových peňazí.
Obdobie 1900 – 1970.
Do roku 1913 bola cena zlata stabilná, pretože stále platil zlatý štandard, ktorý hovoril, že na počet bankoviek je nutné mať v trezoroch určitý počet zlatých mincí alebo tehličiek.
V roku 1913 vznikla americká centrálna banka Fed a začali sa tlačiť peniaze bez nutnosti nového zlata. Na grafe je uvedené:
- Od roku 1913 sa začalo zvyšovať množstvo dolárov v obehu a cena zlata bola stále stanovená úradne na nízkej úrovni pod 21 dolárov za 1 trojsku uncu.
- V roku 1934 zrušil prezident Roosvelt zlatý štandard a cena zlata narástla skokovo o 66% na od 35 dolárov za uncu a v tomto období boli všetky papierového peniaze kryté zlatom – teda hodnota zlatých zásob v USA bola rovnaká, ako bolo množstvo dolárov v obehu. Vtipné na tom je iba to, že rok pred tým, pri cene 21 dolárov (pred uvoľnením jeho ceny) USA konfiškovali zlato občanov, ale za nízku cenu .
- Zlaté časy skončili v roku 1944, keď sa USA zapojili do 2. sv vojny. Vláda potrebovala veľa peňazí a tak Fed tlačil ako odušu.
- Do roku 1970 bola cena zlata stanovená fixne na 35 dolárov. Zlato nemohlo rásť, pretože cena bola stanovená úradmi.
Obdobie od 1970 do 1985.
V roku 1971 prezident Nixon zrušil fixný kurz zlata a jeho cena postupne rástla. Reakcia ľudí bola postupná, ale počas roka 1980 druhý krát nastala situácia, keď boli všetky doláre kryté hodnotou zlata a jeho cena vyskočila od zrušenia fixného kurzu z 35 dolárov na 850 dolárov, čo bol nárast o 2400%. !!! Bol to obrovský šok, ktorý vrcholil po ropných krízach a hromadení napätia.
Aktuálne obdobie.
Na grafe si môžete všimnúť, že šok vo roku 1980 je nič oproti aktuálnej situácií. Nástupom elektronických peňazí a nových typov úverov postupne vzrástli zásoby dolárov do obrovských rozmerov. Od hypotekárnej krízy v roku 2008 ide graf prakticky strmo hore.
Za posledných 10 rokov zvýšili USA množstvo dolárov v obehu dvojnásobne a od roku 1960 takmer 46 násobne. Eurozóna je na tom podobne, aj keď euro nefunguje tak dlho.
História sa opakuje a aj v tomto prípade, ak verejnosť zistí, čo dlhodobo robí Fed s dolárom, cena zlata bude prudko rásť. Aby bol dnes dolár krytý zlatom, unca zlata by stála viac ako 26 000 dolárov. A to hovoríme iba o americkom doláre, ktorý sa bezhranične tlačí. Ešte sú tu všetky ostatné meny sveta na čele s eurom, jenom a juanom.
Záver: Bude stáť unca zlata 26 000 dolárov?
Je nárast na úroveň 26 000 dolárov nereálny – teda +2 000%? To isté si mysleli ľudia vo roku 1971, keď stála unca 35 dolárov. Tiež nečakali, že narastie cena o 2 400% v priebehu pár rokov. A rovnaký šok nás môže čakať v nasledujúcich rokoch.
Ale!
Nie je dôležité, koľko dolárov bude stáť jedna unca zlata. Zlato má vnútornú hodnotu, nie je dôležitá jeho cena.
Mike Maloney ukazuje, že v najbližších rokoch nás čaká prudký rast cena zlata nie preto, že je zlato sexi, ale cena zlata iba dorovná množstvo peňazí v obehu. Či to bude 3 000 dolárov, alebo trilión nie je až také dôležité, ako to, či ho bude rodina vlastniť, alebo nie.
Pretože:
1. ak nastane deflácia alebo kolaps meny, cena zlata možno dosiahne „iba“ 2000 dolárov za uncu, ale ceny všetkých ostatných tovar klesnú tak výrazne, že do pár uncí sa zmestí všetok váš majetok (ako v roku 1980).
2. Ak nastane prudká inflácia – prudký rast cien, unca zlata môže mať cenu aj 60 000 dolárov, ale to nie je dôležité, lebo aj ceny budú prudko rásť.
3. A ak nastane hyperinflácia, môže byť cena unce zlata aj 1 trilión, ale chlieb bude stáť miliardy, ako tomu bolo počas hyperinflácie v Nemecku počas Weimarskej republiky.
Dôležitá otázka teda znie:
Ak nastane zmena finančného systému alebo hyperinflácia, alebo deflácia alebo zmena meny, alebo nejaká bublina, alebo ďalšia hypotekárna alebo iná kríza, stratí na tom bežný občan, alebo tí, ktorí tieto pravidlá tvoria?
