Ako vytvárajú banky peniaze z “čistého vzduchu”?
Nové peniaze vytvorí banka vtedy, ak poskytne klientovi pôžičku. Nepotrebuje na to nič, vytvorí tieto peniaze naťukaním do počítača. Znie to neuveriteľne? Poďme sa na to pozrieť. Plus na konci článku nájdete bonbónik, ako vysvetľuje vytváranie nových peňazí „z ničoho“ Národná banka Anglicka – Bank of England.
V minulej časti sme sa venovali tomu, ako teoreticky banky vytvárajú peniaze pomocou multiplikátora peňazí a frakčného rezervného bankovníctva. Tu si to môžete prečítať.
Krátke pripomenutie.
V krátkosti to funguje tak, že banky môžu legálne použiť peniaze jednej osoby viac krát a znásobiť ich v ekonomike pomocou úverov. V našom príklade klient Miro vloží svoju výplatu na účet v banke, ktorá tieto peniaze požičia inému klientovi Janovi, ktorý ich minie v Autobazáre a ten ich uloží do inej banky. Výsledkom sú dva vklady – Miro a Autobazár, ale iba jedny peniaze – Mirove. 
Zámerne hovorím, že je to teoretický model. V reálnom svete by to takto nefungovalo.
Pretože by Banka A musela čakať na Mira, ktorý si vloží výplatu na účet, aby mohla peniaze požičať Janovi. V tomto teoretickom modely by banka nemohla požičať peniaze skôr, kým by Miro neurobil vklad.
Možno bude niekto argumentovať, že v reálnom svete nie sú iba dvaja klienti, takže Banka A nemusí čakať iba na Mira, lebo má viac klientov. To je síce pravda, ale úverový trh nefunguje rovnomerne počas roka tak, ako sa sypú do banky vklady. Určite sa v niektorej banke v minulosti stalo, že bol v danom mesiaci väčší záujem o úvery, ako boli vklady. Napríklad v posledných mesiacoch sú výhodné hypotéky a banky požičiavajú vo veľkom. Osobne som nikdy nepočul, aby v banke pri žiadosti o úver niekomu povedali, že „Pardon, dostanete úver, ale musíme počkať na vklady od klientov do poobedia, aby sme Vám ho mohli dať.” Takto to nefunguje :-).
Ako to teda funguje?
Ešte pred tým, ako sa dostanem k podstate, je potrebné, aby sme si povedali dve dôležité veci:
- aké druhy peňazí v bankovníctve fungujú,
- čo je to termín vklad v banke.
Viem, že to vyzerá ako prednáška, ale musí to byť. 
Je to kľúčové, aby sme pochopili, ako banky vytvárajú peniaze.
Druhy peňazí.
V bankovníctve poznáme 3 druhy peňazí.
- Hotovosť – bankovky a mince, ktorými platíme.
- Rezervy v centrálnej banke – elektronická verzia hotovosti.
- Čísla v počítači (vklady v banke).
Poďme sa na všetky druhy bližšie pozrieť.
- Hotovosť je jasná, ale čo sú 2. Rezervy v centrálnej banke?
Každá banka má v centrálne banke svoj účet, kde sú vedené rezervy z každého vkladu. Hovorí sa tomu aj povinné minimálnej rezervy. Ak urobíte prevod z Banky A do Banky B, banky medzi sebou reálne nepresúvajú hotovosť v obrnených autách. Využívajú na to rezervy v centrálnej banke.
Príklad na rezervy v centrálnej banke.
V našom príklade budeme mať iba 2 operácie:
- Klient 1 zaplatí faktúru 30 EUR za elektrinu z Banky A do Banky B, kde majú účet elektrárne a
- Klient 2 zaplatí za telefón z Banky B do Banky A, kde má operátor účet
Reálne by mala Banka A poslať 30 EUR do Banky B a opačne.
V praxi to funguje tak, že na konci dňa si banky medzi sebou vybalancujú, ktorá dlží ktorej a prebytok si medzi sebou neposielajú, ale zmenia sa im rezervy v centrálnej banky.
Banka A dĺži Banke B rozdiel – 10 EUR, ktoré si reálne nepošlú, ale Banke A klesnú rezervy a Banke B stúpnu rezervy.
Tieto 2 druhy peňazí – hotovosť a rezervy v centrálnej banke sú jediné reálne peniaze a sú vytvorené centrálnou bankou. Tvoria necelé 3% zo všetkých peňazí v ekonomike. Akých je teda 97% zvyšných peňazí?
3. Čísla v počítači.
Za čísla v počítači myslíme vklady v banke resp. sú to čísla na vašom účte, ktoré vidíte z výpisu. Majú rovnaké použitie ako peniaze, ale nie sú to reálne peniaze.
Čo je to vklad v banke?
V banke na účte môžete mať vklady (kredit, plus) alebo debet (mínus). Keď vložíte bankovky do banky, nemáte v banke bankovky, teda reálne peniaze. Banky ich zmení na elektronické peniaze, pripíše Vám to na účet a nazve to vklad, kredit , plus a podobne. Objaví sa to na účte ako vklad a je to záväzok banky, že vám v budúcnosti vyplatí presne stanovenú sumu na požiadanie.
Z legálneho hľadiska nemáte v banke reálne peniaze vo forme bankovky, ale elektronické vo forme vkladu. Banka sa síce zaviazala, že vám ich vyplatí aj vo forme bankoviek, ale nečaká, že ich budete chcieť všetky naraz v bankovkách, ale že budete robiť prevody, necháte si ich na účte, investovať cez banku, otvoriť termiňák a podobne. Preto banka nemusí držať všetky vklady v hotovosti, ale iba časť pre istotu, ak by niektorí klienti chceli vybrať hotovosť (frakčné rezervné bankovníctvo).
Poďme do finále.
Nové peniaze „z ničoho“ banky vytvárajú tak, že poskytujú úvery.
Predstavte si, že prídete do banky a chcete pôžičku 1 000 EUR. Banka skontroluje, či ste dôveryhodný a rozhodne sa vám dať pôžičku. Podpíšete s bankou zmluvu o pôžičke. A čo sa stane? Pozriete sa na svoj účet a máte tam 1 000 EUR. Ako sa tam dostali?
Banka ich jednoducho vytvorila z ničoho a pripísala vám ich v elektronickej hodnote na účet. Na účte môžete mať iba vklady (kredit, plus), alebo debety (mínus). 1000 EUR je pre vás teda plus = vklad. Heuréka – banka práve vytvorila 1000 EUR z ničoho.
Otázky?
- Potrebovala banka na vašu pôžičku nejaký vklad od iných klientov? Nie, vytvorila si vklad – „naťukala“ Vám to na účet tak, že vám to poslala zo svojho účtu.
- Potrebovala banka na vašu pôžičku bankovky? Nie.
- Potrebovala banka na vašu pôžičku zvýšené rezervy z centrálnej banky? Nie.
V tom je celý fígeľ. Ak by bolo nutné mať všetky vklady v bankovkách, musela by banka hneď, ako vám poskytne úver, vytlačiť peniaze v hotovosti. Ale takto nemusí, lebo vklad (kredit, plus) na účte nie je v reálnych peniazoch, ale v elektronických. Banka musí mať iba časť z tých peňazí v hotovosti, keby ste náhodou chceli časť vybrať v hotovosti.
Pozn. Ešte jasnejšie to určite bude účtovníkom – z účtovníckeho hľadiska (a nechcem zachádzať do detailov) sa vždy aktíva rovnajú pasívam a teda úverová zmluva v hodnote 1000 EUR (pre banku aktívum) sa rovná novovytvoreným peniazom na Vašom účte v hodnote 1000 EUR (vklady klientov sú pre banky pasívum). Výsledok sa nemení, iba rovnako narastú aktíva a pasíva.
Čo ak úver splatíte?
Ak úver splácate, posielate banke peniaze na jej interný účet (teda postupne zmiznú z vášho účtu a postupne klesá výška vašej pôžičky. Na konci teda nebudete mať na účte 1000 EUR a banka nebude mať zmluvu o pôžičke na 1000 EUR (čo je jej aktívum). Peniaze – 1000 EUR – zmiznú. Rovnako, ako ich banka vytvorila, sa 1000 EUR stratí.
Ja viem, že to znie ako sci-fi, ale tak funguje bankový systém a vytváranie peňazí bankami.
Záver
Banky vytvárajú nové peniaze poskytovaním úverov takto:
- klient podpíše úverovú zmluvu
- banka naťuká požičané peniaze na účet klienta ako vklad.
Bank of England vo svojom buletíne z roku 2014 (zdroj – http://www.bankofengland.co.uk/publications/Pages/news/2014/051.aspx) hovorí okrem iného:
“Odkiaľ pochádzajú peniaze? V modernej ekonomike majú peniaze podobu bankových vkladov. Ale ako vznikajú vklady je verejnosťou zle pochopené. Banky vytvárajú vklady pomocou poskytovania pôžičiek: vždy, keď poskytnú klientovi pôžičku, vytvoria vklad na jeho účte a tým vytvárajú nové peniaze.”
Možno aj vám, rovnako ako mne, hneď vyskočili 2 otázky:
- „Do kelu, ale veď banky môžu vytvoriť toľko peňazí, koľko chcú“. To je úplne bez limitu?
- Ako je možné, že banky krachujú, keď si môžu vytvárať peniaze z ničoho?
