Banky vytvárajú peniaze poskytovaním úverov a to tak, že ak poskytnú úver, zároveň vytvoria u klienta vklad na účte a tým vytvoria nové peniaze, ktoré môže klient používať.
Banky vytvárajú nové peniaze poskytovaním úverov takto:
- klient podpíše úverovú zmluvu,
- banka naťuká požičané peniaze na účet klienta ako vklad.
Ak ste nečítali predchadzajúce časti 1 a časť 2, kde sme to podrobne vysvetlili, môže vám to znieť ako “šialené”. V minulých mesačníkoch som to vysvetľoval do detailov.
V tomto článku sa chcem venovať dvom otázkam, ktoré logicky vyplynuli z témy a vy sa ich pýtate:
- „Do kelu, ale veď banky môžu vytvoriť toľko peňazí, koľko chcú“. To je úplne bez limitu?
- Ako je možné, že banky krachujú, keď si môžu vytvárať peniaze z ničoho?
Ak dovolíte, prehodím poradie otázok a skúsim odpovedať najskôr na druhú.
Otázka č. 2. – Môže banka skrachovať?
Banka je insolventná a teda krachuje vtedy, keď:
- zle investuje peniaze klientov, ktoré jej dali do správy alebo
- veľký podiel klientov, ktorým poskytla úvery, tieto úvery banke nespláca.
Banka vytvára nové peniaze (poskytuje úvery) klientom, nie sebe. Preto nemôže sama sebe vytvoriť nové peniaze a neskrachovať. Je to podobné, ako keby napr. Tesco predávalo všetky výrobky s malou stratou. Je jedno, koľko toho predáva (môže aj milión produktov), ale stále skrachuje, lebo robí stratu. To isté platí pri bankách, je jedno, koľko peňazí banka vytvorí, ak má veľký podiel „zlých úverov“, skrachuje.
Otázka č. 1 – Majú banky limit na vytváranie peňazí?
Ako ktoré a ako kde :-), ale v podstate žiadny limit neexistuje. Teória hovorí, že existujú limity pre to, aby banky nemohli vytvárať peniaze neobmedzene. Sú to tieto hlavné dva:
- povinné minimálne rezervy (v niektorých krajinách likvidné rezervy) a
- kapitálová primeranosť bank – Basilejské pravidlá.
1. Povinné minimálne rezervy – PMR.
Jedným z limitov, ktoré majú banky, je tzv. reserve ratio alebo po našom povinné minimálne rezervy.
Banka musí z každého vkladu mať povinné rezervy:
- v centrálnej banke ako rezervy centrálnej banky – elektronická hotovosť alebo
- v hotovosti v trezore – v bankovkách a minciach.
Banka môže požičať (vytvárať nové peniaze) iba do výšky, ako je povoľuje výška hotovosti, alebo výška jej rezerv v centrálnej banke.
Príklad:
Keďže sú povinné minimálne rezervy v Eurozóne 1%, banka musí mať na každý vklad 100 EUR 1 Euro v hotovosti alebo v centrálnej banke.
- Náš klient Miro donesie do banky 1000 EUR v hotovosti – Nie prevodom na účet, ale v hotovosti.
- Banke sa okamžite zvýšia PMR o 1000 EUR, lebo tie sú tvorené okrem rezerva v centrálnej banke aj hotovosťou.
- Keďže banka musí mať PMR vo výške 1% oproti úverom, banka môže vytvoriť ďalších 100 000 EUR, lebo splní požiadavku PMR vo výške 1%, keďže má v hotovosti 1000 EUR.
Prečo sme to tu (čast 1.) počítali inak?
Model Multiplikátora, ktorý v časti 1 vysvetľujeme, hovorí, že banka môže požičať iba tie peniaze, ktoré sa jej zvýšia po tom, ako časť z nich – napríklad 2% uloží v centrálnej banke.
Toto je iba teoretický model, ktorý je chybný. Banka totiž môže požičať = vytvoriť nové peniaze podľa toho, aké sú nutné PMR:
- Ak je výška PMR 1% a má novú hotovosť 1000 EUR, môže vytvotiť 100 krát viac peňazí. Teda 1000 EUR x 100 = 100 000 EUR nových peňazí.
- Ak je výška PMR 2% a má novú hotovosť 1000 EUR, môže vytvoriť 50 krát viac peňazí (lebo PMR je 2%). Teda 1000 EUR x 50 = 50 000 EUR nových peňazí. atď.
Je to ako balón. Ak sa banke zvýšia PMR (napríklad dostane hotovosť), množstvo peňazí, ktoré môže vytvoriť (požičať) sa zvýšiť 50 – 100 násobne podľa výšky PMR.
Aká je výška povinných minimálnych rezerv vo svete?
V každej krajine je to inak. Eurozóna má iba 1%, Veľká Británia, Kanada, alebo napríklad Švédsko nemajú vôbec žiadnu povinnosť mať povinné rezervy, takže môžu vytvárať nekonečne veľa peňazí. V USA je povinnosť držať rezervy iba z vkladov, ktoré nie sú viazané na dlhšie obdobie – teda bežné účty.
Čo ak chce banka požičať viac, ako môže?
Minule sme si hovorili, že rezervy v centrálnej banke sú elektronická verzia hotovosti, ktorú využívajú banky na to, aby si medzi sebou platili. Každá banka má v centrálne banke svoj účet, kde sú vedené rezervy z každého vkladu. Ak urobíte prevod z Banky A do Banky B, banky medzi sebou reálne nepresúvajú hotovosť v obrnených autách. Využívajú na to rezervy v centrálnej banke. Banka A pošle do Banky B časť svojich rezerv.
Čáry-máry-fuk.
Toto je kameň úrazu – tieto rezervy si môžu banky aj medzi sebou požičiavať. Hovorí sa tomu pôžičky na medzibankovom trhu.
Príklad.
Banka A na konci dňa zistí, že požičala a zároveň vytvorila nové peniaze vo výške 100 000 EUR. Ale
- nezvýšili sa jej rezervy v centrálnej banke
- ani nikto iný do banky v ten deň neprišiel s hotovosťou.
Musí zrušiť pôžičku, alebo utekať do centrálnej banky, aby jej vyrobila 1000 EUR v hotovosti? Nie, požičia si na medzibankovom trhu od inej banky, ktorá má voľný limit 1000 EUR do svojich rezerv, aby splnila podmienky. V podstate to znamená, že takmer nikdy sa banke nemôže stať, aby nemohla poskytovať úvery a vytvárať nové peniaze.
2. Kapitálová primeranosť bánk – Basilejské pravidlá.
Druhým limitom pre vytváranie nových úverov (a peňazí) sú pre banky Basilejské pravidlá. Tie sa menili od roku 1988 3 krát (naposledy po kríze v roku 2009) a ich hlavnou myšlienkou je kapitálová primeranosť bánk. V krátkosti to znamená, že každá banka musí mať vlastný kapitál na to, aby kryla prípadne straty z bankovej činnosti, vo väčšine z úverov.
Príklad:
Ak banka požičia klientovi peniaze na byt 100 000 EUR, môže sa stať, že klient nebudú platiť a banka bude musieť predať byt v aukcií oveľa lacnejšie – napríklad za 80 000 EUR. Ak by takýchto strát bolo veľa a v časoch krízy to býva pravidlo, mohlo by sa stať, že sa banka stane insolventná, teda skrachuje. Preto je potrebné, aby takéto straty kryla z vlastného kapitálu a ziskov.
Kapitálová primeranosť je vo výške minimálne 8%, teda banky musia mať vlastný kapitál minimálne vo výške 8% oproti rizikovým úverom, aby boli schopné vykryť straty v prípade nesplácania veľkej časti úverov.
V čom je fígeľ?
Vlastný kapitál banky sa zvyšuje aj zvyšovaním zisku banky. Počas dobrých časov sú takmer vždy banky ziskové a ich vlastný kapitál sa zvyšuje. V dobrých časoch je to „tutovka“. A tým pádom sa zvyšuje ich kapitálová primeranosť a môžu požičiavať ďalej a vytvárať stále nové a nové peniaze. V podstate tento pomyselný „džbán“ nemá dno.
Existuje teda pre banky nejaký limit?
Áno, aj keď nie v forme pravidla. Limitom vytvárania nových peňazí je dôvera bánk medzi sebou. Na medzibankovom trhu si banky medzi sebou požičiavajú rezervy centrálnej banky, aby vykryli svoje úvery(nové peniaze), ktoré požičali. Ak však nie je medzi nimi dôvera a jedna banka druhej neverí, že tie rezervy jej vráti a medzi tým neskrachuje, prestanú si banky požičiavať. To sa stalo v roku 2008, keď začala kríza a banky si prestali požičiavať a spôsobilo to prehĺbenie krízy do veľkých rozmerov.
Záver:
- Banky môžu požičať a zároveň vytvárať toľko peňazí, koľko im dovolí ich výška hotovosti alebo ich rezervy v centrálnej banke (elektronická hotovosť).
- Ak chcú vytvoriť viac, stačí, ak si požičajú od inej banky rezervy v centrálnej banke a môžu ďalej vytvárať peniaze.
- Musia dodržiavať kapitálovú primeranosť, ale v dobrých časoch ich zisk každý rok rastie a preto ich táto podmienky nelimituje.
- Nie je teda žiadny formálny limit pri vytváraní peňazí, lebo banka si môže stále zvýšiť svoje rezervy a tým neustále zvyšovať množstvo úverov pre klientov (vytváranie peňazí).
- Jediným limitom je dôvera bánk – ak funguje, peniaze môžu banky vytvárať donekonečna. Ak je dôvera slabá alebo žiadna, systém bude krachovať.
A vtedy príde štát a jeho kvantitatívne uvoľňovanie, alebo pumpovanie nových peňazí alebo ako chcete. To si povieme niekedy nabudúce.
