Ak sme do roku 2008 kráčali vychádzkovým krokom a stíhali sme popritom ovoniavať kvietky popri ceste, od roku 2008 šprintujeme ako Usain Bolt :-).
Sledovaním súvahy (účtov) centrálnych bánk je možné zistiť, koľko a kedy došlo k zvyšovaniu množstva peňazí. Ak sa súvaha zvýšila, zvýšili sa aktíva centrálnej banky (nakúpila dlhopisy) a zároveň sa zvýšili aj pasíva (vydala nové peniaze). Pozn. V texte ďalej za súvahu v tomto kontexte považujem v podstate majetok centrálnej banky.
Môžeme namietať, že centrálna banka mohla napríklad nakúpiť aj iné meny alebo zlato a rast nemusel byť spôsobený iba QE. Ale, ak si porovnáme ako rástlo:
- množstvo peňazí v ekonomike – agregát M0 (bankovky, mince a rezervy v centrálnej banke) a
- rast súvahy centrálnych bánk, zistíme, že je to takmer rovnaké.
Tu je porovnanie peňažnej zásoby a rast súvahy 2 centrálnych bánk. Rast je takmer totožný to znamená, že ak napríklad centrálna banka Fed zvýšiť svoju súvahu, takmer určite to znamená, že “tlačí” nové peniaze. Úplne rovnaké to byť nemôže, lebo vlastní iné meny alebo zlato.
Pozn. V USA sa M0 nazýva Monetary base. V USA majú iné názvy na počty núl. Napr. naša miliarda je v USA bilión. A náš bilión (tisíc miliárd) je v USA trilión. V každom prípade – veľa núl :-).
Nárast o viac ako 400% a ešte nekončíme.
Kým od vzniku Fedu trvalo 90 rokov, aby postupne narástlo množstvo peňazí na 900 miliárd, za posledných 10 rokov toto množstvo narástlo o 3 300 miliárd – 3,3 bilióna.
Okrem často spomínanej americkej centrálnej banky Fed spustili vlastné QE aj iné centrálne banky – ECB, japonská centrálna banka, anglická centrálna banka, čínska centrálna banka, švajčiarska a ďalšie.
Piatim najväčším centrálnym bankám sveta – Fed, ECB, Bank of England, Bank of Japan a People bank of China – narástli súvahy z predkrízových 5 biliónov na aktuálnych takmer 21 biliónov (spolu). A niektoré ešte neskončili. To je za 10 rokov nárast o 420 %!
Čo ale „ďalšie“ peniaze?
Okrem toho, že niektoré banky v QE pokračujú, je nutné brať do úvahy aj ďalší faktor tvorby peňazí. V tomto článku som vysvetľoval, že:
- centrálna banka vytvorí peniaze – hotovosť alebo bankové rezervy a
- ostatné komerčné banky pomocou pôžičiek tieto peniaze rozmnožia.
Preto sa v budúcnosti bude účinnosť QE znásobovať a už teraz Fed QE znižuje, aby predišiel tzv. prehriatiu. Účinok QE nebude geometrický, lebo nie všetky peniaze centrálnej banky sa použili na multiplikovanie.
Čo centrálne banky nakupovali?
Do roku 2008 mal Fed v majetku hlavne štátne dlhopisy USA – tzv. treasury securities. Vždy, keď bolo potrebné zvýšiť množstvo peňazí v obehu, Fed kúpil štátne dlhopisy za peniaze, ktoré „vytvoril“ a tie sa dostali do obehu (proces je málinko zjednodušený, ale o tom niekedy nabudúce).
V roku 2008 začal FED s QE (teda 3 kolá QE1, QE2 a QE3) a postupne nakúpil:
- štátne dlhopisy a pokladničné poukážky rôznej dĺžky od 1 roka do 30 rokov (treasury securities) a
- MBS – mortage backed securities – teda cenné papiere zaručené hypotékami.
Z pôvodných 717 miliárd zvýšil objedm štátnych dlhopisov do konca Q3 na 2,462 bilióna. MBS vôbec nevlastnil a ku koncu QE mal 1,741 bilióna.
Zaujímavá je ale hlavne druhá skupina MBS.
Ak mi banka poskytne hypotéku, zvyčajne vydá hypotekárny záložný list (HZL). Ak si ako investor kúpite „môj“ HZL, defacto ako keby ste mi požičali Vy. Ale banka nechce predávať HZL samostatne, lebo je to otrava, tak ich dá dokopy, urobí balíček a predáva to ako finančný produkt MBS (v USA, u nás je to málinko iné).
Ak však ja nebudem splácať hypotéku alebo klesne hodnota nehnuteľnosti a navyše ak sa na to celé vykašlem, príde ten, čo kúpil moje HZL o časť peňazí. Preto je MBS zaujímavé, lebo v ňom sú tisíce HZL a teda ak „môj toxický HZL“ skrachuje, neohrozí to celé MBS – dokonca sa s tým počíta.
Ak však MBS obsahuje veľa toxických HZL, je to problém. A keď nastane kríza ako v roku 2008, kedy zistíme, že hypotéky sa nesplácajú a nie sú ani dostatočne kryté nehnuteľnosťami, tak Vy ako investor do MBS nie ste práve najšťastnejší.
Preto prišiel v roku 2008 FED a v najbližších rokoch vykúpil MBS za 1,741 bilióna USD, čo je aktuálne 20 % celkového trhu MBS v USA. Hlavne v prvej várke kúpil tzv. toxické MBS, teda tie, pre ktoré začala finančná kríza. Nevedelo sa, ako veľmi sú MBS toxické a tak radšej skupovali “ostošesť”.
Upozornenie: Nie všetky MBS sú (boli) toxické resp. bez hodnoty. Je to ako s jablkami na trhu. Stačí, že sa rozhlási, že niektoré sú veľmi striekané a nikto na trh pre jablka nepríde. Je jedno, či sú striekané, alebo nie. Problémom pri MBS je, že ich Fed vykúpil veľa a aj toxické a osobne pochybujem, že ich niekto preceňoval a zisťoval, akú majú reálnu hodnotu.
Čo kupuje ECB?
ECB začala s vlastným QE v roku 2009, ale druhé rozšírenie v roku 2015 bolo masívnejšie. ECB nazvala QE názvom Asset Purchase Program – Nákup aktív.
Zloženie nákupov je do roku 2018 takéto:
- 75 % – dlhopisy krajín Eurozóny – z toho až 70 % patrí 4 krajinám – Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko,
- 10 % – dlhopisy tzv. „nadnárodných“ organizácií,
- 10 % – tzv. kryté dlhopisy – prevažne zaručené hypotékami – teda podobné ako MBS v USA,
- 5 % – dlhopisy súkromného sektora vybraných firiem – Nestlé, Eon a pod.
Zaujímavá je hlavne skupina dlhopisov „nadnárodných“ organizácií, kde má hlavné slovo program EFSF známy ako euroval. Keďže napr. Grécko si po „defacto krachu“ nemohlo požičať na finančných trhoch, EFSF prebral dlhopisy Grécka, zabalili to do dlhopisov EFSF a tie kúpila ECB. A všetci ostatní v Eurozóne garantujú ich hodnotu.
To je ako s prebaľovaným mäsom. Ak zlý supermarket nepredá mäso, umyje ho, vypraží a predáva ako rezne. Síce garantuje, že Vám zavolá sanitku, ale raz na to niekto musí doplatiť. Pokazené mäso sa predsa „neodkazí“ :-).
Čo s tými súvahami centrálnych bánk.
V minulej časti som na príklade s medom ukázal, že centrálna banka má veľa medu (dlhopisy, MBS) a zároveň vydala veľa nových peňazí. Čo s tým bude robiť ďalej?
Najprv spomalenie nákupov, potom odpredaj.
Bývalý šéf Fedu Ben Bernanke zaviedol termín tapering – znižovanie množstva nákupov centrálnej banky. V roku 2014 začal Fed znižovať mesačné nákupy dlhopisov a MBS, až ich úplne zastavil. ECB začala so znižovaním nákupov minulý rok a chce ich ukončiť v roku 2019.
Spätný predaj – neprebádané vody?
Druhým krokom je spätný predaj na trh. Ak centrálna banka bude predávať dlhopisy a iné aktíva späť na trh, bude znižovať množstvo peňazí v obehu – opačný proces ako pri QE. To znamená, že na trh umiestni napr. nejaké MBS a za to jej banky zaplatia. Tie zaplatené peniaze by následne mala zničiť (vymazať). Zatiaľ sa to pracovne nazýva „vysávanie peňazí z trhu“ alebo QT – quantitave tightening.
Začiatkom roka 2018 oznámil Fed, že začne pozvoľna (10 miliárd mesačne) znižovať svoju súvahu – teda predávať dlhopisy na trhu. Postupne chce nabehnúť na 50 miliárd mesačne. Tých 10 miliárd na finančných trhoch vyvolalo skôr „pokrčenie plecami“ ako vážnu reakciu. ECB ani iné centrálne banky zatiaľ nič také neplánujú (niektoré ešte ani neskončili s QE).
Tak ako bolo QE niečím novým a nepredstaviteľným, tak je aj QT zatiaľ neodskúšané s neistým výsledkom. Môžeme špekulovať, či vplyv QT bude na svetovú ekonomiku a finačné trhy malý, alebo bude mať ešte väčší vplyv ako QE. Ja sa skôr prikláňam k tej druhej možnosti.
Ako náš príklad s medom.
Cieľom QE bolo zvýšiť hodnotu aktív – dlhopisov a akcií, dosiahnuť infláciu aspoň 2 % a rozprúdiť požičiavanie peňazí, keďže boli lacné. QT môže teda naopak znamenať, že sa vzhľadom na sťahovanie peňazí z obehu zdražia pôžičky a zníži sa hodnota aktív – dlhopisov a akcií.
Centrálne banky však nemôžu znížiť svoju súvahu na predkrízovú úroveň. Jedným z dôvodov je, že nakúpili aj toxické MBS (USA), čim chceli primárne zachrániť trh. Tieto „bezcenné“ MBS nebudú predávať, lebo ich nikto nebude chcieť. Rovnako ako ECB bude mať problém s predajom gréckeho „transformovaného“ dlhu, ktorý prebral euroval. Ľahšie je dať, ako potom zobrať a Fed chce teraz defacto zobrať „lacné“ peniaze finančným trhom 
Aj v mojom príklade s medom môže centrálna banka začať predávať med zo svojich zásob. Ale celkom určite tým spôsobí pokles ceny medu. Možno väčší, možno menší. Finančné trhy však nie sú to isté ako predaj medu, a preto bude efekt iný. Môže totiž nastať malá reakcia, alebo začnú padať okrem cien „medu“ aj ceny všetkého ostatného.
QE inak teda QE pre všetkých?
Otázka na zamyslenie: Ak centrálna banka vytvorila 1 „nové“ euro, koľko centov sa reálne dostalo do ekonomiky a koľko ostalo na finančných trhoch?
Čo ak by centrálna banka použila QE na pomoc reálnej ekonomike a nenatlačila „nové“ peniaze iba do finančných trhov?
Pozrieme sa na to nabudúce a ešte aj na to, ako môže byť QE pre všetkých a nie iba pre niektorých :-).
