„Virtuálne“ peniaze vytvorí banka vtedy, ak poskytne klientovi pôžičku (úver). Nepotrebuje na to žiadnu hotovosť. Jednoducho vytvorí tieto peniaze naťukaním do počítača ako vklad na účet klienta.
Sci-fi? V žiadnom prípade. Peňažný systém pri vytváraní peňazí funguje týmto spôsobom.
Dobre utajené tajomstvo? Vôbec. Ekonómovia to síce komplikujú, ale nie je to nič tajomné. Na konci článku nájdete „bonbónik“, ako vysvetľuje vytváranie nových peňazí „z ničoho“ centrálna banka Anglicka – Bank of England. (áno viem, nikto nečíta správy Bank of England, ale tajné to nie je :-)).
Krátke pripomenutie z minulej časti.
V minulej časti sme sa venovali tomu, ako teoreticky banky vytvárajú “virtuálne” peniaze pomocou multiplikátora peňazí a frakčného rezervného bankovníctva. Tu si to môžete prečítať.
V krátkosti to funguje tak, že banky môžu legálne použiť hotovosť viac krát a znásobiť ju v ekonomike pomocou úverov. V našom príklade klient Miro vloží svoju výplatu na účet v banke, ktorá tieto peniaze požičia inému klientovi Janovi, ktorý ich minie v Autobazáre a ten ich uloží do inej banky. Výsledkom sú dva vklady – Miro a Autobazár, ale iba jedny peniaze v hotovosti – Mirove.
Zámerne hovorím, že je to teoretický model. V reálnom svete by to takto nefungovalo.
Pretože by Banka A musela čakať na Mira, ktorý si vloží výplatu na účet, aby mohla peniaze požičať Janovi. V tomto teoretickom modely by banka nemohla požičať peniaze skôr, kým by Miro neurobil vklad.
Môže sa argumentovať, že v reálnom svete nie sú iba dvaja klienti, takže Banka A nemusí čakať iba na Mira, lebo má viac klientov. To je síce pravda, ale úverový trh nefunguje rovnomerne počas roka tak, ako sa sypú do banky vklady. Určite sa v niektorej banke v minulosti stalo, že bol v danom mesiaci väčší záujem o úvery, ako boli vklady. Napríklad v posledných rokoch sú výhodné hypotéky a banky požičiavajú vo veľkom a niekedy naraz. Osobne som nikdy nepočul, aby niekomu v banke pri žiadosti o úver niekomu povedali, že „Pardon, dostanete úver, ale musíme počkať na vklady od klientov do poobedia, aby sme Vám ho mohli dať.” Takto to nefunguje :-).
Ako to teda reálne funguje?
Ešte pred tým, ako sa dostanem k podstate, je potrebné, aby sme si povedali dve dôležité veci:
- aké druhy „peňazí“ v bankovníctve fungujú,
- čo je to vklad v banke.
Viem, že to vyzerá ako prednáška, ale musí to byť :-). Je to kľúčové, aby sme pochopili, ako banky vytvárajú „virtuálne“ peniaze.
Druhy peňazí.
V bankovníctve poznáme 3 druhy peňazí:
- Hotovosť – bankovky a mince, ktorými platíme.
- Rezervy v centrálnej banke – elektronická verzia hotovosti a sú to peniaze, ktoré má každá komerčná banka uložené na účtoch v centrálnej banke. Keďže z každého vkladu musí komerčná banka mať časť tejto hotovosti na útoch centrálnej banky, môžeme to považovať za elektronickú hotovosť.
- „Virtuálne“ (digitálne) peniaze“.
Poďme sa na všetky druhy bližšie pozrieť.
Hotovosť je jasná, ale čo sú Rezervy v centrálnej banke?
Každá banka má v centrálne banke svoj účet, kde sú vedené rezervy z každého vkladu. Hovorí sa tomu aj povinné minimálnej rezervy. Teda v našom príklade, ak Miro vloží 1 000 EUR do Banky A, bank je povinná zvýšiť svoje rezervy v centrálnej banke o 10 EUR (ak sú povinné minimálne rezervy vo výške 1%).
Prečo existujú Rezervy v centrálnej banke? (ďalej iba rezervy)
Podľa Národnej banky Slovenska rezervy : „ prispievajú k stabilizácii úrokových sadzieb peňažného trhu a k ovplyvňovaniu štrukturálnej likvidity”. Inými slovami, pomocou ich výšky sa môže regulovať množstvo “virtuálnych” peňazí v obehu. Ak sa rezervy zvyšujú, vytvárajú centrálne banky tlak na komerčné banky a tie môžu vytvárať menej “virtuálnych” peňazí.
Zaujímavejšou funkciou rezerv je však ich tzv. platobná funkcia. Banky využívajú tieto rezervy na to, aby si medzi sebou vyrovnali platby, ktoré klienti posielajú z banky do banky.
Ak urobíte prevod z Banky A do Banky B, banky medzi sebou reálne nepresúvajú hotovosť v obrnených autách. Využívajú na to rezervy v centrálnej banke.
Príklad z centrálnej banky.
V našom príklade budeme mať iba 2 operácie:
- Klient 1 zaplatí faktúru 30 EUR za elektrinu z Banky A do Banky B, kde majú účet elektrárne a
- Klient 2 zaplatí za telefón z Banky B do Banky A, kde má operátor účet.
Reálne by mala Banka A poslať 30 EUR do Banky B a opačne. V praxi to funguje tak, že na konci dňa si banky medzi sebou vybalancujú, ktorá dlží ktorej a prebytok si medzi sebou neposielajú, ale zmenia sa im rezervy v centrálnej banky.
Banka A dĺži Banke B rozdiel – 10 EUR, ktoré si reálne nepošlú, ale Banke A klesnú rezervy a Banke B stúpnu rezervy.
Tieto 2 druhy peňazí – hotovosť a rezervy v centrálnej banke sú jediné reálne peniaze a sú vytvorené centrálnou bankou. Tvoria necelé 3% zo všetkých peňazí v ekonomike. Akých je teda 97% zvyšných peňazí?
3. “Virtuálne“ (digitálne) peniaze.
Alebo ich môžeme nazvať „virtuálne čísla v počítači“. Za „čísla v počítači” myslíme vklady v banke resp. sú to čísla na vašom účte, ktoré vidíte z výpisu. Majú rovnaké použitie ako peniaze, ale nie sú to reálne peniaze vo forme bankoviek.
Toto je veľmi kľúčové.
Čo je to vklad v banke?
Vklad v banke je váš plus (kredit). Vklad môže vzniknúť:
- donesiete hotovosť do banky alebo
- vám niekto (osoba, firma, banka) na Váš účet pošle prevod.
Ak vložíte bankovky do banky, nemáte v banke bankovky, teda reálne peniaze. Banky ich zmení na „virtuálne čísla“, pripíše Vám to na účet a nazve to vklad, kredit, plus a podobne. Objaví sa to na účte ako vklad a je to záväzok banky, že vám v budúcnosti vyplatí presne stanovenú sumu na požiadanie.
Z legálneho hľadiska nemáte v banke reálne peniaze vo forme bankovky, ale „virtuálne čísla“ vo forme vkladu. Banka sa síce zaviazala, že vám ich vyplatí aj vo forme bankoviek, ale nečaká, že ich budete chcieť všetky naraz v bankovkách, ale že budete robiť prevody, necháte si ich na účte, investujete cez banku, uložíte si na termiňák a podobne. Preto banka nemusí držať všetky vklady v hotovosti, ale iba časť pre istotu, ak by niektorí klienti chceli vybrať hotovosť.
Je to obrovský rozdiel. Pretože ak by vklad v banke nebol záväzok banky, ale bol definovaný napríklad iba ako číselné vyjadrenie hotovosti, ktorú máte v banke, banka by musela držať v trezoroch vždy toľko hotovosti, koľko by sme mali na účtoch. Zároveň ale tieto “virtuálne” peniaze majú rovnakú funkciu ako hotovosť – bez rozdielu.
V zákone o bankách, § 5 sa píše – Na účely tohto zákona sa rozumie
a) vkladom zverené peňažné prostriedky alebo iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu, (pokračuje definícia iného termínu).
Prečo to tak zdôrazňujem?
Predstavte si, že prídete do banky a chcete pôžičku 1 000 EUR. Banka skontroluje, či ste dôveryhodný a rozhodne sa vám dať pôžičku. Podpíšete s bankou zmluvu o pôžičke. A čo sa stane? Pozriete sa na svoj účet a máte tam 1 000 EUR. Ako sa tam dostali?
Banka poskytnutím úveru pre vás vytvorila „virtuálne“ peniaze a pripísala vám ich v na účet ako plus (vklad). Na účte môžete mať iba vklady (kredit, plus), alebo debety (mínus). 1000 EUR je pre vás teda plus = vklad.
Otázky?
- Potrebovala banka na vašu pôžičku nejaký vklad od iných klientov? Nie, „naťukala“ Vám to na účet tak, že vám to poslala zo svojho interného účtu. Zároveň vám vznikol záväzok voči banke, ktorý je niečím krytý (domom, vašou prácou a pod.)
- Potrebovala banka na vašu pôžičku hotovosť? Nie.
- Potrebovala banka na vašu pôžičku zvýšené rezervy z centrálnej banky? Nie okamžite.
- Garantuje centrálna banka hodnotu hotovosti, ale rovnako garantuje aj hodnotu “virutálných” peňazí? Áno.
Ak by vklad (plus) na vašom účte znamenal, že máte v banke reálne peniaze (hotovosť), musela by banka hneď, ako vám poskytne úver, vytlačiť peniaze v hotovosti. Alebo ich rýchlo zohnať z inej banky alebo od klienta. Ale takto nemusí, lebo vklad (kredit, plus) na účte nie je v reálnych peniazoch, ale vo “virtuálnych”.
Zhrnutie:
Banky vytvárajú nové peniaze poskytovaním úverov takto:
- klient podpíše úverovú zmluvu a
- banka naťuká požičané peniaze na účet klienta ako vklad.
Bank of England vo svojej správe z roku 2014 (zdroj) hovorí okrem iného:
“Odkiaľ pochádzajú peniaze? V modernej ekonomike majú peniaze podobu bankových vkladov. Ale ako vznikajú vklady je verejnosťou zle pochopené. Banky vytvárajú vklady pomocou poskytovania pôžičiek: vždy, keď poskytnú klientovi pôžičku, vytvoria vklad na jeho účte a tým vytvárajú nové peniaze.”
Možno aj vám, rovnako ako mne, hneď vyskočili 2 otázky:
- „Do kelu, ale veď banky môžu vytvoriť toľko peňazí, koľko chcú. To je úplne bez limitu?”
- Ok, banka vytvorí „virtuálne“ peniaze tak, že poskytne nový úver. Ale ak ten úver splatím, tak tie „virtuálne“ peniaze zmiznú?
To sú témy ďalšieho článku.
