Posledných pár mesiacov sledujeme zaujímavé kroky k obmedzovaniu hotovosti takmer v celej Európe. Znižovanie limitov na výber hotovosti v banke a tlak na platenie za tovary a služby iba kartami začína naberať na obrátkach. Pridávajú sa „renomovaní“ ekonómovia, ktorí ukazujú hlavné výhody nevlastniť hotovosť a pridávajú aj perličky o tom, aké je to super napríklad v Nórsku prispievať kartou aj v kostole.
Čo sa deje?
Ekonómovia označili hotovosť ako nemodernú a na najbližšom stretnutí skupiny G7 chcú o tom diskutovať. Odstránenie hotovosti vraj pomôže v boji proti drogám a centrálnym bankám s menovou politikou.
Jednotlivé štáty začínajú pomaly obmedzovať hotovosť. Dánsko sa pasuje za lídra a je reálne, že od roku 2016 obmedzí hotovosť pri niekto-rých službách, ako je tankovanie, stravovanie v reštauráciách, alebo nákup oblečenia. Vo Francúzsku navrhujú hotovostné platby znížiť na minimum a limit na výber v banke na úroveň 1 000 EUR. Ak by ste chceli vyberať každý deň 1000 EUR, pripravte sa finančnú políciu, lebo pri 10 000 EUR výbere za mesiac sa to bude nahlasovať. V Česku sa znížil limit na hotovostnú platbu z 350 000 CZK na 270 000 CZK a očakávajú sa ďalšie obmedzenia. U nás už druhým rokom platí zákon obmedzujúci hotovostné platby na maximálnu sumu 5 000 EUR.
Grécko je hviezdou ekonomických správ posledných mesiacov a nebude tomu inak ani teraz. Vláda navrhuje povinnosť platiť kartou platby nad 70 EUR!!!
Bez hotovosti?
Nepoužívanie hotovosti má svoje výhody. Hlavne pre banky je to znižovanie nákladov na skladovanie a transport hotovosti do pobočiek. Centrálna banka ušetrí na razbe malých mincí – napríklad centoviek, ktorých výroba je drahšia, ako majú hodnotu. Sedliacky rozum síce má riešenie a to také, že jednoducho tieto malé mince nebudeme používať a vyrábať, ale to je na úradníkov príliš jednoduché riešenie.
Druhou výhodou je, že odstránime šedú ekonomiku. Štáty chcú zabrániť daňovým únikom a platby iba kartou im k tomu majú pomáhať. Pravdou je, že sa zníži miera daňových únikov vo všetkých oblastiach. Ale pravdou je aj to, že ekonomiky netrpia tým, že vám včelár predá med a nedá blok, alebo že vám pri výkopových prácach pri dome chlapi zo susedstva nevystavia pokladničný doklad. V roku 2014 na šedej ekonomike prišiel štát o 2 miliardy EUR na daniach. Otázka je, že ak by ich štát mal, čo s nimi urobí. Odpoveď necháme na každého z vás.
Jednoduchosť používania je tretia výhoda. Osobne nepovažujem hotovosť za veľké obťažovanie, ale rozumiem tomu, že stačí mať jednu kartu a platiť môžete všade. Otázkou je, či bude mať človek iba jednu kartu, alebo viac a potom je to asi jedno.
3 krát veľké ALE
Hovorí sa o výhodách, ktoré sú navonok atraktívne, ale prečo sa zamlčujú nevýhody? Banky a štáty nechcú hotovosť. Riziko, ktoré z toho plynie, je strata anonymity a kontrola hotovosti. Ak totiž budeme platiť iba bezhotovostne, nebudeme mať žiadnu hotovosť, a teda každá jedna platba pôjde len cez banky.
Strata anonymity
Všetky naše platby bude možné spätne dosledovať. Čo sme kupovali, kde a za koľko. Nemusíme byť paranoidní a myslieť si, že nám bude štát sledovať nákupy, ale naše finančné súkromie prestane existovať.
Bezpečnosť a prístup
Už dnes je celkom bežné, že banky a finančné inštitúcie sa stávajú terčom elektronických útokov od hackerov alebo dochádza k výpadkom funkčnosti. Ak nastane výpadok elektriny alebo porucha bankových kariet, tak si potom nekúpime ani vodu v potravinách. Nehovoriac o tom, že cestovať do krajín, kde sú sťažené podmienky pre platbu kartou, nebude možné.
Riziko absolútnej kontroly
Ak je riziko krízy, alebo krachu, obyvatelia sa logicky boja o svoje peniaze a chcú vybrať hotovosť z banky. Je to logické, lebo čo mám doma, nemôžem o to prísť v banke. Banky však majú problém, ak začnú klienti vyberať peniaze. Ak však hotovosť vybrať nemôžu, riziko sa znižuje.
Ak sa niečo stane s bankami, nemáme inú možnosť, len čakať. Ak sa zajtra štáty Eurozóny rozhodnú, že rozdelia euro na silné euro – Nemecko, Benelux a Severná Európa a slabé euro (zvyšok), ostatní jednoducho prepočítajú peniaze na novú menu. – slabé euro. Euro nahradia silným eurom a slabým. V Nemecku sa prepočítajú staré eurá na silné, u nás na slabé. Nebude dovolené nikomu, aby si mohol vybrať hotovosť u nás a zmeniť si peniaze na silné euro tým, že pôjdete do Nemecka do banky.
Príklad z Grécka
Aktuálne sa bežní Gréci pripravujú na zmenu meny. Vyberajú eurá v hotovosti, presúvajú hotovosť do zahraničia, alebo kupujú zlato. Dôvod? Ak zajtra Grécko vystúpi z Eurozóny, zmení sa Euro v Grécku na drachmu. A drachma si na finančných trhoch určí hodnotu – na 99,9% hodnotu stratí – devalvuje. Takže po zmene nebudete mať 100 EUR, ale napríklad 100 drachiem. A ich hodnota sa zníži tak, že to bude iba 50 EUR. To nie je scifi, ale realita, ktorú potvrdzuje história aj finančné trhy. Jediným riešením je nechať si eurá mimo banky v Grécku, alebo hotovosť, takže sa vám nezmenia na drachmy. Alebo kúpiť zlato, ktoré sa potom zmení späť na eurá.
Záver
Hotovosť je pre banky riziko. Keďže banky nemôžu vyplatiť hotovosť všetkým klientom, lebo ju jednoducho nemajú, začína sa obmedzovať hotovosť vo všeobecnosti. Podľa nášho názoru je to príprava na dve situácie – zmena meny alebo krach na finančných trhoch. Ak chcú štáty meniť menu, musia ju čo najviac kontrolovať, teda mať ju na jednom mieste, aby zmena prebehla okamžite. Druhým dôvodom sú banky. Ak nastane na burze krach, banky majú veľké problémy, pretože klienti začnú vyberať hotovosť. Ak ju však zakážeme alebo obmedzíme, banky budú „chránené“ pred klientmi. To je v poriadku, nikto nechce, aby banky skrachovali. Ale nútiť obyvateľstvo, aby malo všetky peniaze iba v imaginárnej a ľahko kontrolovateľnej podobe na účtoch v bankách a vystavovalo sa riziku, že ak nastane problém, nikto z nás nebude mať prístup k svojim peniazom, je za hranicou.
