Bezplatná linka: 0800 232 332    facebook-zlate-sporenie

Centrálne banky neočakávajú pokles ceny zlata.

Centrálne banky neočakávajú pokles ceny zlata.

Prvého apríla (dúfam, že to nie je úmysel :-)) vstúpila do platnosti časť Bazilejských dohôd III, ktorá sa týka zlata ako rezerv centrálnych bánk. Najprv v krátkosti, čo sú tie Bazilejského dohody a potom, čo s tým má zlato.

Čo sú Bazilejské dohody?

Je to súhrn dohôd Basel I, II a III (Bazilej), ktoré v jednoduchosti upravujú bankové pravidlá pre banky na celom svete. Týkajú sa kontroly bánk a upravujú hlavne to, koľko, ktorá banka môže poskytnúť úverov tak, aby to bolo bezpečné – tzv. Kapitálová primeranosť. Samozrejme, tieto dohody upravujú aj veľa ďalších vecí, ale toto je podstatné. Posledné dohody, Basel III, majú nastaviť postupne pravidlá až do roku 2027.

 

Prečo Bazilejské dohody?

Vo švajčiarskom meste Bazilej sídli Banka pre medzinárodne platby (BIS – Bank for International Settlements). Vznikla ako prvá medzinárodná finančná organizácia na to, aby vyrovnala platby po I. svetovej vojne. Neskôr sa „starala“ o Bretton-woodsky menový systém, pomáhala centrálnym bankám po celom svete a dohadovala napríklad podmienky pre Európsku centrálnu banku ECB. Dlhodobo určuje pravidlá pre bankový sektor. Jej členmi je 55 centrálnych bánk a nazýva sa centrálna banka centrálnych bánk.

Je opradená tajomstvami a historkami od manipulácie ceny zlata, účelovo vytvorených kríz v jednotlivých krajinách až po skryté riadenie svete. V postate to posledné je pravda, keďže šéfuje všetkým centrálnym bankám .

Kapitálová primeranosť.

Znamená to, koľko musí mať banka vlastného kapitálu, aby v prípade potreby mohla pokryť straty z aktív (majetku), ktorý vlastní v prípade, ak klesne cena majetku.

Na začiatku si zoberme príklad bežného podnikateľa – včelára. Má majetok (zásoby medu) v hodnote 10 000 EUR. Má určité riziko, lebo ak klesne cena medu, bude ho musieť predať za menej a stratu musí vyrovnať z vlastného vrecka. Otázkou ostáva, aké riziko má med. 0% alebo 50%?

Ak „múdre hlavy“ určia, že cena môže klesnúť o maximálne 50%, tak bude riziko medu 50%. Teda majetok včelára môže klesnúť o 50% – 5000 EUR.

A teraz stanovíme kapitálovú primeranosť, koľko musí mať včelár vlastného majetku, aby vedel pokryť straty. Ak povieme, že 100%, musí mať celých 5 000 EUR, aby vykryl prípadne straty. Ak nám stačí 20%, stačí, že bude mať 1 000 EUR (20% z 5000 EUR). Jednoducho, určíme percento kapitálovej primeranosti.  Teda koľko musí mať vlastných zdrojov na to, aby pokryl prípadne straty z poklesu ceny majetku.

Ak by mal med nulové riziko, nemusel by mať včelár nič v zálohe, lebo pravdepodobnosť, že klesne cena medu, je 0% a tým pádom nemusí mať žiaden majetok.

 

bis 2

Kapitálová primeranosť v bankách.

Majetkom banky sú 2 hlavné zložky:

  • čo banka vlastní – budovy, počítače, nakúpené štátne dlhopisy, zlato, hotovosť a iné finančné aktíva.
  • čo banke dlhujú ľudia alebo firmy – všetky úvery – hypotéky, spotrebné, firemné a pod.

Každý majetok má presne stanovené riziko. Hotovosť má riziko 0%. To znamená, že ak by banka mala iba hotovosť, nemusí mať žiaden vlastný kapitál, lebo by jej majetok bol 0% rizikový. Štátne dlhopisy s najvyššou kvalitou AAA majú tiež 0%. Nikto teda nečaká, že stratia odrazu hodnotu.

Slovenské dlhopisy majú riziko 20%. Hypotéky priemerne 35% – podľa výšky hypotéky (či je 100% alebo 50% a pod. Ak ale meškáte so splátkou viac ako 3 mesiac, tak riziko stúpa až na 150%. Ostatné úvery (kreditky, spotrebné) majú riziko 75%.

Je logické, že ak banka bude mať napríklad veľa 100% hypoték, zvyšuje to riziko nesplatenia úverov a v prípade problémov s hypotékami jej veľmi klesne majetok a straty musí nejako vyrovnať. 

Banky všetok svoj majetok prepočítajú podľa toho, akú riziko má každá položka a zistia jeho výslednú hodnotu. Bazilejské dohody určujú, koľko percent musí mať banka vlastného kapitálu oproti tejto hodnote majetku. V roku 2019 to je spoločná hodnota 13%.

Zisk alebo bezpečnosť.

Banky, ktoré poskytujú iba veľmi bezpečné úvery, alebo majú nakúpené veľmi bezpečné dlhopisy, majú výhodu, lebo potrebujú menej vlastného kapitálu, aby splnili kritéria. Úvery, ktoré majú, sú totiž málo rizikové. Na druhú stranu majú malý zisk, lebo málo rizikové úvery alebo dlhopisy majú malý úrok a tým pádom zisk.

Preto niektoré banky riskujú a požičiavajú tak, aby získali čo najvyšší zisk. Potom ale porušujú pravidlá a musia mať buď vysoké vlastné zdroje, ale sa musia „upokojiť“. Kapitálová primeranosť je dobré pravidlo a je prenesene môžeme povedať, že je to „bič na chamtivosť“.

Prečo Bazilejské dohody III riešia zlato?

Zlato bolo doteraz v majetku bánk ohodnotené rizikom 50%, teda ak banka mala nakúpené zlato, riziko bolo 50%. Naproti tomu hotovosť alebo rezervy v mene mali riziko 0%. Je to logické, lebo ak raz máte 1000 EUR, síce infláciou peniaze strácajú hodnotu, ale aj o rok budete mať 1000 EUR.

Dokonca aj niektoré úvery mali menšie riziko ako zlato. Je možné povedať, že banky počítali s tým, že cena zlata môže klesnúť nárazovo aj o 50%.

Od 1.4. začala platiť časť Bazilejskej dohody III, ktorá hovorí o tom, že zlato má 0% riziko. Defacto to znamená, že ak banka vlastní cash v eurách, alebo zlato, je to to isté. Zlato predstavuje nulové riziko a banky v podstate povedali, že neočakávajú pokles ceny zlata (aspoň nie veľký a trvajúci). V podstate Bazilejské dohody potvrdili, že zlato sú peniaze. Na 100%.

Záver.

Bude teraz cena zlata prudko rásť?

Roky bolo pre banky najbezpečnejšie vlastniť eurá, doláre alebo inú pevnú menu. Odteraz je to aj zlato. Preto očakávame, že v nasledujúcich mesiacoch a rokoch bude zo strany bánk silnejší dopyt po zlate. Niektorí autori uvádzajú, že začína nový zlatý štandard. Či to je pravda, uvidíme v najbližších rokoch, lebo ešte stále tú máme menový systém založený na dolári. Uvidíme dokedy.

A bude cena zlata odteraz prudko rásť? Banky si myslia, že klesať určite nebude, keďže má riziko 0%.

Diskusia

Ing. Slavomír Fogaš

Autor myšlienky pravidelného sporenia a investovania v zlate a spolumajiteľ spoločnosti Zlaté sporenie a.s. "Ekonómia a finančníctvo sa vyučuje a prezentuje ako zložitá vec preto, aby tomu ľudia nerozumeli. Mojím cieľom je zrozumiteľne a jasne ukázať základy peňazí, dlhu a financií, aby sme neboli iba bezbrannými spolusediacimi v autobuse, ktorí šoférujú “ tí veľkí”.

Čo je sporiaca suma a prečo 30 000 EUR?

Každý náš klient si stanoví pred začatím sporenia Sporiacu sumu. Je to Váš plán – celková suma, ktorú by ste chceli postupne dosiahnuť a mať zlato v takej hodnote v budúcnosti. My sme ju pre Vás stanovili na 30 000 EUR (najčastejšia voľba). Pri otvorení zmluvy vo formulári vpravo si jej výšku môžete sami a stanoviť si vlastnú sporiacu sumu.

Upozornenie: Nemáte žiadnu povinnosť dosiahnuť celú Sporiacu sumu ani žiadne pokuty alebo sankcie, ak ju nedosiahnete celú. Sporenie môžete ukončiť kedykoľvek bez poplatkov a sankcií.

×

Pin It on Pinterest