Zaužívaný názov pre kvantitatívne uvoľňovanie je quantitative easing alebo skratka QE. Prípadne ste sa mohli stretnúť aj s voľnejším vyjadrením ako „centrálne banky natlačia nové peniaze a hodia ich na trh“.
Čo je QE?
QE je neštandardný (dá sa povedať, že krajný) nástroj centrálnej banky, pri ktorom centrálna banka zvyšuje peňažnú zásobu v danej mene – vytvára teda nové peniaze. Používa sa hlavne v zlých časoch, napríklad po finančných krízach alebo dlhotrvajúcej recesii, keď už nezaberá nič iné – ako napríklad znižovanie úrokov.
Čo je cieľom QE?
Cieľ je jediný – čím skôr naštartovať hospodársky rast tým, že sa zvýši spotreba (kupovanie nových produktov a služieb) a spravia sa nové investície. A to chcú centrálne banky urobiť pomocou nových peňazí a nových úverov.
Zjednodušená poučka = vyššia spotreba vyžaduje väčšiu výrobu (produkciu), teda viac peňazí (úverov) a viac pracovnej sily (vyššia zamestnanosť a vyššia produktivita). To spôsobí vyššie zisky a vyššie mzdy, a teda viac peňazí na míňanie = vyššia spotreba, investície, atď. Všetci sa máme lepšie. Okrem životného prostredia.
Zlé jazyky hovoria, že hlavným cieľom je iba ukázať zdanlivý koniec krízy a presunúť túto krízu cez umelo vytvorený hospodársky rast (a umelo a nepotrebne navýšenú spotrebu, napr. „kúpim si telku aj na WC) do budúcnosti spolu s ďalším extrémnym zadlžením a po ceste zachrániť banky a bankárov pred krachom. Ale to nechajme tak :-).
Ako prebieha QE?
Na to, aby sme sa mohli trošku bližšie pozrieť na proces, akým centrálna banka vytvára nové peniaze cez QE, je potrebné prehrýzť sa peňažnými agregátmi.
Peňažné agregáty
Koľko peňazí a v akej forme je v ekonomike, vyjadrujú tzv. peňažné agregáty. Označujú sa zvyčajne písmenom M a číslom. Napríklad M1, M2 a pod. Líšia sa podľa likvidity – teda v tomto prípade schopnosti, či môžu byť okamžite použité na operácie, alebo sú viazané na dlhšie obdobie. Agregát s väčším číslom zahŕňa menší a niečo pridáva. Teda agregát M2 je zložený z M1 plus niečo. Ako matriošky :-).
Zdroj: pixabay.com
Prečo je to dôležité?
Kvantitatívne uvoľňovanie je zvyšovanie množstva peňazí v obehu, ale je potrebné vedieť, ktorých peňazí.
Druhy agregátov:
- M0 – obeživo – mince a bankovky + rezervy v centrálnej banke (niekedy sa tento agregát uvádza iba ako súčasť M1).
- M1 – peniaze – obeživo (M0) + peniaze na účtoch, v bankách a nebankových spoločnostiach, šeky a pod. Jednoducho to, čo nie je viazané a dá sa rýchlo zmeniť na obeživo.
- M2 – agregát M1 + terminované účty – teda peniaze, ktoré sú viazané. Štandardne je viazanosť na 2 roky.
- M3 – agregát M2 + viazané účty na dlhé obdobie, dlhopisy so splatnosťou do 2 rokov, akcie a podiely podielových fondov a pod.
U vás doma by bol M0 to, čo máte v peňaženke – hotovosť, M1 by bol hotovosť + to, čo máte v banke na účte a v M2 by ste mali navyše aj vkladnú knižku.
Proces QE.
Centrálna banka môže nakupovať aktíva (dlhopisy, akcie, iné cenné papiere) na trhu od banky alebo inej inštitúcie – tzv. nebanky – poisťovne, dôchodkového fondu, priamo od firiem a pod.
Ak nakupuje dlhopisy a iné cenné papiere od:
- banky, zvýši tejto banke jej rezervy v centrálnej banke, teda zvýši M0. „Vytlačí“ novú digitálnu hotovosť, ktorú dostanú komerčné banky. To umožní komerčným bankám vytvoriť nové „virtuálne peniaze“ vo väčšom množstve a výrazne zvýšiť množstvo poskytovaných úverov (to ale neznamená, že všetky banky, okamžite a na maximum, využijú túto možnosť na tvorbu čo najväčšieho počtu nových úverov). A okrem toho umožní priamo banke nakupovať nové aktíva.
- iných spoločností ako bánk – napríklad DDS-ky. Centrálna banka zvýši najprv rezervy banke, teda M0, v ktorej má účet konkrétna DDS-ka a banka následne vytvorí nové peniaze a pošle ich na účet DDS-ky. Týmto sa uvoľnia ruky DDS-ke, ktorá vytvárať úvery nemôže, ale má zrazu voľné peniaze na nákup ďalších nových aktív.
Zdroj: Bank of England, uprava: autor
Centrálna banka vytvorila peniaze M0 (alebo M1), čo umožní bankám znásobiť tieto peniaze v ekonomike. Ako spomínaná matrioška – ak napríklad najmenšiu „nafúkneme“ a bude 3-krát väčšia, tak na konci budeme mať riadnu bábiku :-).
Ako funguje tvorba nových „virtuálnych“ peňazí a čo sú rezervy banky v centrálnej banke podrobnejšie ukazujem tu – 1. časť, 2. časť, 3. časť.
Čo QE spôsobí na trhu?
Centrálna banka Veľkej Británie Bank of England uvádza vo svojej pravidelnej publikácii to, že od QE očakáva:
- zvýšenie ceny aktív – dlhopisov, akcií a iných cenných papierov a finančných aktív,
- naštartovanie ekonomiky cez nové pôžičky, ktoré by umožnili všetkým – od firiem až po občanov – viac míňať,
- návrat k ročnej miere inflácie 2 %, čo je dlhodobý cieľ.
Zdroj: Bank of England, uprava: autor
1. Zvýšenie cien aktív.
Jedným z cieľov QE je zvýšenie cien dlhopisov, akcií a iných finančných aktív. Tým, že centrálne banky nakupujú aktíva na trhu, vytvárajú dodatočný dopyt po dlhopisoch, akciách a iných cenných papieroch, čo zvyšuje ich cenu a znižuje úroky (zisk) z dlhopisov. Ak sú nízke úroky, tak síce napríklad DDS musí kupovať nové dlhopisy, ale bežný investor môže hľadať niečo zaujímavejšie.
Krátky príklad: Ak štát (napr. Slovensko) vydá dlhopis, vytvorí dlh. Požičia si tým peniaze na trhu od bánk za úrok napríklad 5 %. Ak sa po našich dlhopisoch iba tak zapráši, a Slovensku sa darí, povieme si OK, ďalší dlhopis bude iba s úrokom 3 %, veď všetci ho chcete a Slovensko bude platiť menší úrok. Štandardne sa po dlhopisoch konkrétnej krajiny zapráši vtedy, ak je dobrý úrok a nízke riziko, že krajina svoj dlh nesplatí. Ak však centrálna banka pomocou QE skupuje štátne dlhopisy “hlava nehlava” takmer od všetkých, trošku tým klame trh. Úroky na dlhopisoch klesajú, lebo je vysoký dopyt (jeden z dôvodov). A nižší úrok na dlhopisoch znamená pre toho, kto ho vydáva (štát, firma), že musí investorom zaplatiť nižší úrok a teda požičať si lacnejšie. A teda môže štát (alebo firmy)viac míňať.
Rovnako aj nakupovanie (dopyt) akcií zvyšuje ich cenu a rast ceny akcií zvyšuje bohatstvo firiem a investorov. Bohatšia firma má lepšiu bonitu, dostane lepší úver a môže viac míňať. Normálny investor kupuje akcie, lebo chce dividendy (podiel na zisku). QE (cez nové peniaze) umožňuje kupovať tieto akcie viac špekulačne, lebo centrálna banka chce mať ceny akcií vyššie. Zvyšujúce ceny akcií lákajú nových investorov.
Je to podobné, ako keby sa centrálna banka rozhodla, že bude vykupovať vo veľkých množstvách autá. Asi si vieme predstaviť, ako by cena áut narástla.
Poznámka: Za rastom cien akcií alebo poklesom úrokov dlhopisov nie sú v žiadnom prípade IBA centrálne banky s ich QE. Sami ale priznávajú, že to bol ich plán a cieľ. Aj keď tomu asi dosť pomohli, nemyslím si, že napríklad rast cien akcií je výsledkom iba QE.
2. Viac peňazí = viac úverov.
Druhým efektom QE je zvýšenie množstva peňazí v bankovom sektore. Jednak priamo zvýši množstvo peňazí tým, že vykupuje dlhopisy a iné aktíva. Nebanky majú teda voľné peniaze a nakupujú ďalšie aktíva (dlhopisy, akcie a pod.).
Druhým efektom je, že centrálna banka zvýši rezervy centrálnej banky pre ostatné komerčné banky a to umožní komerčným bankám vytvárať viac „virtuálnych“ peňazí cez nové úvery. A nové úvery by sa mali minúť na nové tovary, služby a investície.
3. Inflácia 2 %.
Jedným z cieľov QE je dosiahnuť infláciu trošku menej ako 2 %, teda návrat k normálu, ktorý fungoval pred krízou. Tejto téme sa budem venovať v ďalších častiach – prečo práve 2 %, prečo je panika z opaku inflácie – deflácie a pod.
Krátky (nedokonalý) príklad QE.
Všetci máme radi med. Teda dúfam :-). Do čaju, do ovsenej kaše, do medovníkov, alebo medovinu. Je to krv ekonomiky (v našom príklade). Zrazu sa však zistí, že v niektorých medoch sú nebezpečné látky od nepoctivých včelárov. A nikto nevie, koľko toho medu na trhu je a kto ho má. Neveríme, nekupujeme. Bojíme sa. A ekonomika sa spomalila.
Štát a centrálna banka veria, že ak sa rozprúdi trh s medom, rozprúdi sa celá ekonomika. Vymyslia QE na med. Začnú z obchodov vykupovať med (aj dobrý aj zlý) vo veľkom a pravidelne s tým, že chce, aby obchody namiesto toho dokúpili nový med. Centrálna banka vytvorí nové peniaze a začne vykupovať.
Zrazu majú obchody veľa peňazí z predaja pôvodného medu centrálnej banke. A môžu nakupovať vo veľkom. Cena medu bude rásť, otvoria sa nové včelnice, zvýšia sa platy nielen včelárom ale aj ďalším zamestnancom a zamestnanosť rastie. A obchody budú môcť nakupovať aj iný tovar. Ďalšie firmy aj ich zamestnanci budú vďaka vyšším platom a ziskom kupovať stále viac a viac aj iných tovarov. Ekonomika prosperuje.
Nie je možné úplne ukázať príklad na QE v inej oblasti ako v bankovníctve, lebo tam mám chybu, ktorej sa pri príklade s medom neviem zbaviť. Ak by som mal byť presný, tak niektoré obchody (komerčné banky) by časť peňazí od centrálnej banky nakopírovali v tlačiarni a nakúpili by okrem medu aj všetko iné, čo by im dávalo a niekedy aj nedávalo zmysel. Lebo tie peniaze musia niekde dať.
Otázky?
- Ako veľmi nafúkli (vytvorili nové peniaze) centrálne banky od roku 2008 a čo vlastne nakupovali od bánk a nebánk?
- Ak by sme sa pozreli na príklad s medom, tak na konci dňa by centrálna banka mala vytvorenú kopu peňazí (aj cez banky bude aj veľa nových úverov), rozbehla by ekonomiku ale mala by na sklade strááášne veľa kíl sladkej dobroty. Čo s tým?
Na to sa pozrieme nabudúce.
Poznámka – článok je súčasťou blogu na etrend.sk.
