Aktuálne majú štátne dlhopisy niektorých krajín Eurozóny záporné úroky na dlhopisoch. Ide o štáty, ktoré na tom nie sú až tak zle ako štáty z juhu Európy. To znamená, že štáty ako Slovensko si môžu požičať peniaze za mínusový úrok. Veriteľ, investor, alebo ten, kto požičiava, nedostane z dlhopisov úrok, ale ešte bude musieť zaplatiť Slovensku za to, že mu mohol požičať. Zdá sa Vám to postavené na hlavu? Pýtate sa, ktorý somár by požičal peniaze a ešte za to aj platil? Odpoveď je jednoduchá – žiadny. Ako je teda možné, že sú úroky na niektoré dlhopisy záporné a štáty sa chvália, že je im veritelia tak veria, že sú ochotní im požičať aj zadarmo (alebo za stratu), len aby mohli kúpiť ich dlhopisy?
Krátko o dlhopisoch
Na začiatok iba krátko o dlhopisoch, aby sme mali niektoré veci jasnejšie. Dlhopis je cenný papier, ktorý hovorí o tom, že dlžník si požičal peniaze, ktoré musí splatiť do presne určenej doby a zaplatiť niečo navyše za ochotu tomu, kto mu požičal. Zaplatiť môže na konci, alebo počas doby „pôžičky.“ Rozlišujeme pri dlhopisoch kupóny alebo úroky, ale v podstate ide o to isté – zaplatiť za to. Nebudem Vás zaťažovať výpočtami. Platí pravidlo, že ak klesajú úrokové miery, cena dlhopisov rastie. Je to logické, lebo ak vlastníte dlhopis s úrokovou mierou 5% a úroky klesajú a sú napríklad 3%, ste radi a váš dlhopis má vyššiu hodnotu, lebo máte vyšší úrok ako je aktuálne na trhu. A opačne. Ak máte dlhopis s výnosom 3% a aktuálne je na trhu napríklad 10%, dlhopis klesá na hodnote, lebo dnes by ste mohli dostať za požičanie svojich peňazí 10%.
Na cenu vplýva aj dĺžka do splatnosti a kto si požičiava. Úroky na nemecké dlhopisy sú nižšie ako na grécke. Investori veria menej Grékom a preto chcú vyšší úrok za to, že podstupujú riziko.
Na ako dlho sa nakupuje dlhopis
Je viacero stratégií, ale pre nás sú dôležité dve – dlhodobá a krátkodobá – špekulačná. Dlhodobá stratégia hovorí o tom, že si kúpite 10 ročný štátny dlhopis, držíte ho 10 rokov a inkasuje napríklad každý rok svoj úrok (výnos). Po 10 rokoch vám štát vráti peniaze.
Špekulačná stratégia je typická pre banky a obchodníkov. Banky kúpia dlhopis za hodnotu napríklad 1000 EUR a možno o pár mesiacov, keď sa zmenia úroky, a hodnota dlhopisu narastie, predajú dlhopis ďalej za hodnotu 1030 EUR. Zarobia 30 EUR a investujú inam alebo do iného dlhopisu. Nechcú držať dlhopis 10 rokov a inkasovať úroky. Očakávajú, že takto špekuláciou zarobia viac, ako na úrokoch.
Dlhopisy so záporným úrokom
Obchodníci nakupujú tieto dlhopisy z dvoch dôvodov. Prvým je, že tieto dlhopisy chcú predať skôr a zarobiť na vyššej cene dlhopisov. Povedali sme si, že ak klesajú úroky na trhu, hodnota dlhopisov stúpa. Banky preto dnes špekulujú a očakávajú, že úroky budú ešte viac klesať a budú oveľa nižšie, ako sú teraz. Niektorí očakávajú, že úroky budú mínus 3%. Ich dlhopisy, ktoré dnes nakúpili, získajú hodnotu a potom ich následne predajú ďalej. A zarobia.
A prečo by mali ďalej klesať úroky?
Európska centrálna banka (ECB) dlhodobo drží hlavnú úrokovú sadzbu blízko nuly a je možné, že ju zníži aj pod nulu. Sami to vidíte na terminovaných vkladoch – úroky „veškeré žádne.“
Naše banky si môžu ukladať prebytočné peniaze v ECB za základnú úrokovú sadzbu. ECB chce dosiahnuť, aby si banky neukladali u nej krátkodobé peniaze, ale aby hľadali iné príležitosti – teda úvery. Preto môže ECB ponúkať záporné úroky, aby banky platili za to, že si u nej uložia peniaze. Obchodníci očakávajú, že ECB bude ďalej znižovať úroky. A preto očakávajú, že ceny dnešných dlhopisov budú stúpať a preto sú ochotní nakupovať aj také „nezmyselné“ štátne dlhopisy.
Druhým dôvodom je strach. Obavy, ktoré sa šíria Eurozónou hovoria, že sa môže Euro rozdeliť. Na silné Euro – Nemecko a sever Európy (dúfajme, že aj my) a slabé euro – juh Európy. Tí, ktorí by mali slabé Euro,by pri rozdelení okamžite stratili. Preto chcú mať zaparkované peniaze v silnom Eure. Aj za cenu, že nič nezarobia a možno trošku prerobia. Boja sa, že straty by v prípade slabého eura boli väčšie, ako mínusové úroky.
Záver
Média nás informujú o A, alebo nepovedia B. Záporné úroky na dlhopisoch prezentovali ako výhru štátov v tom, že sme takí super, že nám budú požičiavať obchodníci aj zadarmo. Len aby mali slovenské dlhopisy. Kto však verí, že banky a obchodníci kupujú dlhopisy preto, aby na nich prerobili a zaplatili štátu dodatočné úroky, má môj obdiv. Mne to nejak do tej hlavy nejde.
