Malo by Grécko vystúpiť z eurozóny? Mali by sme mu odpustiť alebo neodpustiť dlhy? Každý v Európe ma vlastný scenár, ako by mal osud Grécka vyzerať v najbližšom období. Tí odvážnejší chcú, aby Grécko odišlo z eurozóny, alebo aby vyhlásilo bankrot. Je to podľa nich najlepšie riešenie a hlavne to bude najmenej bolieť. Nás. Grékov to bude bolieť tak či tak. Konzervatívnejší, ale môžeme ich pokojne nazvať aj tí, ktorí majú strach, chcú, aby Gréci svoje dlhy splatili a nato potrebujú čas. Ďalšie úvery, dlhšiu dobu splácania.
Kde sa to začalo?
Na to, aby mohli krajiny po roku 1999 prijať Euro a vstúpiť to Eurozóny, museli spĺňať podmienky Maastrichtskej zmluvy. Hlavné podmienky boli: 3% deficit verejných zdrojov voči HDP a 60% štátny dlh voči HDP. Boli tam ešte ďalšie podmienky, ale na týchto dvoch to stálo a padalo. Teda na jednej – deficit. Štátny dlh na úrovni 60% HDP spĺňalo malo krajín a dokonca Nemecko, ktoré je ťažným koňom eurozóny, spĺňalo túto podmienky len tak-tak. Nemecký štátny dlh bol tesne pod 60% HDP. Štáty sa následne dohodli, pretože by nemal kto vytvoriť eurozónu, že môže byť štátny dlh viac ako 60% ale mal by mať klesajúci charakter. Takže porušili podmienky ešte skôr, ako vzniklo euro. Oveľa zaujímavejší bol deficit verejných zdrojov (štátnej správy). Podmienky hovorili, že nemôže byť vyšší, ako 3% HDP. Inými slovami, už pri vzniku eurozóny všetci súhlasili s tým, že míňať viac, ako sa zarobí, je v poriadku.
Aspoň jednu podmienku spĺňalo z 15 krajín Európskej únie 14. Grécko nespĺňalo ani jednu podmienku. Zvyšné tri krajiny Európskej únie, Spojené kráľovstvo, Dánsko a Švédsko, odmietli vstúpiť do eurozóny, na čo dostali výnimku. Je pravdou, že Britom „pomohol“ finančník Soros, ktorý sa „pohral“ s hodnotu britskej libry ( o tom niekedy nabudúce).
Na začiatku bol podvod
Grécko sa dostalo do Eurozóny podvodom. V roku 2001 malo gigantický štátny dlh, viac ako 100% HDP, pričom cieľ bol 60%. A dokonca ani neklesal a odvtedy ani neklesol ☺. Gréci nespĺňali ani podmienku 3% deficitu verejných financií. V tom čase však na scénu prišla americká banka Goldman Sachs, ktorá spolu s gréckymi poprednými politikmi „upiekli“ podvod, ako dostať Grécko do eurozóny.
Ako to urobili?
Gréci si nemohli požičať peniaze, lebo štátne pôžičky zvyšovali deficit. Tak si požičali tak, aby deficit nezvýšili. Využili kreatívne účtovníctvo „čarodejníkov“ z Goldman Sachs. Na tieto čary využili menovú swapovú operáciu. Ide o finančnú operáciu medzi napríklad 2 bankami, z ktorých jedná má napríklad eurá a potrebuje doláre. Môže predať eurá a kúpiť doláre, alebo môže urobiť swap s bankou, ktorá tie doláre má. Vymenia si na presne stanovenú dobu tieto meny (swapnú si ich) a po určenej dobe si tieto meny vrátia späť. Je to lacnejšie, ako predávať a kupovať meny. Je potrebné určiť kurz, pri ktorej sa tieto meny vymieňajú teraz a v budúcnosti. Kurz medzi menami by mal vychádzať z aktuálnej situácie.
Postup Grécka a Goldman Sachs:
1. Gréci emitovali (vydali) dlhopisy v menej USD a japonskom Yen. Požičali si od Japoncov a USA peniaze.
2. Získali USD a Yen, ktoré by v danom roku 2000 a 2001 zvýšili ročný deficit nad 3% HDP.
3. Realizovali však s bankou Goldman Sachs swapovú operáciu medzi USD (YEN) a EUR, kde bol použitý starší – „výhodnejší“ kurz medzi týmito menami. Za málo dolárov a jenov dostali viac eur, ako dostať mali.
4. Týmto výhodnejším – podvodným kurzom, získali Gréci dodatočne 2,3 miliardy EUR a znížili deficit pod 3%.
Grécko by inak do menovej únie nevstúpilo. Teda aspoň nie v roku 2001 a je otázkou, či aj v budúcich rokoch, pretože sme sa neskôr dozvedeli, že okrem tejto swapovej operácie grécki politici falšovali rôzne iné položky v deficite. Skutočnosť bola iná, ako hlásili do Bruselu.
Gigantický dlh
Grécky dlh bol na konci roku 2014 174% z HDP (320 miliárd EUR). Deficit verejných financií, schodok, bol 12% z HDP. V podstate to znamená, že Grécko sa stále zadlžuje tak výrazne, že mu málokto na svete stíha.
Grécko teda dlhuje 320 miliárd Eur. Tento dlh je obrovský. Ako ho splatiť? V podstate sa to nedá. Uvediem iba dve čísla. Grécko si v roku 2013 muselo požičať 22 miliárd EUR, lebo mu chýbali v rozpočte. Splátka úrokov z celkového dlhu bola v tom roku 7,5 miliárdy EUR. To znamená, že Gréci splatili menej, ako si požičali a ich dlh preto narástol. A to splatili iba úroky.
Predstavte si, že by ste ako fyzická osoba od banky dostali úver 100 000 EUR a museli by ste splácať úroky 5 000 EUR ročne bez splácania istiny. Ale keďže neviete hospodáriť, museli by ste si od banky znova požičať na konci roka ďalších 10 000 EUR, z ktorých by ste hneď 5 000 EUR vrátili na úrokoch a 5 000 EUR by ste prejedli. Takže Váš dlh by bol 105 000 EUR a úroky by sa Vám v ďalšom roku zvýšili. A to ste ešte nezačali splácať samotný úver (istinu). Ktorá banka by Vám na takúto blbosť požičala? Žiadna. A to ešte banka môže poslať na Vás exekútora. Do Grécka ho poslať nemôže. V čom je teda rozdiel? Že Váš dlh by banku nezruinoval ale ak by skrachovalo Grécko, bolo by to iný humbuk. Takže radšej nech je ticho.
Nie je Grék ako Grék
Aby som bol spravodlivý a objektívny, viniť Grékov za toto šialenstvo nemôžem. Teda myslím obyvateľov. Tí, ktorí sú za to zodpovední, sedia v parlamente. Nech si už myslím o gréckych dôchodkoch, platoch alebo sieste čokoľvek, nie je to vina obyvateľov. Možno sú tak naučení žiť, ale skôr ich tak niekto naučil žiť. Na dlh. A aj to nie všetkých. Niektorí majú 2 roboty a žiadny bazén pred domov, akoby sme si mysleli.
Zodpovední sú politici tak v Grécku ako aj v Bruseli. Presviedčajú Grékov, že majú šetriť a dlh sa dá splatiť. Ale ten dlh sa splatiť nedá. Ibaže by Gréci predali Krétu. Dlh je vo výške 175% HDP, to znamená, že 2 roky by museli všetci Gréci a grécke podniky robiť zadarmo a o hlade, aby ten dlh splatili. Alebo vynájsť nový zdroj energie, alebo privatizovať (rozpredať) všetko, čo majú.
Aké sú možnosti?
Predĺženie splatnosti úverov, dlhopisy naviazané na hospodársky rast, ELA úverové linky, nové dlhopisy za staré, nový dlh za starý dlh, odpustenie dlhu. Mám pocit, že tieto riešenia strieľa každý ekonóm z rukáva s takou samozrejmosťou, ako keby mali fakt pomôcť. Ja tým niektorým možnostiam sám nerozumiem. K údajom o úrokoch Grécka za dlh som sa dostával napríklad 2 hodiny. Buď som nešika, alebo je to tak zašité, aby ste to nenašli. Grécko ma iba 3 možnosti. Buď mu odpustíme dlh a ľudia prídu o peniaze. Pretože tento dlh vlastnia banky, fondy, poisťovne a časť asi aj dôchodkové spoločnosti. Ak odpustíme dlh a Vy vlastníte dlhopisový fond, ten stratí časť hodnoty. Tú hodnotu, ktorú v tom fonde tvoria Grécke dlhopisy. Ak fond vlastniť zo všetkých svojich dlhopisov 5% gréckych, tak prídete hneď o 5%. Časť dlhopisov vlastnia aj banky priamo a to znamená, že banky prídu o svoje vlastné peniaze ☺. To určite. Vyberú si to na poplatkoch alebo akokoľvek inak, ale banky o peniaze určite neprídu.
Druhou možnosťou je privatizácia. Gréci predajú to, čo má u nich hodnotu a splatia časť dlhov. Otázkou je, či to budú chcieť predávať a či sa nájde niekto, pre koho majú niektoré grécke podniky hodnotu. Banky môžu napríklad požadovať, že chcú podiel v gréckych elektrárňach na revanš za nesplatené úvery. Natíska sa otázka, či to nebol zámer. Bujná fantázia? Ja zvyknem hovoriť, že nie som paranoidný, ale to neznamená, že ma niekto nesleduje. ☺
Treťou možnosťou je krach. Grécko skrachuje, odíde z Eurozóny, nová grécka mena (drachma) devalvuje o 80% a Gréci prídu o všetky úspory. Teda tí, ktorí to nestihnú presunúť do zahraničia, alebo do nehnuteľnosti a zlata.
Záver
Kto príde o peniaze v Gréckej kríze? Bežní ľudia. Tak ako vždy. Pri každej kríze si to zlíznu bežní ľudia. Moja babka hovorili, že „Každé čudo trvá tri dni.“. Dlho som tomu nechápal a pochopil som to až pred časom. Dnes hovoríme o gréckom dlhu, zajtra sa zobudíme a už na to zabudneme. Grécky dlh sem, grécky dlh tam. V podstate je tak obrovský, že si to ani nevieme predstaviť a preto nás to nezaujíma. Ten, kto nič nemá, o nič nepríde. A ten, kto má v banke, by mal začať rozmýšľať. Raz Nemcov, Fínov a Holanďanov prejde trpezlivosť a nebudú požadovať odchod iných, ale pôjdu preč z Eurozóny samy. A Euro bude mať hodnotu dlhov. Takže nula.
