Je po voľbách a Grécko opäť plní titulky hlavných správ. Kým sa politici naťahajú ako bude vyzerať splácanie dlhov a vôbec budúcnosť tejto krajiny v eurozóne, samotní Gréci sa rozhodli neponechať nič na náhodu resp. na politikov a rozhodli sa postarať sami o seba. V posledných mesiacoch pred voľbami výrazne stúpol dopyt Grékov po zlate, ako po aktíve, ktoré je dobré držať, keď vašim peniazom hrozí devalvácia. Podľa údajov Gréckej centrálnej banky (Bank of Greece), len samotná banka predala v januári 182 kilogramov zlata. Pre porovnanie za celý posledný štvrťrok 2014, teda október až december, banka predala dokopy 244 kilogramov zlata. Aj keď oficiálne čísla o predaji zverejnila len centrálna banka je predpoklad, že aj ostatní predajcovia či už zlatých mincí, tehál ale aj šperkov mali vysoký dopyt.
Grécke dlhopisy a akcie klesli po tom, čo predseda vlády Alexis Tsipras napriek vyjednávaniu s veriteľmi znovu potvrdil, že krajina neplánuje pokračovať v splácaní dlhu za súčasných podmienok, ktorých platnosť končí 28. februára. Čo bude po tomto dátume bude veľmi dôležité nielen pre budúcnosť samotného Grécka, ale aj pre vývoj eura. Nová grécka vladá sa cíti veľmi silná a neplánuje výsledkom rokovaní sklamať svojich voličov. Gréci tak v obavách o budúcnosť svojich peňazí už stihli z bánk vybrať niečo vyše 15 milárd eur. Pripravujú sa tak na možnosť, že krajina opustí eurozónu. Pri takomto scenári by boli peniaze obyvateľstva uložené na účtoch v bankách automaticky zamenené na novú grécku menu. Nová mena by okamžite devalvovala a je pravdepodobné, že až o desiatky percent. Mnohým grékom by sa tak zo dňa na deň svrckla ich súčasná hodnota majetku, dá sa povedať na minimum. Nastala by tak situácia podobná tej z roku 1953 v Československu, kedy pri „menovej reforme“ koruna devalvovala o desiatky percent a mnoho ľudí prišlo zo dňa na deň o svoje celoživotné úspory. A tak v tejto neistej situácii je pre Grékov východiskom držať peniaze v zlate alebo v eurách.
