V minulom mesačníku som uvažoval o hospodárskom raste ako o mantre dnešnej doby. Meriame ho hlavne cez HDP, teda rastom alebo poklesom a tým sa určuje hospodársky rast. Rastom HDP sa dosť presne určuje rast výkonu ekonomiky a menej presne rast hospodárstva. Ale je to iba jednou zo zložiek, ktorá určuje novší pojem a to je ekonomická teória šťastia. Niektorí autori hovoria že sa jedná o súčasť ekonomickej teórie blahobytu. Ale v podstate tomu všetci rozumieme – nemeriame iba rast čísel, ale aj rast spokojnosti a pohody.
Ekonomická teória šťastia
Je to novší ekonomický smer a jeho podstatou je pozerať sa na ekonomiku a hospodárstvo cez oči obyčajného človeka. Definícia je šialená, ale v podstate ide o skúmanie a definovanie, či sme šťastní. A chcú to definovať ekonómovia. Už vidím, ako sa smejete. ☺
V podstate sa neporovnáva iba napríklad HDP na obyvateľa a to, že ho máme štyri krát menšie ako v Singapure. Ale pozor, nie je to nejaká anarchia alebo nejaké spirituálne odporúčania a výpočty. Hlavné veličiny, ako je finančné bohatstvo, príjem, majetok sa nestrácajú, ale ich váha v porovnaní s inými zložkami je nižšia. Je to širšie definované z ekonomického, psychologického, sociologického a trošku aj filozofického hľadiska. Mne osobne sa táto myšlienka páči, lebo v nej cítim človečinu. Keď sa pozriem na ekonomické čísla, mal by som skákať od radosti. Ak sa porovnám s tým, k čomu mal prístup môj dedko a čo môžem využívať ja, tak to je „nebe a dudy“. HDP na človeka dnes na mňa je mnohokrát vyššie, ako to bolo u neho. To by malo znamenať, že sa mám lepšie. Ale je to vôbec tak? Poďme sa na to pozrieť.
Rast HDP zvyšuje šťastie?
Pred pár desaťročiami platilo, že rast HDP zvyšuje životnú úroveň obyvateľov. Ide o zvyšovanie úrovne obliekania, výživy, dopravy, ale aj čistoty vody a pod. Verili sme, že ak sa zvyšuje životná úroveň, sme zároveň aj šťastnejší.
Posledných pár desaťročí je rastových. Rástla výroba, bolo potrebných viac ľudí a keď už neboli ľudia, tak sa vyrábali lepšie stroje. Od ľudí sa v práci vyžadovalo viac a viac, lebo veď stále musíme rásť. Keďže ľudia viac zarábali, mohli si viac tovarov kupovať a to bol ďalší tlak na zvyšovanie HDP a ďalšiu výrobu.
Až sme sa dostali do stavu, kde neustály tlak na rast spôsobuje problémy. Síce máme všetci autá a vozíme sa pohodlne, ale ruku na srdce, kto sa už niekedy ráno nenasrdil v zápche? ☺ Rýchly rast zvyšuje nároky na človeka, nároky na čas, ktorý musí vymeniť za výkon. Má menej času na rodinu a môžu sa postupne narúšať medziľudské vzťahy.
Ekologické hrozby, ktoré na nás čakajú, sú ďalšou časovanou bombou. A tiež je to výsledkom kultu rastu a neustáleho zvyšovania výroby.
Prestavme si príklad, kde by pár ľudí na Slovensku extrémne bohatlo. Ostatní občania by chudobneli alebo aspoň ostali na tej istej úrovni. HDP by rástlo, ale v podstate by sme boli ako krajina bohatšia, ale nie šťastnejšia. Teda, ak by naším jediným šťastím nebola radosť z bohatstva tých pár jednotlivcov. Môžem teda povedať, že HDP zvyšuje životnú úroveň, ale vyššia životná úroveň neznamená automaticky šťastie a spokojný život.
Šťastie sa pokúšame merať
Je ťažké merať šťastie jednotlivých ľudí ale ekonómovia veria, že to vyriešili. Niektorí vedci síce argumentujú, že sa to dá aj inak. Pri EEG (encefalografické vyšetrenie) sa Vám rozsvietia určité časti v mozgu, keď ste šťastný, ale to nebude tento prípad.
Nástrojov na meranie je viacero
Happy planet index je zameraný skôr na ekológiu. Social Progres Index skúma 52 mikrooblastí, ako sa jednotlivé krajiny správajú k svojím občanom a k prostrediu z hľadiská sociálnej oblasti a ekológie. Index ľudského rozvoja (Human development index) porovnáva dĺžku života, vzdelanie a príjem obyvateľstva. Index Hrubého národného šťatia použila zatiaľ iba krajina Bhután, aj keď s tým koketoval Sarkózy pre Francúzsko. Inšpirovali sa tým Briti, Číňania aj Austrália, ktorí vytvárajú svoje vlastné vzorce na výpočet, či sú šťastní. Čo šťastie určuje. Nástrojov a metód výpočtu šťastia je síce viac, ale zhoda panuje pri faktoroch, ktoré určuje šťastie krajiny:
Výška HDP na obyvateľa. Táto veličina bola niekedy jediná, teraz je iba jednou z mnohých. Určuje, koľko krajina vyprodukuje na jedného obyvateľa a aký má výkon.
Osobný príjem
Očakáva sa, že čím vyšší príjem, tým je človek šťastnejší. Tento fakt vyvrátil americký profesor Richard Easterlin, ktorý skúmal rast príjmu po 2. svetovej vojne v USA. Nazývame to aj Easterlinov paradox. Zistil, že síce príjem rástol, ale ľudia postupne pociťovali, že sú menej šťastní. Je tomu hovorím marginálne (dodatočné) šťastie. Každý z nás má iné materiálne potreby. Ak zarobíme aspoň toľko, aby sme si pokryli tieto materiálne potreby, sme pokojní. Ďalšie peniaze, ktoré zarobíme, nebudú mať taký efekt, ako tie prvé. Ak zarobíme 5 krát viac, ako sú naše potreby, nebudeme 5 krát viac spokojní. Ale iba o trošku viac, ako ostatní. Samozrejme, ak nie sú peniaze ani na základne potreby, spôsobuje to postupný kolaps osobnosti jednotlivcov.
Sociálne zabezpečenie
Šťastie je určované aj tým, ako sa dokáže štát a spoločnosť postarať o ľudí. V prípade, ak si človek nemôže splniť základne potreby, prichádza štát, alebo iná neštátna inštitúcia, ktorá do istej miery supluje a uspokojí tieto potreby.
Ekologická rovnováha
Zhoršovanie životného prostredia spôsobuje, že sa znižuje kvalita bývania, kvalita potravín a celková kvalita života. To znižuje naše šťastie.
Zamestnanosť
Tento faktor je jasný. Nechcená strata zamestnania spôsobuje znižovanie pocitu šťastia.
Kvalita medziľudských vzťahov a rodina
Výskum sa zistilo, že ženatý ľudia sú šťastnejší ako slobodný a rodičia sú šťastnejší ako bezdetný. Rovnako platí, že krajiny alebo firmy, ktoré neustále zlepšujú pracovné prostredie a snažia sa zlepšovať pracovné vzťahy, dosahujú vyššiu mieru „pracovného“ šťastia.
Sloboda jednotlivca verzus kontrola
Štúdie vedcov zo Švajčiarska ukázali, že existuje vzťah medzi pocitom šťastia a možnosťou kontroly nad vlastným životom. Krajiny, kde je vyššia miera priamej demokracie a kontroly štátu vykazujú vyššiu mieru spokojnosti občanov.
Náboženská rozmanitosť
Viac náboženstiev zvyšuje rozpory a znižuje pohodu a šťastie. Je to aktuálne citlivá téma.
Voľný čas a jeho využitie
Čím viac voľného času má jednotlivec, tým je šťastnejší. Ale je dôležité, ako sa voľný čas využíva. Pozeranie televízie asi prispieva k šťastiu menej, ako prechádzka s rodinou. A možno nie.
Zdravotný stav nie je potrebné komentovať.
Záver
Ako by sme ako krajina dopadli? Priznám sa, že neviem. Merať šťastie je do istej miery subjektívne. Sused bude nešťastný, lebo má kaz a bolí ho zub, ale ja budem skákať 2 metre do výšky, keď budem mať „iba“ kaz a nie zápal čeľuste. Ale páči sa mi, že ideme týmto smerom. Páči sa mi, že nedefinujeme šťastie iba cez peniaze, ale aj cez spokojnosť a pohodu. Alebo je dobré, keď firmy samých seba nehodnotia iba cez zisky, ale aj cez pridanú hodnotu pre svojich klientov. Možno sa o 10 rokov budeme hodnotiť nie podľa rastu HDP (alebo počtu Iphonov) , ale podľa národného šťastia.
