Je to jedna z najčastejších otázok, ktorú dostávame od našich klientov: Kedy bude cena zlata rásť tak ako od roku 2001 alebo od roku 2009 po krízach?
Inými slovami, investor (klient) chce vedieť, že prečo zlato, ktoré drží v posledných rokoch, nenarástlo na hodnote tak, ako sa všeobecne očakávalo. Veď sa problémy iba posunuli, rastie dlhy, nové tlačenie peňazí a pod.
Férová otázka.
Pre investora je niekedy náročné byť trpezlivý. Aj ja osobne sa niekedy zabudnem a sledujem investičné hodiny . Zlato je poistka a tá je ako každé iné poistky nuda. Ak to nie je potrebné, takmer nikto sa o nich nezaujíma. A keď príde jej čas, vytiahne sa zo šuflíka.
Pre dlhodobého a strategického investora je však trpezlivosť vždy odmenená. Zlato historicky dokazuje, že ak je to potrebné, bude robiť svoju prácu – chrániť majetok pred krízou.
Ale predsa, kedy bude zlato rásť?
Nevieme predpovedať presné načasovanie. Otázkou ostáva, aké máme možnosti. Mike Maloney z portálu goldsilver.com uvádza, že od roku 1971 (odkedy je zrušená fixná cena zlata) došlo k 45 krízovým situáciám. Vyberáme tie dôležité:
- recesia v USA a ropná kríza, 1973-1975,
- recesia v USA 1981-1982,
- čierny pondelok – krach na burze cenných papierov v USA v 1987,
- problém v USA s trhom pôžičiek a úspor koncom 80. a začiatkom 90. rokov a z toho plynúca recesia v 1991,
- prasknutie akciovej bubliny v Japonsku v 1992,
- čierna streda – zrútenie britskej libry v 1992,
- kríza mexickej meny peso v 1994,
- ázijská finančná kríza v 1997,
- ruská finančná kríza v 1998,
- veľká hospodárska kríza v Argentíne v 1998-2002
- prasknutie dot.com bubliny 2001,
- prasknutie bubliny s hypotékami v USA v 2008,
- dlhová kríza v eurozóne v 2010-2012 a takmer krach Grécka,
- záporné úrokové sadzby v Európe (aj inde) v 2014.
Už 10 rokov sme v pohode.
Kto by si pamätal na krízu z roku 2008. Roky rokúce . Zažívame druhé najdlhšie obdobie rastu akciových trhov v modernej histórií. Ešte pár mesiacov a bude najdlhšie. Po skončení rastu nastáva vždy pokles (krach, recesia). Nič netrvá večne a hlavne v ekonomike sa cykly opakujú. Doteraz najdlhšie takéto obdobie skončilo prasknutím technologickej bubliny (Dot.com) v roku 2000. Nie je teda otázkou, či, ale kedy to nastane.
To nie sú iba plané vyhrážky predajcov a investorov do zlata. Dokonca aj najzarytejší zástancovia akcií (ktorí investujú iba do akcií) očakávajú pokles (korekciu) minimálne o 20%.
Vo všetkom je bublina.
Mike Maloney z portálu goldsilver.com nazval aktuálnu situáciu Vo všetkom je bublina. Bublina na trhu (akomkoľvek) v jednoduchosti znamená, že trh je nadhodnotený a drahý.
Môžme s ním súhlasiť, alebo povedať, že v niektorej oblasti bublina nie je a ani nebude. Je ťažké pomenovať, kedy sme už v bubline alebo nie. Aj preto je pomenovanie bublina výstižné – pri nafukovaní neviete, kedy praskne. Ale viete, že sa to stane.
Po kríze v roku 2009 začali centrálne banky politiku nulových úrokových sadzieb a kvantitatívneho uvoľňovania QE (výkup dlhopisov a zvyšovanie množstvo nových „virtuálnych“ peňazí v obehu). Ich cieľom bolo okamžite zabrániť celosvetovej kríze. Ešte potrebujú spätne odpredať dlhopisy a zlé hypotéky, ktoré vykupovali tak, aby nespôsobili paniku. Či sa im to podarilo, uvidíme v najbližších rokoch, aj keď doteraz to zvládli. Ekonomiky rastú, zamestnanosť tiež, spotreba a finančné trhy detto. Dlhy extrémne rastú tiež, ale o tom sa hovorí menej.
Ekonómovia však hovoria, že sme v roku 2008 nevyužili príležitosť po kríze vyčistiť trh. A nastaviť pravidlá tak, aby tá ďalšia kríza bola čo najmenšia a následky mierne. To, že ďalšia kríza alebo recesia bude, vieme. Ale aby nás bolela menej. Urobil sa však presný opak (až na pár regulácií v bankovom sektore). Politici a finančníci chceli všetko vrátiť do starých koľají a hlavne rýchlo. A presunuli problémy do budúcnosti.
Je to ako s chrípkou. Ak sa „prechodí“ a neprelieči, chvíľu máme pocit, že sme to zvládli. Až kým nabudúce nepríde vo väčšej sile a v lepšom prípade nas to položí na 2 týždne. V horšom skončíme v nemocnici.
Ako to dnes vyzerá? Pýcha predchádza pád.
Dnes sa budeme „bublinám“ venovať iba v skratke. Najbližšie si to rozoberiem podrobnejšie.
Akciový trh.
Zažíva druhé najdlhšie obdobie rastu bez oddychu. A to, či sú akcie drahé, ukazuje okrem iného aj indikátor PE Ratio (pomer medzi cenou a dividendou akcie). Ak je toto číslo nad určitou hranicou, akcie sú predražené. Tento indikátor bol v minulosti vyšší iba počas krízy 1929, v DOT.com bubline 2001, a v roku 2009 – krach hypotekárneho trhu. Aktuálne sme na „číslach“, ktoré v minulosti znamenali skôr či neskôr prasknutie bubliny.
Dlhopisový trh.
Ten rastie už 36 rokov. A keď sa v roku 2009 zdalo, že sa to končí, prišli centrálne banky a začali vykupovať dlhopisy a trh rastie ďalej. Otázkou ostáva, čo sa stane, keď začnú centrálne banky tieto dlhopisy predávať späť na trh.
Trh s nehnuteľnosťami.
Priemerné ceny domov v USA sú už drahšie, ako boli v roku 2006 (maximum), keď sa začal trh s nehnuteľnosťami prehrievať a skončil o dva roky prepadom. A u nás? U nás sme ešte rok 2008 v celej SR nedobehli (Celá SR – chýba nám 6%), ale Bratislava už je vyššie.
Alternatívne investície (nákupy).
Staré autá sú o 50% drahšie, ako v roku 2009 a obraz od Leanarda da Vinciho Salvador Mundi sa predal za 450 miliónov dolárov!!!. Jeden futbalista za viac ako 220 miliónov EUR. To neznamená, že obrazy alebo futbal sú v bubline. Iba ukazuje, že sme sa asi odtrhli z reťaze.
Takéto nastavenie, že „Všetko je v bubline“ sa spolu vyskytlo v minulosti obmedzene, ak vôbec.
Ako je to s dlhom?
Keďže peniaze sa vytvárajú dlhom, každé nové peniaze sú vo väčšine dlh. Žiaľ, aktuálny finančný systém funguje takto. Preto asi nikoho neprekvapím, že dlh tiež prudko rastie. A to sú iné čísla, pozor na nuly.
Svetový dlh narástol od roku 2009 z 39 biliónov na 73 biliónov dolárov – teda dlh sa zdvojnásobil. Ale nie je fér povedať iba toto číslo. Svetový hrubý domáci produkt je aktuálne 80 biliónov oproti 69 biliónom v roku 2009. Stále síce dlžíme menej, ako dokážeme vyprodukovať za rok, ale dlh rástol rýchlejšie ako ekonomike o takmer 600%.
Ale POZOR, to je iba štátny dlh. Ešte tu máme hypotéky, úvery pre firmy, občanov, samosprávy, študentov a pod. A to je iba v USA viac ako 70 biliónov. Takže iba samé USA majú dlh takmer taký veľký, ako je svetová produkcia. Celý svet by musel jeden rok robiť zadarmo, aby splatil dlh IBA USA.
Záver.
Niekto vidí pohár napoly plný, niekto napoly prázdny. Byť stále optimistom je ušľachtilé, ale niekedy naivné. A byť stále pesimistom je nezdravé. Je možné, že aktuálna situácia dopadne tak, že po korekcií (prepade, poklese) znova naštartujeme ekonomiku a pôjdeme ďalej.
Každý ďalší pád však prichádza z vyššej výšky. Aj v Pelíškach sa nerozbitný pohár pri správnej sile a správnom uhle hodu rozbil :-).
