“Hotovosť musí byť zrušená. Inak nemôžeme zaviesť negatívne úroky”.

Kenneth Rogoff. bývalý člen rady guvernérov americkej centrálnej banky FED a profesor ekonómie na Harvarde.

Od utorka, 29.5.2019, sme dostali darček od centrálnej banky. Nové eurové bankovky – 100 a 200 EUR. Už menej honosne bolo znova potvrdené, čo vieme od roku 2016. Päťsto eurová bankovka sa už 3 roky nevyrába a od začiatku tohto roka sa bude postupne sťahovať z obehu.

Všetci ste zločinci.
Dôvodom konca 500 Eurovej bankovky je jediný argument – zločin. Milión eur v hotovosti pri 500 Eur váži 2 kg, v 100 eurovkách je to samozrejme násobne viac. Preto je logické, že ak ste doteraz chceli platiť za drogy, zbrane, nelegálne obchody s ľuďmi alebo ich odovzdať teroristom, použili ste 500 eurovky. Do tašky sa vám zmestí viac peňazí

A teraz trošku vážnejšie. Úrad OSN pre drogy a kriminalitu uvádza, že ročne zločinci „preperú“ na celom svete niečo medzi 800 miliardami až 2 biliónmi dolárov. Ak by sme to prepočítali na 500 Eurové bankovky, je to viac ako 4 000 ton peňazí. Pre portál euroaktiv.sk sa vyjadril odborník na čiernu ekonomiku Friedrich Schneider, ktorý sa smeje z takéhoto opatrenia slovami že: „Organizovaný zločin nie je hlúpy. Na pranie peňazí používa fiktívne spoločnosti.“

Prečo teda rušíme 500 Eurovú bankovku?

Podľa môjho názoru ide iba o začiatok. Začiatok konca hotovosti v takomto spôsobe, ako funguje hotovosť aktuálne. Jedným z významných zástancov ukončenia hotovosti je bývalý člen rady guvernérov americkej centrálnej banky FED a profesor ekonómie na Harvarde Kenneth Rogoff. Vo svojich článkoch a prácach uvádza, že americká vláda by s pomocou centrálnej banky Fed mala zrušiť všetky bankovky väčšia ako 10 dolárov. Teda všetky 100 USD, 50 USD a 20 USD. Ľudia by mali začať používať iba kreditné a debetné karty, prípadne platiť mobilom alebo inými platobnými systémami. Rovnako Rogoff odporúča zrušiť ostatné väčšie bankovky, napríklad 1000 švajčiarskych frankov. Cieľom je pripraviť štáty a ľudí na bezhotovostnú ekonomiku.

Eurobankovky

Prečo chcú centrálne banky zrušiť hotovosť?

Nemajú nad ňou úplnú kontrolu. Centrálna banka síce kontroluje peniaze (aj hotovosť) a môže ju zrušiť a nahradiť inou v prípade potreby alebo krízy. Lenže to banky nerady robia, lebo potom sa môže stať, že ich ľudia vypália. Lenže načo je centrálnym bankám kontrola nad hotovosťou? Odpoveďou sú negatívne úrokové sadzby.

Úrokové sadzby ako nástroj centrálnej banky.

Odkedy fungujú moderné centrálne banky, pri každej recesii využívajú úrokové sadzby ako nástroj naštartovania ekonomiky a hospodárskej rastu.

Zjednodušene to funguje takto.

1. Zníženie úrokových sadzieb zlacňuje peniaze a teda je vhodné pre tých, ktorý si chcú požičať.
2. Novými pôžičkami sa zvyšujú investície a spotreba a ekonomiky môžu rásť.
3. Ak sa ekonomika zotaví a postupne začne rásť, začnú sa úrokové sadzby zvyšovať, aby sme rast neskôr brzdili – ekonomika by sa mohla prehriať. Jednoducho by rástla príliš rýchlo a história nás učí, že to nie je žiadúce, lebo to vždy skončí zle.   

V recesiách, ktoré sme mali v minulosti, začali centrálne banky takmer vždy znižovať úrokovú sadzbu, aby pomohli ekonomike. Od polovice 50 rokov sme mali 9 recesií a v každej sa priemerne znížili úrokové sadzby o 5%. Aj po roku 2008 a recesii, ktorá bola spôsobená krachom hypotekárneho trhu, sme boli svedkami toho, že centrálne banky okamžite znížili úrokové miery. FED a ECB ich znížili až na nulu z 5%, aby naštartovali hospodársky rast.

Okrem zníženia úrokových sadzieb tiež pridali ešte jednu prísadu – QE – masívne tlačenie nových peňazí. Takže použili nielen štandardný nástroj – úrokové sadzby, ale využili aj novú zbraň.

Situácia dnes

Dnes sú úroky v USA na hodnote 2,5% a v Eurozóne na nule. V prípade recesie by boli banky nútené tieto úroky znova znížiť a tentokrát by to bolo už výrazne pod nulu.

Čo sú negatívne úrokové sadzby.

Negatívne úrokové sadzby znamenajú, že dostanete pokutu za to, že máte peniaze v banke. Už teraz je stav taký, že peniaze v banke minimálne nezarábajú. A kvôli inflácií aj prerábajú.

V čase negatívnych úrokových sadzieb to bude znamenať, že ak budete mať v banke 100 EUR a negatívny úrok bude mínus 3%, o rok budete mať 97 EUR.

Logicky to bude znamenať, že budú klesať úroky aj na pôžičky. Možno sa dočkáme aj toho, že budú negatívne úroky aj na pôžičky – teda budeme musieť vrátiť menej, ako sme si zobrali. Banky bude reálne platiť nám, keď si požičiate peniaze, napríklad na hypotéku.

Cieľom je hospodársky rast za každú cenu.

Cieľom je umelo zvýšiť hospodársky rast a spotrebu. Umelo preto, lebo nútime ľudí a firmy, aby míňali peniaze, aj keď to nie je potrebné.

Ak totiž budeme strácať každý deň peniaze v banke, budeme ich chcieť buď vybrať v hotovosti alebo na niečo minúť. Je to absolútne zlé riešenie, pretože nebude reálny dopyt po produktoch, ktoré potrebujeme, ale budeme kupovať iba preto, aby sem minuli peniaze. A to je zlý spôsob. Rovnako firmy budú nútené míňať peniaze na investície, ktoré nemajú takú pridanú hodnotu – okrem dobrých aj na slabé alebo vyslovene zlé.

Reálny príklad negatívnych úrokov.

V prípade krízy banky zavedú negatívny úrok mínus 3%. Zrušia sa termínové vklady a zo všetkých peňazí v banke, ktoré máte, budete platiť 3% „poplatok“.

Po výplate Vám ostane 100 EUR, ktoré si chcete ušetriť do budúcna. Chcete si ich sporiť na účte, ale banka Vám z nich bude postupne sťahovať percentá. Ak nie ste úplný truľo (s prepáčením za výraz), budete jednoducho nútený niečo s nimi urobiť. Buď si ich vybrať v hotovosti a uložiť pod vankúš, lebo vtedy nebudete musieť platiť 3% poplatok. Alebo niečo kúpiť, aby ste sa ich zbavili.

Časť ľudí bude pokračovať v sporení tak, že si kúpi nejaký fond, akcie, dlhopisy, alebo akúkoľvek investíciu. A to takú, ktorej bankové autority určia, že ten „poplatok“ nemá. To je ten lepší prípad. Zvyšok si povie, že kašle na to a minie to na nový Iphone.

Riadená ekonomika – to sme tu už náhodou nemali?

Peniaze potečú na finančné trhy, aby znova začali rásť akcie, dlhopisy a v podstate všetko. Alebo potečú do vybraných častí ekonomiky, aby znova začala rásť. Je úplne jedno, že to bude pomýlený rast. Napríklad budeme investovať do takých finančných produktov, ktoré síce nechceme, ale budú určené štátom ako tie, ktoré nemajú „poplatok“.

Hotovosť musí byť zrušená.

Kenneth Rogoff priamo a narovinu hovorí, že ak by nastala recesia a banky by zaviedli negatívne úroky, každý normálny človek by išiel do banky a vybral peniaze v hotovosti. Nikto nechce strácať každý deň peniaze. Túto možnosť však banky musia obmedziť. Zo všetkých peňazí je v hotovosti iba približne 3%, takže z vašich 100 EUR je reálnych v hotovosti iba 3 Eurá. Keďže všetky virtuálne (digitálne) peniaze nemajú formu aj hotovosti, nemôžeme si vybrať tieto digitálne peniaze v hotovosti, lebo taká hotovosť neexistuje. Preto je nutné zabrániť masovému výberu v hotovosti.

Zavádzanie hotovostných limitov.

Dnes na Slovensku máme hotovostný limit na úrovni 5000 EUR (medzi občanmi navzájom 15 000 EUR). Už dnes patríme medzi najprísnejších v Európe a objavujú sa diskusie, že by sa mal tento limit ešte znížiť. Okrem nás postupne zavádzajú limity na hotovosť aj v iných krajinách – Česko (14 000 EUR), Poľsko (15 000 EUR), Bulharsko (5100 EUR), Taliansko (3000 EUR), Belgicko, Španielsko (2500 EUR), Chorvátsko (15 000 EUR).

Máme však aj extrémy – Francúzsko (1000 EUR), Rumunsko (1500 EUR), Grécko (1500 EUR) a Portugalsko (1000 EUR).

Nemci síce nemajú oficiálny limit, ale pri platbe nad 10 000 EUR urobí obchodník takmer kópiu vášho občianskeho preukazu . Aj iné krajiny, ktoré nemajú oficiálny limit, majú skryté podmienky – nahlasovanie vyššej platby, úhrada DPH dodatočne prevodom, možnosť odmietnuť vyššie bankovky a pod. Limity na hotovosť majú v Austrálii a USA pripravujú zákon pri výšku limitu 10 000 USD.

Hotovosť je dôležitá! Je to sloboda a anonymita.

Ak má človek hotovosť v ruke, môže sa síce obmedzene, ale aspoň slobodne rozhodnúť, čo s tými peniazmi urobí. Ja osobne tomu hovorím mierna forma občianskej neposlušnosti. Mám na výber, čo si kúpim, kedy a či vôbec niečo kúpim. Aj keď štát potrebuje, aby som si kúpil niečo iné.

Jednoducho je to jeden z posledných kúskov slobody a anonymity, ktorý mi v tomto systéme ostal. Nie je to žiadna konšpirácia alebo rebélia. Nebudem kupovať za hotovosť drogy, alebo ich dávať radikálom, aby vybuchovali kostoly. Tak ako si na oknách večer zatiahnem žalúzie a chcem mať kúsok anonymity, chcem sa objaviť s peniazmi v ruke v kaviarni a nemať paniku, že raz niekto zistí, že som si dal ku káve aj malý koňak ako uvoľnenie pred dôležitým stretnutím o 10.00 ráno.

A hlavne je hotovosť dôležitá pre slabšie príjmové skupiny, pretože tie sporia „roky rokúce“ po malých čiastkach a postupne. Ich vzdelanie v oblasti financií je chabé a nevedia zhodnotiť riziko. A tak sa môže veľmi rýchlo stať, že ich niekto „opláchne“ nevhodným produktom, do ktorého budú musieť investovať kvôli negatívnym úrokom.

Zlato striebro ako forma hotovosti.

Zlato a striebro boli peniazmi. Dnes sú „takmer peniazmi“ – v potravinách ich (zatiaľ) neakceptujú. Ale inak okrem úplne bežných platieb sú peniazmi. Teda hotovosťou. A majú podobný zmysel ako hotovosť – poskytujú slobodu. Zlato a striebro nie je závislé na vláde alebo centrálnej banke. Áno, cenu môžu banky ovplyvniť, ale to je asi tak všetko.

Ak budete chcieť byť anonymní a hotovosť nebude fungovať, máte 2 možnosti: využiť kryptomeny alebo zlato. Už dnes je to bežné, že klienti dostali zlaté mince ako protislužbu a prišli ich odpredať za hotovosť. 

Diskusia