Zažehnaný odchod Grécka z eurozóny a výpredaj zlata na šanghajskej burze. Dve udalosti, ktoré hýbali, resp. nehýbali cenou zlata v letných mesiacoch.
Grécko
Ráno grécki politici hlasia dohodu, aby ju hneď poobede ministri financií eurozóny dementovali a tak to prebiehalo celé týždne. Vyvrcholilo to referendom, v ktorom Gréci najprv suverénne odmietli podmienky dohody s veriteľmi, len preto, aby o týždeň neskôr prijali ešte tvrdšie. Grécko mávalo eurom po 4 rokoch opäť a že zamáva eurozónou a eurom za nejaký ten čas znova (keď dôjdu aj tieto peniaze), tak na to sa snáď ani neoplatí uzavrieť stávku, kurz by bol veľmi nízky.
Vplyv gréckej krízy sa zo začiatku na cenách zlata prejavoval sekundárne a to tak, že cena zlata rástla kvôli oslabujúcemu sa euru iba v eurách, kým v dolároch sa takmer nehýbala. Vrcholom krízy bolo zatvorenie bánk a zamedzenie prístupu bežných obyvateľov ku svojím úsporám a reálna hrozba ich znehodnotenia v prípade nedohody a opustenia eurozóny. Z pohľadu vývoja cien zlata bolo určite prekvapujúcim bodom referendum, ktorého negatívny výsledok cenou zlata a ani eurom nepohol. Následnou dohodou získalo euru pôdu pod nohami a Grécko nateraz prestalo negatívne ovplyvňovať euro.
Šanghajský výpredaj?
Koncom júla zaplnili média správy o poklese cien zlata na nové rekordne nízke úrovne. Cena zlata klesla na 5 a pol ročné minimum a prelomila hranicu 1 100 dolárov za uncu. Bolo to určite prekvapením pre mnoho investorov, keďže táto hodnota má svoje reálne opodstatnenie a tou sú priemerné ťažobné náklady na uncu reálneho zlata, nie papierového. Za poklesom boli vraj špekulácie o raste úrokových sadzieb v USA o 0,25% (v podstate smiešne nízke číslo v kontraste s tým, aby cena klesla v USD o 5% ), alebo že išlo o predaj zlata na šanghajskej burze (určite ale nie fyzického!), pretože 5 ton sa v Číne určite nepredáva jednorázovo. Podľa dostupných informácií, pokles prišiel v deň a v čase, keď sa tradične na burze obchoduje málo, teda len v malých objemoch a veľa investorov nie je tak prítomných. Teda išlo o plánovanú akciu.
Keďže pokles začal počas obchodovania v Ázii, podľa skúsenosti ako fungujú trhy by sme sa prikláňali k verzii, že má súvis s veľkým (30 – 40%) prepadom čínskeho akciového trhu. Veľkí investori v snahe minimalizovať straty z akcií a aby im burza nezatvorila s obrovskými stratami ich účty, musia doplniť obchodovaciu zábezpeku, v opačnom prípade prídu o všetko. V núdzi, aby našli likviditu pre svoje stratové akciové obchody, predávajú iné aktíva. V tomto prípade to bol investor, ktorý mal zjavne jedinú možnosť a tou bolo predať zlato. Na druhej strane to mohla byť veľmi dobrá zámienka danú situáciu využiť a počas následného obchodovania v Európe a USA sa cenu podarilo ešte viac stlačiť. Samozrejme, môže to byť úplne inak. Každopádne, len ťažko pokles súvisí s ochabnutím dopytu po zlate vo fyzickej podobe.
Pokles ceny zlata v súvislostiach.
1. Cena zlata klesla pod hranicu 1 100 dolárov za uncu. V podstate sa okolo tejto hranice, presnejšie 1100-1200 dolárov za uncu, obchoduje už pomaly dva roky. Nešlo teda o dramatický pokles, aj keď rozhodne na pokoji investorom do zlata nepridal. Na 5 ročné minimum kleslo len v USD. V EUR cena klesla len o niečo cez 4% a minimá to nie sú.
2. Papierový trh, teda ten, čo stlačil cenu zlata k 1 100 dolárovej hranici, skôr či neskôr musí naraziť na realitu a tou je trh fyzický. Veľa ťažobných spoločností doslova prežíva zo dňa na deň. A veľa z nich to už neprežije. Toto na cenu z pohľadu najbližších mesiacov vplyv mať nebude, ale z dlhodobého horizontu áno.
3. Dopyt po investičnom zlate a striebre bol v týchto dňoch enormný. Americká mincovňa US Mint hlásila vypredané a musela realizovať dorazbu zlatých a strieborných mincí Eagle, ak nechcela aby jej ušiel biznis. Podobná situácie je pri striebre, kde sú mincovne nútené zvyšovať pri niektorých produktoch nákupnú prirážku. Kanadské mince Maple Leaf v súčasnosti v Európe len ťažko zoženiete. Čakáme nové dodávky z kanadskej mincovne.
4. V septembri až decembri (hlavne na konci roka) vrcholí sezónnosť dopytu po zlate a ceny zvyknú štatisticky rásť. Tento faktor sa môže prejaviť teda veľmi skoro.
5. Čínsky akciový trh a panika na ňom je hrozba, ktorá sa môže rozšíriť do celého sveta. Aj keď takmer všetci ekonómovia tvrdia, že hrozba je len lokálna, ide o druhú najväčšiu ekonomiku sveta. V dnešnom globalizo-vanom svete hovoriť o lokálnych krízach sa už nedá. Inak by sme ani nepostrehli, čo sa deje v Grécku, keďže grécka ekonomika tvorí v rámci menovej únie len 2% HDP.
6. Nízke ceny komodít predznamenávajú pokles dopytu priemyslu a teda spomalenie ekonomiky. (predzvesť korekcie na akciových trhoch?) Nie je sa teda nad čím tešiť (napr. že je ropa lacná). Pointou je, že keď prepukne kríza, tak komodita, ktorá sa prebudí k rastu medzi prvými bude zlato, a to preto, lebo je v podstate menou.
S poklesom prišli okamžite predikcie o budúcich cenách zlata. Deutsche Bank vidí cenu ešte nižšie, Commerzbank zasa vyššie. Podobné predikcie budú v najbližších týždňoch pribúdať. Nie je vylúčené, že špekulanti neodolajú pokušeniu do zlata ešte raz „kopnúť“ a o niečo cenu stlačiť nižšie.
Pokles zlata pod 1 100 dolárovú hranicu vydržal asi 3 týždne. Mnoho investorov využilo tento pokles na nákup a tak cenu znova poslali smerom nahor. Zlato sa vrátilo až k hranici, z ktorej začalo klesať 1 160 dolárov za uncu, aby sa v tieto dni obchodovalo nad 1 130 dolárov za uncu.
