Bezplatná linka: 0800 232 332    facebook-zlate-sporenie

Opatrnosť je heslom najbližších mesiacov.

Opatrnosť je heslom najbližších mesiacov.

Jeden burzový bonmot hovorí: Keď vám taxikár odporúča kupovať akcie, vtedy ich musíte začať predávať. (nič proti taxikárom)

Dnes je situácia na akciovom trhu na zamyslenie. Väčšina analytikov hovorí, že ceny akcií ešte budú rásť, ale objavujú sa čoraz viac aj takí, ktorí si myslia opak. Nikto vám nepovie pravdu, lebo ju nevie, resp. ak vie, tak povedať nemôže. Sme svedkami situácie, keď sa ceny akcií výrazne jeden deň prepadnú a na ďalší deň rastú, ako keby sa nič nedialo. Zvýšená volatilita (prudké a veľké pohyby smerom dole alebo hore) zvykne naznačovať, že sa začína meniť trend. Aktuálne z rastového smerom dole.

Trh s akciami má teoreticky jednoduché pravidlá – ak je vysoký dopyt, ceny rastú, ak je tlak na ponuku, ceny klesajú. Logicky z toho vyplýva, že by to malo fungovať tak, že ak je o akcie záujem zo strany investorovo a chcú ich vlastniť, lebo chcú dividendy alebo očakávajú rast firmy alebo celého sektora ekono-miky, ceny akcií rastú a opačne.

Od poslednej krízy rástli akcie hlavne vďaka novým peniazom. Centrálne banky na čele s FEDom pumpovali „strašné“ peniaze do ekonomiky s cieľom naštartovať rast a infláciu. Čo sa im v podstate nepodarilo. Namiesto toho naštartovali rast cien akcií. FED napumpoval od začiatku hypotekárnej krízy do konca októbra 2014 4,5 bilióna dolárov na trh. Akcie v USA narástli za to obdobie o približne 120%.

Načo malo slúžiť tlačenie peňazí?

Keď v roku 2009 (po kríze v USA) trhy zamrzli a banky si prestali požičiavať, nové peniaze mali pomôcť obnoviť dôveru a naštartovať finančný sektor. Myšlienka bola jednoduchá. Banky mali dostať veľa nových peňazí a v prvej fáze to malo spôsobiť, aby sa prestali báť požičia-vať. Vykúpili sa staré dlhy a ideme ďalej.

V druhej fáze mali banky peniaze nejako dostať k obyvateľom, aby ich ľudia mohli míňať. Ak sa míňa a nešetrí, tak rastie hospodárstvo. Je jedno, či sa míňa na potrebné alebo nepotrebné veci, len nech sa míňa a rastie inflácia.

Dokonca vtedajší šéf Fedu Bernanke vyhlásil, že ak nenaštartujú infláciu, bude vyhadzovať peniaze z vrtuľníka.

Banky dostali nové peniaze a rozmýšľali, čo s nimi. Ukladať ich na úložky do centrálnej banky nechceli, lebo úroky boli na nule. Ľuďom to cez pôžičky tiež nechceli dávať, lebo je to rizikové a úroky z pôžičiek boli tiež nízke. Výnimkou boli a sú hypotéky, lebo tam je to istené nehnuteľnosťami. Preto to naliali do akciového trhu. A akcie mali nové palivo.

Absurdita nad absurditu.

Minulý rok FED prestal s tlačením a začali sa objavovať hlasy, že je akciový trh prehriaty a môže začať klesať. To je v podstate šialená absurdita, pretože keď sa darí ekonomike a centrálna banka začne zvyšovať úrokové sadzby, tak začnú klesať akcie. Nemali by rásť akcie firiem, keď sa ekonomike darí? A prečo rástli 120% za 6 rokov, keď sa ekonomike nedarilo a v USA všetci jojkali, ako sa boja deflácie a aký je nízky hospodársky rast?

Ponúka sa vysvetlenie, že za všetkým sú úrokové sadzby. Ak sa zvýšia úrokové sadzby, je možné, že sa banky rozhodnú postupne vyberať peniaze z akciového trhu a zaparkujú ich do produktov, kde budú mať síce malý, ale istý výnos (štátne dlhopisy).Takže si položme otázku – akcie nerástli preto, lebo sa darí ekonomike, ale preto, lebo banky nevedeli kam majú dať peniaze? A keď to teraz presunú, tak sa akcie prepadnú bez ohľadu na to, či sa darí ekonomike alebo nie?

Keď som investoval ja do akcií, myslel som si, že to funguje tak, že ak sa darí ekonomike a hospodárstvu, tak akcie firiem, ktoré sú najvýznam-nejšie, budú rásť. Alebo budú rasť akcie ako celok – akciový index. Keď sa nedarí, budú klesať. Teraz to vyzerá tak, že akcie rastú, keď je dosť nových peňazí, ale keď peniaze prestanú tiecť, tak začnú klesať. Je vedľajšie, či sa darí, alebo nie.

Čína ako krásny príklad.

Ako to vyzerá pri akciách dnes, môžeme vidieť na čínskom trhu. Čínsky akciový trh narástol za posledný rok o takmer 150%, potom začal od júna 2015 prudko padať. Trh začal rásť prudko vtedy, keď vláda umožnila obchodovať na burze aj bežným ľudom (od roku 2014). Keďže Číňania nemôžu investovať v zahraničí, veľa možností nemajú a začali nalievať vlastné peniaze do akcií doma. A ako bonus investori investovali peniaze, ktoré si požičali (margin) a bol to tzv. pákový obchod. Takže keď začal trh padať, niektorí prišli aj o gate.

Snímka obrazovky 2016-07-11 o 14.43.22

Akcie nerástli iba preto, lebo sa darilo firmám, ale preto, že tam ľudia nalievali veľké peniaze. Keď trhy pochopili, že je zle, začali akcie padať a ľudia prišli o peniaze. Ako sa dnes poklesy zachraňujú aj v Číne? Novými peniazmi. Vláda rozhodla, že na burzu vstúpia penzijne fondy a budú kupovať akcie. Super. Číňania prídu aj o penzie. Taktiež národná banka People’s bank of China začala pumpovať nové peniaze na burzu, aby podporila rast a obnovila dôveru. Napríklad tým, že požičala na burze lacné peniaze na 7 dní !!!. Takže akcie koncom augusta po prudkých prepadoch poskočili, lebo sa obnovila dôvera na 7 dní. Potom sa tie peniaze budú musieť vrátiť, takže už bude dôvera zachránená. :-)

Pripomína mi to jednu anekdotu, keď pred veľkou krízou, niekedy pred rokom 1929, ľudia začali vyberať peniaze z jednej veľkej banky v Londýne. Banka mala problémy a hrozilo, že skrachuje. Davom ľudí, ktorí čakali na výber, sa pretlačil svetový bankár Rothschild (ktorým mal v banke veľké peniaze) a urobil veľký vklad s patričným rozruchom. Ľudia prestali panikáriť, keďže banke verí aj sám veľký Rothschild a prestali vyberať peniaze, čo de facto banku na chvíľu zachránilo. Otázka za 100 bodov – Zobral si po panike postupne Rothschild svoje peniaze z banky ešte pred krachom, alebo nie?

Čínsky akciový trh je síce malý oproti USA alebo Európe, ale ekonomika je druhá najväčšia na svete. Preto je prekvapivé, keď média spochybňujú vplyv Číny na svetové trhy. Čína je v posledných rokoch krajinou extrémov a tak je to aj s akciovým trhom. Alebo iba vypuklejšie ukazuje, aký je čudný.

Akciový trh potrebuje vaše peniaze.

Dnes sa čoraz častejšie objavujú nové produkty, ktoré sme tu nevideli od poslednej krízy v roku 2008. Aj vtedy pred krízou bolo možné obchodovať s „hocičím“. Mohli ste (alebo to robili banky za vás a ani ste o tom nevedeli) investovať do rôznych derivátov na burze. Napríklad banky zobrali hypotéky, ktoré boli nesplatiteľné, dali ich dokopy, vytvorili z toho dlhopisy a tie ste si mohli kúpiť aj vy. Alebo si ešte pamätáte na Dubajské fondy? Osobne som o nich od krízy nič nepočul, ale vtedy to bola „zlatá“ baňa.

Buďte opatrný.

V roku 2001 praskla internetová bublina a stratili peniaze hlavne tí, ktorí tam prišli na konci. O 7 rokov bola rovnaká situácia a hypotéky zožrali úspory hlavne tých menej skúsených. Teraz je rok 2015 a vyzerá to tak, že doba 7 rokov je ideálny čas, aby sme zabudli na to zlé a začali byť chamtivý.

Dnes je situácia ale trošku iná. Kým v rokoch 2001 alebo 2008 boli zachraňovať trhy, teraz už svoje nástroje vyčerpali. Môžu síce ešte viac tlačiť peniaze, alebo znížiť úrokové sadzby do mínusu, ale hlavné nástroje vyčerpali. Dlhy krajín narástli a zachraňovať ďalších alebo seba bude stále ťažšie. Takže všetci dúfajú, že sa trhy naštartujú (teda spotreba po tovaroch), lebo budeme musieť naozaj vyhadzovať peniaze z vrtuľníkov.

Pri stretávaní s našim klientmi rozoberáme rôzne témy. Máme slušný prehľad o nových finančných produktoch, ktoré sa objavili v poslednej dobe. Iba jeden príklad za všetky. Produkt od švajčiarskeho obchodníka, ktorý je dlhopis, ale po určitom poklese sa mení na akciu (derivát derivátov :-)). Ani neviem, ako je to možné. Inými slovami, zisk je limitovaný, strata je maximálna. A vstupný poplatok je 6%. Predaj láme rekordy. Nehodnotím, či je tento produkt dobrý, alebo nie a či zarobí alebo nie. Myslím si však, že pred pár rokmi by klienti tak rizikový produkt s takým poplatkom u obchodníka nekupovali, lebo by sa báli. Dnes sa to zdá v poriadku a riziko neprekáža.

Záver. Alebo začiatok?

Nevieme, či budú akcie rásť alebo či je lepšie ich predávať. Obchodníci úplne otvorene hovoria, že aktuálne potrebuje akciový trh nové peniaze. A preto sa vymýšľajú nové produkty, ktoré však môžu sklamať.

Aj sami seba sa pýtame tieto otázky:

  1. Prečo tieto produkty neboli ponúkané širokým masám na začiatku krízy? Je jasné, že ak padnú akcie, ťažko sa vysvetľuje, že práve teraz je dobrý čas na nákup. Lepšie to bežní ľudia kupujú vtedy, keď je rast pár rokov a eufória rastie. Ale bol iný dôvod?
  2. Povedia nám analytici, že už asi čas akcie predať, lebo môže prísť prudký pokles?
  3. Ak by náhodou zajtra „zhučal“ akciový trh, kto príde o peniaze? Banky, ktoré sú v tom od začiatku a majú plus 120%, alebo drobní investori, ktorí tam teraz nabehli?

Diskusia

Ing. Slavomír Fogaš

Autor myšlienky pravidelného sporenia a investovania v zlate a spolumajiteľ spoločnosti Zlaté sporenie a.s. "Ekonómia a finančníctvo sa vyučuje a prezentuje ako zložitá vec preto, aby tomu ľudia nerozumeli. Mojím cieľom je zrozumiteľne a jasne ukázať základy peňazí, dlhu a financií, aby sme neboli iba bezbrannými spolusediacimi v autobuse, ktorí šoférujú “ tí veľkí”.

Čo je sporiaca suma a prečo 30 000 EUR?

Každý náš klient si stanoví pred začatím sporenia Sporiacu sumu. Je to Váš plán – celková suma, ktorú by ste chceli postupne dosiahnuť a mať zlato v takej hodnote v budúcnosti. My sme ju pre Vás stanovili na 30 000 EUR (najčastejšia voľba). Pri otvorení zmluvy vo formulári vpravo si jej výšku môžete sami a stanoviť si vlastnú sporiacu sumu.

Upozornenie: Nemáte žiadnu povinnosť dosiahnuť celú Sporiacu sumu ani žiadne pokuty alebo sankcie, ak ju nedosiahnete celú. Sporenie môžete ukončiť kedykoľvek bez poplatkov a sankcií.

×

Pin It on Pinterest