O tom, že Európska centrálna banka (ECB) spustila plán nákupu dlhopisov za 60 miliárd EUR mesačne, sme Vás už informovali. Chceli sme sa bližšie pozrieť na to, ako to bude fungovať a ako to podľa ECB prebehne.
Za koľko a čo sa bude kupovať?
ECB bude kupovať štátne dlhopisy za približne 60 miliárd EUR mesačne. Bude to trvať do septembra 2016, takže spolu za približne 1,1 bilióna EUR. Tento nárast peňažnej zásoby znamená, že sa zvýši počet existujúcich peňazí (EUR) v obehu o 10%. (pod peniazmi myslíme aj tie, ktoré sú aj elektronické, nie iba bankovky). Nárast peňažnej zásoby sa v posledných rokoch zrýchľuje. Kým za posledných 5 rokov narástla peňažná zásoba z 8,5 bilióna na 9,7 bilióna, teraz za ani nie 2 roky narastie o ďalších 1,1 bilióna.
ECB bude aj s pomocou národných bánk krajín Eurozóny nakupovať štátne (vládne) dlhopisy. Podmienkou je, aby sa nenakúpilo viac ako 33% z dlhopisov jednotlivých krajín. Tým vylúčili Grékov. Toto pravidlo môžu zmeniť kedykoľvek, takže je úplne nepodstatné. Taktiež ECB deklaruje, že bude kupovať dlhopisy na sekundárnom trhu.
To znamená, že dlhopisy bude kupovať od obchodníkov, ktorí tieto dlhopisy držia alebo budú držať. Je to znova iba okľuka pravidiel, ktoré má ECB. Jej stanovy zakazujú priamo nakupovať dlhy krajín. ECB nemôže nakupovať dlhopisy priamo od vlád, preto ich bude nakupovať na sekundárnom trhu – od obchodníkov. To, že tí obchodníci ich budú kupovať od vlád a predávať ECB, je do neba volajúci „odrb“, ktorý sa nám snaží ECB predať. Nielen paragrafy zákonov sú pokrútené, ale aj stanovy ECB. Čo sme čakali.
Prečo to ECB robí?
Základom je zabrániť deflácií. Deflácia je zápornou infláciou, to znamená, že ceny tovarov a služieb klesajú. A toho sa politici a ekonómovia boja a všetky opačné názory sú podľa nich chybné. Ale je to naozaj tak?
Obavou politikov a ECB pri deflácií je odloženie nákupov. To znamená, že napríklad vy nebudete kupovať auto, lebo viete, že ceny klesajú a tým pádom si ho kúpite o pár mesiacov lacnejšie. To môže byť pravda, ale kto bude čakať na pokles ceny, keď bude deflácia napríklad 1% ročne? To budete čakať na nové auto jeden rok, aby ste si ho kúpili o neuveriteľných 50 EUR lacnejšie?
Inflácia sa počíta z nárastu cien tovarov a služieb, ktoré tvoria spotrebný kôš. To znamená, že sa porovná, koľko stáli tovary pred rokom a ak celkovo ceny rástli, máme infláciu. Deflácia bude, ak ceny tovarov zo spotrebného koša klesnú v porovnaní s predchádzajúcim rokom. ECB sa bojí, že napríklad ja budem čakať na pokles ceny o 1% pri pánskej kravate, aby som si ju kúpil lacnejšie, aj keď ju dnes potrebujem. A rovnako budem menej doma svietiť elektrinou a sedieť potme, lebo „veď o pár mesiacov bude elektrina lacnejšia.“ To si fakt robia srandu.
Deflácia zabíja dlžníkov. A to je problém
V deflácií sa zvyšuje reálna hodnota dlhov. Štátnych aj súkromných. Je to jednoduché. Inflácia znižuje dlhy. Keď je inflácia 2%, tak sa zníži hodnota vášho dlhu. Príklad. Máte úver 100 000 EUR a platíte mesačne 330 EUR. Zarábate v čistom 1000 EUR. Celá tretina mzdy ide na úver. Ak by sme mali infláciu na úrovni 2%, čo považuje ECB za „zdravú“, o 10 rokov by narástli ceny o 22% (je to ako zložité úročenie, lebo ceny narastú o 2% z predchádzajúceho roka). Ak by bola vaša mzda na reálnej úrovni, tiež by rástla o 2%, takže by ste nemali reálne viac, iba nominálne. O 10 rokov by ste zarábali 1 220 EUR v čistom, ale úver je 330 EUR, takže sa Vám to spláca ľahšie. Toto porovnanie má menšiu chybu v úrokovej miere, lebo je dosť pravdepodobné, že banka zvýši úroky a budete platiť viac ako 330 EUR. Ale asi nie oveľa. Pri deflácií je to opačne. To znamená, že inflácia je pre dlžníkov dobrá, ale deflácia nie. Je to podobné, ako keď moja svokra splácala ešte pred pár rokmi bývalých 150 korún ako mladomanželskú pôžičku. Pred 30 rokmi bolo 150 korún veľa, ale dnes to je 5 EUR. Inflácia jej „zožrala“ dlh.
ECB a politici sa boja, že pri dlhotrvajúcej deflácií bude ťažšie splácať dlhy ako dnes (asi to môže byť ešte horšie.) Preto chcú naštartovať infláciu a tým hospodársky rast. A zase sme pri hospodárskom raste :-).
Ako chce ECB naštartovať infláciu?
Musí dostať peniaze k ľudom, aby mali ľudia viac peňazí na míňanie a ceny budú pravdepodobne následne rásť. A ako to chcú urobiť? Cez úvery. Bývalý šéf FEDu Bernanke hovoril, že ak úvery nezaberú, a bude to potrebné, bude vyhadzovať peniaze z vrtuľníka. ECB bude vykupovať dlhopisy od obchodníkov na sekundárnom trhu. Vo väčšine prípadov ide o banky. Takže banky predajú ECB dlhopisy a ECB im pošle 60 miliárd EUR. ECB očakáva, že banky tieto peniaze požičajú firmám a obyvateľstvu. Firmy budú viac investovať a rozširovať výrobu a podnikanie. Zvýši sa zamestnanosť. Tým pádom bude viac ľudí zamestnaných, dostanú výplaty a tie minú. Ale budú si firmy donekonečna brať úvery, aj keď budú neviem aké lacné? Nenaučila podnikateľov posledná kríza, že radšej sa rozširovať pomaly a postupne, ako naraz a s veľkými úvermi?
Alebo my osobne si budeme zase požičiavať peniaze cez spotrebné úvery, aby sme kupovali ďalšie blbosti? Ešte ako tak rozumným úverom, s privretými oboma očami, môže byť hypotéka, ale to sa nedá robiť donekonečna.
Je reálne požičať toľko EUR?
Národná banka Slovenska (NBS) by mala nakupovať dlhopisy podľa plánov ECB mesačne za zhruba 600 miliónov EUR. Je to výpočet podľa nášho podielu na základnom imaní ECB. Mariana Onuferová z Denníka N uvádza, že reálne máme trh na 50 miliónov EUR. Kde teda nakúpi NBS zvyšok? To nikto zatiaľ nevie. Ale uvažujme, že sa to všetkým centrálnym bankám podarí a všetky centrálne banky nakúpia objem vo svojej krajine. U nás to bude 600 až 700 miliónov EUR mesačne, za celé obdobie očakávaných 13 miliárd EUR. A tie by sa mali podľa ECB požičať.
Analýza portálu ako-investovat.sk z roku 2013 hovorí, že v danom roku bola zadĺženosť firiem (mimo finančných inštitúcií) na Slovensku vo výške 68% z HDP, čo je 48 miliárd EUR. ECB teda očakáva, že sa firmy v priebehu necelých dvoch rokov výrazne zadĺžia. Ale máme tam ešte domácnosti. Tak si to môžeme rozdeliť, napríklad na polovicu. Polovicu zoberú firmy – 6,5 miliardy a v priemere každá firma si navýši úver o 14%. Nevyzerá to nereálne, ale je to priemer za celé Slovensko. Ak má dlh každá druhá firma, tak je to nárast úverov o 28%!
Druhá polovica, 6,5 miliárd, pôjde k domácnostiam. Obyvateľstvo má dlh okolo 24 miliárd EUR. Z toho sú podľa NBS z konca roka 2014 úvery ny bývanie 16,8 miliardy (70%), zvyšok 7,2 miliardy sú ostatné úvery (30%). Očakávanie je zvýšiť zadlženie domácnosti o 27%.
Záver
Nie som taký optimista, ako ECB. Nemyslím si, že týmto programom naštartujeme infláciu a hospodársky rast. To, že sa to z časti podarilo v USA (aspoň to tak zatiaľ vyzerá) neznamená, že to je iba zásluha tlačenia dolárov centrálnou bankou. Politici a FED si prisvojujú zásluhy, ale dôvod môže byť úplne iný. Jednoducho môžno prichádza po niekoľko zlých rokoch niekoľko dobrých. V Európe to podľa mňa dopadne rovnako ako v USA. Banky peniaze požičiavať nebudú a budú to investovať sami do akciového trhu, kde vytvoria ďalšiu bublinu a keď tá praskne, zase si to zlíznu bežní ľudia, ako vždy.
Ale možno sa mýlim. Každá firma sa zadĺži v priemere o 12 000 EUR a každý Slovák o 1 200 EUR (vrátane detí a dôchodcov). Začneme všetci nakupovať a investovať, začne zdravá inflácia a naštartuje sa hospodársky rast, firmám budú rásť zisky a zároveň s tým bude rásť zamestnanosť, reálny mzdy a produktivita práce. A to všetko iba vďaka dlhom. Budeme platiť vyššie dane a štátne zadlženie bude klesať. Aj by som sa tešil, keby to nebol plač cez slzy.
