O krízach a zlomových situáciách v histórií veľmi často čítame, aký bol vplyv na ekonomiku, burzy, zamestnanosť, rast HDP a pod. Ale čo to znamenalo pre bežných ľudí, ktorý o kríze iba nečítali, ale krízou žili?
Život ľudí v Nemecku počas inflácie v roku 1923.
Zvykne sa hovoriť, že história sa opakuje. Tento príbeh sa odohral už dávno a nebolo to ani u nás a aj preto máme pocit, že nám sa to stať nemôže. História sa ale nielenže opakuje, ale je jej aj úplne kde a kedy sa zopakuje. Netreba sa začať báť, stačí to mať na pamäti a včas reagovať. Lebo jeden z takých príbehov sa udial aj u nás a prešla si ním každá slovenská rodina. O tom, ale inokedy.
Kopa peňazí. Dobrá pre deti na hranie.
Kopa peňazí. Dobrá na kúrenie.
Dnes už úsmevným obrazom z čias nemeckej inflácie sú fotografie so záplavou papierových peňazí, ktoré vychádzali z tlačiarní a zaplavili celú krajinu. Boj proti nej bol ťažký, tragický a často smiešny ako to potvrdzujú spomienky ľudí z tých čias.
“Mohli ste vidieť ľudí ako tlačili detské kočíky plné papierových peňazí, ktorých hodnota bola už nasledujúci deň znehodnotená. Život bol šialenstvo, nočná mora, zúfalstvo, chaos. “
Prečo to zašlo až tak ďaleko?
Bola to politika nemeckej ríšskej banky Reichsbank, ktorá po prehranej vojne zachraňovala štát pred bankrotom tým, že jednoducho vytlačila obrovské množstvo peňazí. Zlaté a devízové rezervy sa rýchlo míňali a tak Reichsbank tlačila stále nové a nové peniaze, aby pokryla dlh, ktorý vznikol financovaním vojny a nákladmi na povojnové odškodnenie. Ríšska marka klesla na medzinárodných peňažných trhoch a inflácia stúpla.
V júli 1923 stál jeden americký dolár 353 412 ríšskych mariek, o mesiac neskôr 4 620 455 mariek a keď sa inflácia nakoniec zastavila zavedením Rentenmark dňa 16. novembra 1923, výmenný kurz bol k americkému doláru 4,2 bilióna, t.j. 4 200 000 000 000 ríšskych mariek.
Účinky hyperinflácie: ceny a príjmy sa menia denne.
Inflácia dosiahla vrchol v roku 1923, keď za päť mesiacov bola 300 miliónov percent. Ľudia, ktorí nepremenili svoje úspory na hmotný majetok, ich stratili. Dôchodky sa stali bezcennými, stredná trieda bola zdecimovaná, ostala chudoba. Podmienky boli tak kruté, že mnohí zomreli hladom. Neboli ničím výnimočné.
Aj keď ľudia tvrdo pracovali, často nemali ani na jedlo, keďže ceny potravín rástli raketovým tempom. Napríklad v októbri 1923 si za celodennú prácu mohol robotník kúpiť ani nie pol kila masla. Mzda bola vyplácaná týždenne a často aj denne. Výplatu si ľudia odnášali v kufroch, detských kočíkoch, ale aj fúrikoch a okamžite zamierili do obchodov kúpiť tovar, pretože už o pár hodín boli ceny výrazne drahšie.
Den výplaty
“Jedného dňa som zašiel do kaviarne na šálku kávy. Keď som vošiel, cena kávy bola asi 5 000 mariek. Prečítal som noviny, vypil kávu. V kaviarni som strávili asi tak hodinu a potom požiadal o účet. Čašník mi predložil účet za kávu na 8 000 mariek. Na moju otázku prečo ma káva stojí 8 000 mariek odpovedal, že kurz marky sa medzitým znehodnotil. Toľko peňazí som ale nemal. Dal som mu všetky svoje peniaze a on bol taký milý, že mi dovolil odísť.“ To bola spomienka vtedajšieho študenta.
Každodennými sa stali prípady, keď banky oznamovali svojim klientom rušenie účtov:
„ Váš účet s 68 000 markami bude zrušený. Keďže nemáme k dispozícii žiadne bankovky s dostatočne malými denomináciami, zaokrúhli sme minimálnu sumu na účte na 1 milión mariek.“
Situácia zašla až tak ďaleko, že tlačiarne nestíhali tlačiť peniaze s dostatočným počtom núl. Kým sa dostali k ľuďom už boli bezcenné. Mnohé bankovky sa tak museli znova pretlačiť. Napríklad bezcenná 1 000 marková bankovka vydaná v roku 1922 bola v roku 1923 pretlačená na hodnotu miliónkrát vyššiu, teda na bankovku s hodnotou 1 000 000 000 mariek.
16. novembra 1923 sa podarilo situáciu stabilizovať vydaním novej meny Rentenmark (rentovej marky). Keďže štát nemohol novú menu kryť vlastnými zlatými rezervami, pretože ich nemal, bola nová mena krytá pozemkami. To nakoniec vrátilo dôveru v novú menu. Hyperinflácia bola síce porazená, ale mala zničujúce následky pre strednú vrstvu. Tí, ktorí mali len finančné úspory a nevlastnili žiaden hodnotný hmotný či nehmotný majetok žili na hranici chudoby. A ako to už v takýchto prípadoch býva, hyperinflácia nemala len porazených. Majitelia hodnotného hmotného a nehnuteľného majetku a hlavne dlžníci na hyperinflácii dokonca zarobili a zbohatli.
