
Od roku 1974 bolo v USA 7 prezidentov. Takmer pravidelne sa striedali demokrati s republikánmi. Susanne Barton z renomovanej agentúry www.bloomberg.com sa pozrela na to, ako sa darilo zlatu v prvý rok, keď bol americký prezident zvolený.
Porovnanie je iba v prvom volebnom období, lebo niektorí prezidenti boli zvolení opakovanie. Začíname od roku 1974, pretože dovtedy bola cena zlata úradne stanovená (prezident Nixon zrušil v roku 1971 fixáciu dolára na zlato.)
Prvý rok je „tvrdý“.
Je to staré politické pravidlo, pri ktorom platí, že v prvom roku vládnutia sa robia tie najtvrdšie opatrenia alebo tvrdé reformy. Ak sa nič horšie nestane, už bude prezident alebo vláda robiť iba miernejšie opatrenia. Očakávajú, že sa na tvrdé opatrenia zabudne a budú už iba za „chrumkavých“.
Zlato hore, akcie mierne dole.
Za posledných 7 „prvých rokov“ zlato rástlo v priemere o 15% ročne. Klesalo iba v prvom roku vlády Reagana a mierne za vlády Busha staršieho. Na rozdiel od zlata akciový index SP500 (najlepších 500 firiem USA) mal priemernú stratu 0,9%.
Najväčší nárast zlata bol v roku 1974, keď prezident Ford prevzal vládu od Nixona, ktorý odstúpil po škandále. A v roku 2009, keď musel Obama „hasiť“ hypotekárnu krízu, ktorá vrcholila.
Zlato stratilo výrazne počas prvého roku Reagana 33% a mierne stratilo aj v roku 1989, keď začal úradovať G.W. Bush senior.
Čo čakať od Trumpa?
Trump je kráľ politického marketingu. Jeho plány s naštartovaním ekonomiky USA vyzerajú na papieri dobre, ale iba do času, kým nezistíme, kto za to zaplatí. Keďže USA nemajú „roky rokúce“ prebytok rozpočtu, je na 100% jasné, že masívne investície, ktoré Trump ohlásil, budú financované na štátny dlh. Dlh USA rastie každý rok a aktuálne je 19 biliónov dolárov. Nové investície za 300 miliárd dolárov dlh asi neznížia.
Neprináleží mi komentovať vplyv Trumpa na ekonomiku (pri Clintonovej by to asi nebolo o nič iné), pretože sa tomu primárne nevenujem. Na to tu máme analytikov, ktorí snáď poznajú odpoveď.
V hlave mi vŕta iba jednoduchá otázka – ako chcú v USA a vo svete politici dlhodobo fungovať, keď niektorí z nich nechcú znížiť štátne výdavky? Kto z vás každý rok zvyšuje svoju osobnú „stratu“, usmieva sa pri tom a ako riešenie má to, že na ďalší rok si znova požičia ďalšie peniaze a tentokrát sa to podarí?