Pri kúpe zlata máte dve možnosti. Buď si kúpite papierové zlato alebo fyzické. Rozdiel je ten, že pri fyzickom zlate máte v ruke tehličku, pri papierom zlate máte v rukách papier o tom, že niekde v bankových trezoroch máte zlato.
Svetový trh zlata.
Svetový trh so zlatom má svoje riaditeľstvo v Londýne a riadi ho LBMA. Je to organizácia, ktorá združuje ťažiarské firmy, banky, výrobcov tehličiek a mincí a pod. Jednou z hlavných úloh je vysporiadavanie obchodov so zlatom v celosvetovom meradle.
Vysporiadanie obchodov robia tzv. bullion banky. Sú to banky, cez ktoré sa dá obchodovať zlato. Aktuálne je to týchto 5 bánk: HSBC, ICBC Standard Bank z Číny, JP Morgan, Scotiabank a UBS. Všetci ostatní na trhu so zlatom, centrálne banky, veľký obchodníci, sú ich klientami. Extrémne dôležitá je však forma zlata, s ktorou sa obchoduje. Vysporiadanie prebieha v tzv. nealokovanom zlate.
Alokované a nealokované zlato.
Ak si chcete kúpite zlato – tehličky a mince, máte 2 možnosti:
1. kúpite ho ako alokované – je presne určené, ktorá tehlička je vaša a môžete si ho kedykoľvek zobrať. Máte reálne zlato v banke, ktorá ho musí doviesť a mať ho pre vás v trezore.
2. kúpite ho ako nealokované – máte iba účet, na ktorom máte uvedené, že zlato vlastníte, a banka deklaruje, že Vám zlato dĺži. Nemáte zlato, máte na neho nárok. A banka ho má najčastejšie uložené v bullion bankách v Londýne. Môže o neho požiadať, a aj by ste ho mali dostať, ale nie je to na počkanie.
Vidíte ten rozdiel? Alokované – banka musela tehličku kúpiť, vy ju máte fyzicky v banke. Nealokované – máte v banke účet, na ktorý vám banka pripísala zlato. To ešte neznamená, že ho hneď doviezla do trezoru. Iba Vám deklaruje, že ak ho budete chcieť, tak Vám ho dá. Máte na neho nárok.
Je to rovnaké ako s papierovými peniazmi. Ak dáte peniaze do banky, neznamená to, že konkrétne vaše peniaze ostanú v banke v šuplíku. Banka ich môže požičať a robiť s nimi čokoľvek. Vy máte iba nárok na tie peniaze. Vtip je v tom, že všetci veríme, že máme svoje peniaze v banke, ale ak tam všetci pôjdeme, tak toľko hotovosti banka nemá. Tomu sa hovorí frakčné bankovníctvo.
Ako to v praxi funguje?
Chcem si kúpiť 1 uncu zlata a prídem do Banky A. Banka mi povie cenu a vydá mi potvrdenie – papier, že mám v banke 1 uncu zlata – nealokované.
Čo sa deje na trhu so zlatom?
- Banka nahlási, ak je priamo klientom jednej z bullion bank, napríklad JP Morgan, že kupuje jednu uncu zlata. Alebo to urobí cez napríklad materskú banku.
- JP Morgan v Londýne eviduje, že má kúpiť 1 uncu zlata.
- Rovnako však aj iní klienti kupujú zlato po celom svete a rovnako ho aj predávajú.
- Všetky tieto obchody sa zaznamenávajú v týchto 5 bullion bankách.
- Na „konci dňa“ si sadnú bullion banky a vysporiadajú obchody. Napríklad Klienti banky JP Morgan chcú kupovať 100 ton a zase klienti banky UBS chcú predávať 100 ton, tak si to banky papierovo vymenia.
Prečo to takto robia?
Dôvody na takéto papierové vyrovnanie sú dva:
- nie je nutné presúvať zlato po svete hore dole, lebo je to nákladne a nebezpečné.
- nebolo by možné trh so zlatom nafukovať, lebo by bolo nutné predávať a kupovať iba reálne zlato, nie papierové. Teda tu máme frakčné papierové zlato. To isté ako hotovosť.
Denne sa takto v Londýne vysporiada (predáva a kupuje hore dole po svete) 6 000 ton, čo je trojnásobná ročná produkcia! Reálne sa medzi bankami na konci presunie 600 ton.
Očakával som, že banky majú v trezoroch stovky ton zlata, ktoré zmenia majiteľa – bullion banku. Dnes túto tehličku vlastní JP Morgan pre svojich klientov, zajtra ju bude vlastniť UBS pre svojich klientov. Podľa toho, kto koľko kupuje a predáva pre svojich klientov.
Otázka za milión – Majú teda banky v Londýne zlato? Nabudúce to spolu zistíme.
