Talianský finančný sektor nechce vyzerať ako Grécky, ale všetci (banky, politici) robia všetko preto, aby tak vyzeral.
Od začiatku roka 2016 začali akcie talianskych bánk klesať. Unicredit bank stratila 60% hodnoty, matka VUB banky Intesa Sanpaolo – 45% hodnoty.
Dôvodom sú obavy o taliansky bankový sektor v dôsledku vysokého objemu zlých úverov (nedobytných). Ich výška sa odhaduje na úrovni 200 miliárd EUR, čo je 17 – 20% zo všetkých úverov. Tieto čísla sú priemerom, niektoré banky dosahujú 30% podiel zlých úverov.
Taliansko chce ochrániť banky pomocou špeciálnej banky, ktorá by tieto zlé úvery prebrala a ozdravila by tak „choré banky“. Pravidlá EU však túto možnosť, tzv. bail-out neumožňujú, pretože by straty banky znášal štát a obyvatelia. Tento spôsob podporuje nezod- povednosť bankárov (zaplatia to obyčajní ľudia).
Vzhľadom na tieto pravidlá, ktoré EU prijala ako reakciu na krízu z roku 2008 musia straty zo zlých úverov niesť majitelia dlhopisov alebo akcií banky – tzv. bail-in. Prípadne môžu tieto zlé úvery zabaliť do balíčka a predať na trhu, ale za trhových podmienok a musia o nich povedať pravdu. To znamená, že tieto úvery budú ohodnotené okamžite o 30 – 50% nižšie a bude to znamenať stratu pre banky a držiteľov bankových dlhopisov.
Druhé Grécko, ale oveľa horšie.
Niektorí komentátori (zerohedge.com) prirovnávajú bankovú krízu v taliansku ku gréckej s tým, že je to oveľa horšie. Ich pomer dlhu k HDP je síce menší ako je to v Grécku, ale talianska ekonomika je ôsma na svete a objem zlých úverov je oproti gréckemu obrovský.
Taliani chceli využiť Brexit.
Vzhľadom na turbulencie po Brexite pripravili talianski bankári plán podpory vo v odhadovanej výške 40 miliard EUR, ktorý mal priamo naliať peniaze do bánk, ktoré by sa mohli ocitnúť v problémoch. Tento plán však okamžite zarazila Angela Merkelová, pretože porušuje pravidlá (je to priamy bail-out).
Kreatívni Taliani však s pomocou šéfa ECB Draghiho (Talian) obišli veto Nemecka. Európska komisia povolila Taliansku používať vládne záruky na zlé úvery ako mimoriadne opatrenie vzhľadom na Brexit. V ekonomických kruhoch sa špekuluje o výške 150 miliárd EUR. Keďže ide o vládne záruky za zlé úvery, de facto to znamená, že v prípade nesplatenia úverov ich preberie vláda, čo je priama pomoc – bail-out.
Záver
Možno trošku odľahčene za záver, aj keď sa mi pri tejto téme veľmi smiať nechce.
Hovorca Európskej komisie povedal, že “neexistuje žiadny predpoklad, že sa vyskytne potreba používať tento systém pomoci.”
Myslím, že ak politici povedia, že pomoc nebude potrebná (rovnako to povedali pri Grékoch), všetci vieme, ako to nakoniec dopadne :-).
