Americká centrálna banka FED chce znížiť úrokové sadzby. Prečo sú rozhodnutia o znížení (zvýšení) sadzieb vždy takou témou?
Šéf americkej centrálnej banky FED Powell oznámil (9.7.2019), že bolo „asi chybou zvyšovať úrokové sadzby až na 2,5% (od roku 2015) a reálne uvažujú o znižovaní úrokových sadzieb znova postupne na nulu“.
Prečo je to tak dôležitá správa a prečo tak výrazne hýbe finančnými trhmi?
Úroková sadzba je v jednoduchosti výška úroku, za ktorých sa požičiavajú peniaze od veriteľov k dlžníkom. Všetko sa ale odvíja od tzv. základnej úrokovej sadzby, ktorú určuje centrálna banka. Výška tejto úrokovej sadby ovplyvňuje všetky úrokových sadzieb – napríklad úroky z dlhov, úroky na hypotéky, spotrebné úvery, ale aj úroky na opačnej strane – úroky z terminovaných vkladov pre sporiteľov a pod.
Spomalíme, zrýchlime.
Vyššie úrokové sadzby (resp. ich zvyšovanie) zdražujú úvery a zvýhodňujú sporiteľov, pretože je výhodnejšie si sporiť pri vyššom úroku. Viac peňazí sa v ekonomike sporí a odkladá a tým sa menej spotrebuje na nákupy alebo investície. Zároveň sú úvery drahšie a menej ľudí alebo firiem si ich môže dovoliť. Vyššie úrokové sadzby spomaľujú hospodársky rast.
Naopak nižšie úrokové sadzby zlacňujú všetky druhy úverov a umožňujú (alebo lákajú) požičať si za nízky úrok aj tým, čo úver pôvodne nechceli. A zároveň znevýhodňujú sporiteľov, keďže pri sporení zarábajú menej. A preto sporitelia hľadajú iné možnosti, ako zarobiť viac. Či už investíciami do finančných aktív alebo sa na to vykašlú a časť úspor jednoducho minú na tovary. Načo mať v banke peniaze, keď nič nezarábajú.
Stanovenie správnej výšky úrokovej sadzby je alchýmia. Keď sa ekonomike nedarí, úrokové sadzby sa znížia, aby:
- sa podporila spotreba (ľudia nechcú sporiť),
- súčasne sa zvýšili investície (ľudia hľadajú iné formy zhodnotenia peňazí, keďže v banke je to nanič),
- súčasne sa zvýšilo množstvo úverov (keďže sú lacné), ktoré sa použijú na investície a spotrebu a tým sa naštartuje hospodársky rast.
Ľudia vždy zošalejú.
Jednoducho to máme v povahe, že sme chamtiví. Keď je vlak rozbehnutý, musí centrálna banka začať pomaly brzdiť optimizmus, aby sme to neprepálili. Napríklad aby sme sa nezadĺžili extrémne masívne, nevytvorili bubliny v hnuteľnostiach, alebo v iných oblastiach.
Príklad s autom alebo bytom v Bratislave.
Ekonomika má dlhodobo rozumnú mieru rastu. Nemá to byť málo, ale ani veľa. Je to ako s autom – motor beží najlepšie v bežných (mierne vyšších) otáčkach. Ak veľmi pridáme plyn a budeme výkon „na plné pecky“ držať dlho, začne sa prehrievať a nakoniec niečo praskne. Preto, keď hrozí v ekonomike prehriatie, musí začať centrálna banka zvyšovať úrokové sadzby, aby predišla prehriatiu. Vyššie úrokové sadzby odčerpajú voľné peniaze (viac si sporíme) a znížia počet úverov.
Byty sú krásny príklad chamtivosti.
Byty v Bratislave rastú v posledných rokoch veľmi prudko vďaka dopytu a lacným úverom. Národná Banka Slovenska nemôže priamo ovplyvniť úroky na úveroch, ale aspoň sťažila poskytovanie úverov, aby trošku tlmila napríklad 100% hypotéky. Urobila to preto, lebo banky v snahe o získanie pozície od inej banky poskytovali tieto hypotéky aj tím, ktorí na to objektívne nemali. A dokonca sa začali objavovať návrhy, že by sme mohli dostať 110% hypotéku – veď cena bytu určite narastie. To by pred pár rokmi nikomu nenapadlo.
Aktuálny stav dnes.
Po kríze z roku 2008 začali centrálne banky znižovať úrokové sadzby na nulu. FED sa tam dostal takmer hneď v roku 2009, ECB to upravila na 1% a postupne klesala na 0%. V roku 2015 začal FED znova dvíhať úrokovú sadzbu, pretože predpokladal, že ekonomika sa už zotavuje. ECB má úrokovú sadzbu na nule doteraz.
Máme najdlhšie trvajúci hospodársky rast bez poklesu. Máme najnižšiu nezamestnanosť nielen na Slovensku (historicky), ale aj v Nemecku a celkovo v Celej EU (od krízy). Výnimkou sú notoricky problémové krajiny – Grécko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko. V USA je to dokonca najnižšia nezamestnanosť za 50 rokov.
A úrokové sadzby sú ešte stále nízke resp. nižšie, ako boli pred krízou.
Tak prečo vlastne chceme znížiť sadzby, keď sa nám tak darí?
Osobne sa priznám, že to ešte s určitosťou neviem, ale trošku tuším. Šéf FED uviedol, že je to kvôli slabej inflácií a potenciálnej obchodnej vojne s Čínou, čo môže oslabiť ekonomiku. Skôr sa osobne prikláňam k názoru, že „im“ asi nevychádzajú dobré čísla. A dokonca akciový trh, ktorý zvykol byť indikátorom prichádzajúcej recesie, je pokazený „novými“ lacnými peniazmi QE, ktoré na ňom urobili bublinu.
Čoraz častejšie sa hovorí o blížiacej sa recesii, teda pokles HDP a ekonomiky. S tým bude spojený prepad na akciových a dlhopisových trhoch.
Čo sa stane, keď príde kríza.
Ak by nastala recesia alebo kríza, centrálne banky budú musieť znížiť úrokové sadzby, aby naštartovali znova svoju ekonomiku. Problém ale bude, že nebudú mať kam znižovať sadzby. ECB má sadzby na nule, FED na 2,5% a to ich ide znižovať už teraz. Pritom pred krízou z roku 2008 boli sadzby na úrovni okolo 5%. Pri každej recesií za posledných 50 rokov ich znížili o cca 5 – 6%.
Úrokové sadzby boli jedným z dvoch nástrojov na riešenie krízy z roku 2008. Centrálne banky znížili úrokové sadzby a začali masívne tlačiť nové peniaze – QE. Ak nastanú problémy teraz alebo v najbližšom období, úrokové sadzby nemáme kam znížiť (ECB) alebo menej, ako to bolo v minulosti (FED).
Záver.
- Takže musíme dúfať, že ak spomalenie alebo pokles príde (to je skôr či neskôr isté), že to nebude kríza.
- A ak to bude kríza, že to nebude celosektorová, ale iba v jednom sektore.
- A ak bude náhodou v celej ekonomike, že sa neprenesie do všetkých vyspelých krajín.
- A ak sa aj prenesie, že nebude taká veľká alebo ešte väčšia ako naposledy.
- A ak náhodou bude veľká, že bude stačiť znížiť úrokové sadzby (menej ako v roku 2008) a znova tlačiť ďalšie peniaze.
Lebo ten, kto nie je pripravený, ani v nič iné dúfať nemôže.
