Aj v minulom roku centrálne banky viac zlata kupovali ako predávali. Čistý rozdiel predstavoval 477 ton v prospech nákupov. Išlo o 17% nárast oproti roku 2013 (409 ton). Sú to druhé najvyššie čisté nákupy zlata centrálnymi bankami za posledných 50 rokov. Zatiaľ najviac nakúpili v roku 2012 a to 544 ton.
Medzi samotnými centrálnymi bankami sú ale značné rozdiely. Nákupom so 173 tonami dominovalo Rusko, čo je až 36% z celkového dopytu centrálnych bánk. Za týmto krokom stojí konflikt na Ukrajine, následné ekonomické sankcie a tým oslabenie rubľa, ako aj pád cien ropy. To všetko má negatívny vplyv na ekonomiku krajiny. Nákupmi zlata tak Ruská centrálna banka hľadá ochranu svojich aktív a zlato vníma v tomto procese ako strategické.
Kazachstanu ako hlavnému v euroázijskom priestore patrí s nákupom 49 ton druhé miesto. Kazachstan dokonca zakázal vývoz zlata z krajiny a centrálna banka v posledných dvoch rokoch skupuje každý vyťažený gram. Za zmienku stojí aj Irak (48ton) a Azerbajdžan (10 ton).
Už tradične od roku 2009 chýbajú oficiálne čísla centrálnej banky Činy, ktorá ich jednoducho nezverejňuje. Čína je ale krajina s najvyšším dopytom po zlate a preto je vysoko pravdepodobné, že oficiálne čísla nákupov by prekonali poľahky aj Rusko.
Na opačnej strane stojí Ukrajina. Rozvrátenú ekonomiku a vojnu treba zachraňovať. Jej centrálna banka je jedinou centrálnou bankou sveta, ktorá minulý rok výrazne predávala zlaté rezervy. Klesli až o 44% . Ukrajine tak ešte ostáva 24 ton. A ani to už na konci roka 2015 nemusí byť pravda. Národná Banka Slovenska NBS má v trezoroch 31,7 tony zlata. Z celkových devízových rezerv Slovenska tak zlato tvorí 46,9%.
Zlato a striebro v číslach
Zlato od začiatku roka vzrástlo v dolároch o 2,45% resp. o 9,4 % v eurách (údaje k 20.2.2015). Striebro za rovnaké sledované obdobie vzrástlo o 5,5% v dolároch a 11,6% v eurách. Euro sa aj naďalej oslabuje voči doláru a preto rastú ceny zlata a striebra v eurách rýchlejšie, ako v dolároch.
