Predstavte si, že máte na účet úspory vo výške 5 000 EUR. A dnes ráno sa zobudíte a zistíte, že máte už iba 1 000 EUR a 4 000 EUR Vám niekto „ukradol”. Budete riskovať alebo sa aspoň z časti zabezpečíte?
Menová reforma zničila úspory takmer všetkým obyvateľom
Moja babka zvykla hovoriť, že „Každé čudo trvá tri dni“. V roku 1953 to boli 4 dni. V Československu prebehla peňažná reforma, kde sa vymenili staré peniaze za nové. Menovú reformu pripravili Sovieti v Moskve. A aký bol výsledok? Úspory tratili 97% hodnoty a všetci obyvatelia boli doslova ožobráčení. A peniaze, ktoré ľudia nestihli vymeniť za 4 dni, mali už iba numizmatickú hodnotu. A kto nestratil?
Prezident klamal v priamom prenose.
“Naša mena je pevná a menová reforma je iba fáma triednych nepriateľov!!!”
Toto sú slová prezidenta Antonína Zápotockého, ktorými chcel upokojiť verejnosť 29. mája 1953. Klamal. Už o dva dni si ľudia menili “staré peniaze” “nové peniaze” za “výhodný kurz”.
Peniaze v banke sa menili kurzom 5:1 až 50:1. Ak mal človek niečo ušetrené v banke na vkladnej knižke, napríklad 5 000 korún, dostal po novom najviac 1 000 korún. Ak mal ušetrených viac, dostal po novom ešte menej. Ešte horšie dopadla hotovosť. Všetka hotovosť nad 300 korún sa menila kurzom až 50:1!. Teda úspory stratili až 97% hodnoty.
Kolky, za ktoré sa vydávalo jedlo. Iba obmedzený počet.
Ceny klesli, ale zároveň boli vyššie.
Potraviny zdraželi. Ceny potravín a iného tovaru síce klesli v prepočte o 31%, ale podľa obyvateľstva to nebolo vôbec spravodlivé. Nie je sa čomu čudovať. Aj jednoduchým sedliackym rozumom každý zistí, že ak zlacnia ceny potravín iba o 31% a peniaze sa znehodnotia až o 97%, tak so všetkými štát vybabral. A najviac na to doplatila stredná, robotnícka trieda, teda tí, ktorí boli podľa KSČ kostrou hospodárstva.
Poistky a dlhopisy boli vyhlásené za neplatné.
Poistky, na ktoré si ľudia šetrili celý život, stratili okamžite hodnotu. Rovnako boli aj štátne dlhy zrušené a ten, kto vlastnil štátne dlhopisy, prišiel o všetko. Aj vďaka tomu stratili Česi a Slováci dôveru v úspory a sporenie a doteraz pociťujeme následky.
Osobné výpovede ľudí.
Detaily reformy sú rovnaké ako pri iných podobných reformách. Najprv utajenie, potom použitie sily a očakávanie, že si na to všetci zvyknú.
Osobné výpovede ľudí, ktoré zachytili historici, nám ukazujú, ako to vtedy vyzeralo a čo môže stať, ak niekto bude musieť robiť menovú reformu v budúcnosti.
Niektorí situáciu nezvládli – obesili sa i otrávili.
Menová reforma očami občana: “Začiatkom 50. rokov sa všetko kupovalo na body (v lístkovom systéme). Každý človek mal predpísané, čo si za koľko bodov môže kúpiť – bielizeň, košele atď. Aj pred pôrodom, čakala som druhé dieťa a dostala z Miestneho národného výboru 250 bodov k dobru, aby som mohla nakúpiť veci pre dieťa. Keď už človek nemal body, alebo chcel kúpiť niečo navyše, mohol tak urobiť. Existovalo u nás v Prešove miesto, kde predávali kilo cukru alebo mäsa, avšak za 300 korún. Pár dní pred uskutočnením reformy sa začalo pošuškávať, že sa budú meniť peniaze. Na radu susedy pani Slaninkovej som si za všetky body, ktoré mi ešte ostali, a za peniaze odložené na nábytok a jedáleň do nového bytu, ktorý sme mali ako mladá rodina dostať, som nakúpila košele a posteľnú bielizeň. Keď uvidel môj muž, ako som naložila s peniazmi, veľmi sa hneval a kričal na mňa. Dva dni pred výmenou peňazí však prišiel z mesta so správou, že jediné, čo sa dá v obchodoch kúpiť, je chlieb a soľ. Môj otec mal odložených 80 000 korún. Počas priebehu reformy poprosil nemajetných susedov, aby mu časť z toho vymenili, ale aj tak prišiel o veľa peňazí. Bol to prípad mnohých. Niektorí situáciu nezvládli – obesili sa i otrávili. Po reforme sme mohli nakupovať voľne.” (G. R., nar.1930, Prešov) zdroj: historiarevue
Za 1 kus dobytka 20 chlebov.
Z dobovej dokumentácie možno uviesť napríklad sťažnosť učiteľa M. Š. z Hlohovca, že za životnú poistku, na ktorú šetril zo svojho nízkeho platu celý život, dostal po výmene peňazí 148 korún. Roľníci, ktorí odpredali dobytok štátu po 15. máji 1953, dostali pri prepočte kurzu 50:1 za kus dobytka 50 – 70 korún. Keďže nová cena chleba bola 2,6 korún, roľníci si mohli po novom kúpiť 20 chlebov.
V Plzni vyhadzovali z okien Lenina.
Demonštrovalo sa takmer po celej krajine. Vo viac ako 129 fabrikách bol okamžitý štrajk.
Štrajku v Plzni sa komunisti zľakli.
V závode Škoda v Plzni vypukla demonštrácia, ktorá sa následne preniesla do mesta. Demonštrovalo viac ako 20 000 ľudí, čo bolo na vtedajšiu situáciu značne množstvo. Ľudia vtrhli do mestských úradov a okrem iného vyhadzovali na protest busty Lenina a Stalina. Hnev ľudí spustila aj predčasná výplata, ktorú dostali neočakávane skôr iba kvôli tomu, aby ju dostali pred menovou reformou. Viac ako 650 ľudí bolo následne pozatýkaných a neskôr aj perzekvovaných kvôli operácií Guľomet, ktorú riadila ŠTB.
Posteľ za 40 000 korún?
Numizmatik Václav Čapek spomína v dokumente ČT, že priamo menil nové za staré peniaze ako pracovník sporiteľne. Uvádzal príklad, keď rodina sporila dcére na veno. Za 40 000 korún, ktoré mala dostať a zariadiť dom, výmenou získala 800 nových korún, za ktoré sa nedala kúpiť ani posteľ.
100 Kčs počas reformy.
Kto v roku 1953 nestratil na hodnote?
Vyhrali to tí, ktorí nemali peniaze, ale fyzickú hodnotu. Či už to bolo zlato, nehnuteľnosti alebo čokoľvek iné, len nie peniaze. Každý, kto mal viac peňazí, vzápätí o ne prišiel. Avšak ten, kto mal reálnu hodnotu, peniaze nestratil.
Preto je stará investičná rada stále platná: Tretinu majetku maj v nehnuteľnostiach, tretinu v hotovosti a tretinu v zlate. Iba tak môže byť každý z nás chránený aj pred menovou krádežou.
