Bezplatná linka: 0800 232 332    facebook-zlate-sporenie

Vodu kážu, víno pijú?

Vodu kážu, víno pijú?

Centrálne banky sa radi prezentujú ako odporcovia zlata a jeho funkcie ako meny. Snažia sa, aby cena zlata nebola vysoko. Dôvodom je, že pri raste ceny zlata fiat meny (papierové peniaze) strácajú hodnotu a to sa im nepáči.

 

Ale ako je to naozaj? Sú centrálne banky odporcami zlata alebo nie?

Každá centrálna banka ma svoje rezervy. Nazývajú sa devízové rezervy. Je to v podstate rezervný fond, v ktorom sú rôzne meny. Jeho úlohou je pomáhať centrálnej banke chrániť vlastnú menu. Keďže Národná banka Slovenska a iné centrálne banky sú vlastnené štátmi (teda mali by byť, aj keď FED je výnimkou), je možné považovať devízové rezervy ako rezervy štátu. Nie sú určené na bežné použitie v štáte. Na to má štát dane a odvody ako príjmy, ktoré míňa na svoje výdavky.

Ak by štát chcel, môže devízové rezervy využiť napríklad na zníženie dlhu alebo kúpiť niečo v zahraničí (keďže doma okrem súkromného všetko vlastní všetko :-)) .

Naše rezervy momentálne fungujú tak, že sme ich odovzdali do Európskej centrálne banky (ECB). Nie je to nič výnimočné a podla platných pravidiel Eurostému dúfame, že keby sa niečo stalo, ECB nám ich vráti.

Môžem teda prirovnať rezervy centrálnej banky k rezervám, ktoré má každý z nás. Keď sa niečo stane u nás doma, rezervy použijeme, ak sa nič nedeje, rezervy necháme tak a žijeme zo svojich bežných príjmov a platíme výdavky. Rezervy každého z nás sú určené na horšie časy, keby sa niečo stalo. Odporú-čania sú rôzne, ale v postate platí, že by nemali byť všetky na jednom mieste alebo v jednom aktíve.

 

Zlato ako súčasť rezerv centrálnej banky.

Zlato je zaujímavé súčasť rezerv každého štátu. Centrálne banky tvrdia, že je bez zisku, neprináša úrok a podobne. Ale držia ho v rezervách preto, aby vyvážili riziko. Je to konzervatívna časť – keby niečo.

Keďže sú tam iba meny, dá sa povedať, že centrálne banky považujú zlato za menu.

Už fakt, že zlato v tehlách a minciach je bez DPH takmer na celom svete, svedčí o tom, že je mena – peniaze. Inak by museli centrálne banky odviesť DPH a to oni asi neradi. Nikdy som nepočul na vysokej škole ani v žiadnom médiu od bankárov, aby odporúčali zlato ako súčasť rezervy každého z nás. Ak to niektorí robia, tak hovoria o menšom množstve. Ale prečo, keď sami majú v rezervách viac než dosť?

 

Koľko majú štáty zlata?

Podľa svetovej organizácia World Gold Council (www.gold.org) vlastnili v roku 2015 centrálne banky 32 682 ton zlata vo svojich rezervách. Pri dnešných cenách je to zhruba 1,1 bilióna EUR.

Vývoj zásob zlata v jednotlivých krajinách je počas posledných 15 rokov približne rovnaký (od 30 000 ton do 33 000 ton) a nemení sa zásadne.

Vodu kážu, víno pijú?

Zaujímavší je však pomer zlata na celkových devízových rezervách krajín.

Fakty hovoria jasne: celosvetovo držia krajiny 9% zo svojich rezerv v zlate priemerne. Čína, aj keď masívne zvyšuje svoje zásoby už 15 rokov, drží iba okolo 2% zo svojich celkových rezerv. Je pravda, že by chceli viac, ale zlato sa nedá vyrobiť alebo natlačiť a vykúpiť všetko vyťažené zlato im tiež nikto nedovolí. USA zvýšili podie z 55% na 78% (od roku 2000), takže väčšina ich rezerv je v zlate. Nemecku narástli zásoby z 33% na 68%. Krajiny Európy (vrátane ECB) podiel zvýšili za 15 rokov z 28% na 55%!!.Podiel zlata.001

Slovensko ma tiež vysoký pomer zlata k celkovým devízovým rezervám – 43%. Bolo to oveľa menej, ale tým, že sme prešli na Euro, sa nám pomerovo zvýšil podiel zlata na zahraničných rezervách, lebo Euro už nie je zahraničná mena.

Záver.

Poznáte latinskú frázu „cui bono“? Znamená „na koho úžitok, kto z toho profituje“. Reálny dôvod je môže byť maskovaný vymysleným dôvodom pre masy. Napríklad kto verí, že „mierová“ misia do Iraku sa uskutočnila hlavne preto, aby oslobodili krajinu od diktátora? Ropa určite nikoho nezaujímala.

Prečo sú teda centrálne banky „proti zlatu“ a zároveň si ho sami kupujú a držia ako rezervy? Keďže množstvo zlata je obmedzené, čím je zlato menej populárne, tým lepšie pre banky, lebo ho môžu viac nakúpiť. Je to rovnaké, ako keď šéf firmy, ktorá vynašla liek na rakovinu a ešte o tom nikto nevie, skupuje akcie firmy za lacný peniaz. Lebo vie, že cena pôjde hore.

Diskusia

Ing. Slavomír Fogaš

Autor myšlienky pravidelného sporenia a investovania v zlate a spolumajiteľ spoločnosti Zlaté sporenie a.s. "Ekonómia a finančníctvo sa vyučuje a prezentuje ako zložitá vec preto, aby tomu ľudia nerozumeli. Mojím cieľom je zrozumiteľne a jasne ukázať základy peňazí, dlhu a financií, aby sme neboli iba bezbrannými spolusediacimi v autobuse, ktorí šoférujú “ tí veľkí”.

Čo je sporiaca suma a prečo 30 000 EUR?

Každý náš klient si stanoví pred začatím sporenia Sporiacu sumu. Je to Váš plán – celková suma, ktorú by ste chceli postupne dosiahnuť a mať zlato v takej hodnote v budúcnosti. My sme ju pre Vás stanovili na 30 000 EUR (najčastejšia voľba). Pri otvorení zmluvy vo formulári vpravo si jej výšku môžete sami a stanoviť si vlastnú sporiacu sumu.

Upozornenie: Nemáte žiadnu povinnosť dosiahnuť celú Sporiacu sumu ani žiadne pokuty alebo sankcie, ak ju nedosiahnete celú. Sporenie môžete ukončiť kedykoľvek bez poplatkov a sankcií.

×

Pin It on Pinterest