Dôležitejšie ako cena zlata pri nákupe je otázka pravosti zlata a bezpečnosti nákupu. Je úplne prirodzené, že každý z nás má v hlave otázku: A bude to pravé zlato? Aj moja otázka na začiatku bola podobná.
Preto som sa v tomto článku zameral na pravidlá bezpečného nákupu a ako sa overuje pravosť zlata. Tieto informácie a postup overenia nie je tajomný. Overiť si ho je možné aj z iných zdrojov.
Pravidlá bezpečného nákupu:
1. nákup z overeného zdroja a
2. overenie pravosti zlata a striebra.
1. Pravidlo – Nákup z overeného zdroja.
Toto pravidlo je asi zbytočné vysvetľovať. Zlato a striebro nekupujete každý deň, preto riskovať nákup u predajcu, o ktorom nič neviete, je zbytočné.
Ako si overiť zdroj?
Je to taká menšia mozaika viacerých informácií, z ktorých získate prehľad o predajcovi. Nebudem sa venovať technickým veciam, ako sú zmluvy s mincovňami, prípadne registrácia na Puncovom úrade SR . To je základ, bez ktorého by predajca ani nemal fungovať.
Uvediem však tri základné informácie, ako si overiť predajcu.
1. Osoby a obsadenie 
Ak predajca nemá „tvár“, ale iba stránku a kontaktný formulár a ešte aj bez telefónu, je to minimálne čudné. Fotky uhrančivého pohľadu a super obleky predajcov kvalitu zlata síce nezvyšujú, ale aspoň máte predstavu o firme.
Určite nie je na škodu, aby bol vo firme niekto, kto má vzdelanie, alebo sa vyzná aspoň v širších súvislostiach, ktoré súvisia s drahými kovmi. Osobne tiež viem urobiť maltu, ukladať tehly a akútakú stierku, ale ako stavbyvedúceho by som vám sám seba neodporúčal :-).
2. Ako dlho sú na trhu.
To platí pri každom nákupe. Dĺžka fungovania na trhu síce nič na 100% nezaručuje, ale aspoň viete, že sú za tú dobu tie hlavné chyby vychytané, prvotné komplikácie vyriešené alebo že neštandardné požiadavky klientov boli v minulosti splnené.
Okrem toho, ak je predajca na trhu dlho, tak to asi jemu prináša zisk a je tam vyššia záruka, že tu bude aj o pár rokov, keď budete chcieť napríklad predať zlato späť.
Ale najdôležitejšie je to, že ak by bol náhodou niekto v minulosti oklamaný, tak v dnešnej dobe internetu by určite firma nebola bez újmy (aspoň mediálne).
Ale pozor. Aj nákup u nového predajcu, ktorý nemá históriu, môže byť bezpečný. Každý predsa raz začínal. Preto hodnotiť firmu IBA podľa veku nemusí byť rozhodujúce.
3. Osobná návšteva.
Nič lepšie, ako si osobne overiť zdroj nákupu, asi neexistuje. A platí to takmer pri každom nákupe. Nemám na mysli zisťovať, či má predajca obrovskú predajňu alebo sexi kancelárie s výhľadom (aj keď to tiež niečo ukazuje). Skôr je potrebné sa zamerať na osobný prístup a služby.
Človek nemusí byť mentalista, ktorý číta myšlienky, aby na stretnutí a počas poradenstva zistil, že „OK, toto sa dá“ alebo „Nie, z toho mám zlý pocit“. Nie síce každý môže prísť osobne, ale dá sa to aj telefonicky.
2. pravidlo – Overenie pravosti.
Ešte pár rokov dozadu bolo overiť pravosť zlata trošku komplikované. Mincovne používali okrem iného špeciálny prístroj (spektrometer), ktorý určuje rýdzosť zlata, pretože okrem investičného zlata vykupujú aj šperky, kde sú iné kovy.
Dnes je možné (vďaka technickému pokroku) overiť zlato priamo pri predaji a výkupe. Existujú rôzne postupy – roztoky, meranie hustoty v kvapaline, kontrola „zlatníckym“ kameňom alebo zlatníckym magnetom a pod.
Dnes sa nebudem venovať základnému overeniu pravosti – tzv. overeniu pohľadom, teda, že či napríklad minca má vyobrazenie také, aké má mať podľa vyobrazenia, alebo je už na pohľad zjavné, že kvalita a tým pádom aj pravosť môže byť diskutabilná (kupujete 3 rovnaké mince a všetky majú rozdielne veľkosti od pohľadu a pod.).
U nás v spoločnosti kontrolujeme pravosť spôsobom, ktorý využívajú aj mincovne:
- meranie rozmerov a váhy tehličiek a mincí a
- dodatočné meranie pomocou magnetickej váhy a špeciálneho prístroja, ktorý merá elektrickú vodivosť.
1. Meranie rozmerov a váhy.
Zlato má presne špecifickú hustotu – 19,3 kilogramov na dm3 (zaokrúhľovanie na 1 desatinu). Teda kocka o hrane 10 cm má váhu presnú 19,3 kilogramu. Je to dôležité preto, lebo tak isto veľká kocka striebra má váhu 10,5 kilogramu, pri železe je to 7,9 kíl a napríklad olovo, ktoré sa považuje za ťažké, je to „iba“ 11,3 kilogramov. Na opačnej strane je platina, ktorá má vyššiu hustotu – 21,6 kilogramov alebo osmium – 22,6 kíl. Teda nie je možné zameniť kocku železa za kocku zlata a tváriť sa, že má rovnakú hmotnosť.
Načo je táto informácia?
Výrobca udáva presné rozmery a váhu tehličiek a mincí. Každá tehlička a minca musí mať presné rozmery a musí vážiť toľko, koľko je na nej napísané. Inak to nemôže byť zlato. Ak by sme totiž mali rovnako veľkú tehličku (rovnaké rozmery), ale bola by zo železa, musela by mať nižšiu váhu (železo má nižšiu hustotu). A rovnako, ak by sme chceli dosiahnuť rovnakú váhu tejto tehličky a nahradiť zlato železom, musela by byť väčšia alebo hrubšia. Pri hustejších kovoch, napríklad platine, je to opačne.
Na presné meranie sa využívajú certifikované váhy a meradlá, ktoré by mali byť úradne overené, čo zaručí presné meranie.
Ale čo volfrám?
Volfrám je kov, ktorý ma podobnú hustotu ako zlato – 19,25 kilogramu na dm3. Teda má iba o veľmi málo nižšiu hustotu a preto je možné ho teoreticky zameniť za zlato. Nie je možné nahradiť celú tehličku, lebo má sivú farbu. Teda je možné teoreticky nahradiť zlato volfrámom iba v strede tehličky, ale vyrobiť zliatinu.
Veľký problém je však takúto tehličku vyrobiť. Kúpiť volfrám síce nie je nič ťažké, ale keďže má volfrám z kovov najvyšší bod topenia – viac ako 3 400 C. (zo všetkých iných prvkov na svete má vyšší iba uhlík) a tvrdosť 7,5 (Mohsova stupnica tvrdosti, kde diamant je 10) , tak urobiť z neho tehličku nie je nič jednoduché.
Vyrobiť tehličku je síce extra ťažké, ale nie nemožné. Ako teda odhalíme volfrám?
2. Dodatočné meranie pomocou magnetickej váhy a inými prístrojmi.
Zlato je nemagnetický kov. Ak priložíte zlatú tehličku k magnetu, nebude vám na magnete „držať“. Jedná sa iba o zlaté mince alebo tehličky s najvyššou rýdzosťou 999,9/1000 – 24 karátov, lebo ak majú mince prímes iných kovov, magnetizmus je následne iný. V magnetickom poli je zlato mierne diamagnetické – je mierne odpudzované. Volfrám je paramagnetický – teda je priťahovaný magnetickým poľom. Na základe kontroly na špeciálnej magnetickej váhe je možné presne určiť, či sa jedná o zlato, alebo volfrám. Rozdiel je presný, výrazný a nie je možné si to pomýliť.
Pri väčších tehličkách sa dodatočne používa ultrazvuk. Aj preto sú populárnejšie menšie tehličky a mince, pretože väčšie tehličky sú hrubšie. Ak má napríklad minca hrúbku 1 milimeter, je prakticky nemožné do stredu niečo vložiť.
Ďalším dodatočným prístrojom je prístroj, ktorý meria elektrickú vodivosť v kovoch. Všetky tieto postupy spoločne zabránia možnosti nepráveho zlata. My tieto prístroje používame aj pri výkup – prídete, overíme si zlato a vyplatíme Vám peniaze.
Zhrnutie:
Pri overení pravosti zlatých tehličiek a mincí sa robia tieto kroky:
- meranie rozmerov tehličky a mince – výška, hrúbka, šírka,
- meranie váhy tehličiek a
- kontrola pomocou magnetickej váhy, ultrazvuku, elektrickej vodivosti, či ide o zlato (prípadne iné drahé kovy).
Ak sú všetky výsledky podľa štandardov, nie je možné, aby bola tehlička z iného kovu.
Záver:
Nákupom u overeného obchodníka, ktorý nakupuje priamo z mincovní máte istotu, že nakupujete pravé zlato. Ak niekto na trhu pôsobí roky rokúce a chce mať značku aj v budúcnosti, musí sa tejto téme venovať s maximálnym úsilím. Jednoducho nebude riskovať meno, lebo to je možno to jediné, čo je v branži drahých kovov dôležité :-).
Renomované mincovne, ktoré sú vo väčšine aj štátneho vlastníctva, tiež nebudú riskovať svoje meno pre „pár drobných“. A ešte v časoch, keď pravosť vieme overiť na mieste.
A ak máte možnosť, zastavte sa u predajcu osobne a opýtajte sa na všetko, čo vás zaujíma. Zlato nekupujete každý deň a pri jeho nákupe platí dvojnásobne – Dva krát meraj a raz rež.
