Rakúska banka Heta Asset Resolution AG bude zachraňovaná veriteľmi tak, že prídu o viac ako polovicu peňazí! Zatiaľ sa to netýka klientov banky, ktorí do banky vložili peniaze. EU však začiatkom roka prijala reguláciu, ktorá hovorí, že aj klienti banky sa môžu „skladať“ na dlhy svojich bánk.
Pred pár mesiacmi sme vám hovorili o tzv. bail-in a bail-out spôsobe záchrany banky. Kým pri bail-out banku zachraňuje štát a požičia jej peniaze, prípadne to pri veľmi veľkých bankách robia inštitúcie ako Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond alebo iné banky, pri bail-in je to iné.
Bail-in hovorí, že banku budú zachraňovať veritelia a klienti. Jednoducho klesnú vklady klientov v banke preto, lebo banka je v strate a tým sa banka zachráni. Ak by sa to nestalo, banka by „kľakla“ úplne a mohlo by to spôsobiť paniku na bankovom trhu.
Že je to škandál? Spomeňme si na Cyprus.
Pred viac ako dvoma rokmi takýto bail-in nastal na Cypre, kde sa banky zachra-ňovali z peňazí klientov. Bol to premyslený ťah na to, aby sa otestovala verejná mienka a pravidlá pri tomto type „krádeže“. Média nás vtedy chlácholili, že o peniaze prídu iba bohatí (nad 100 000 EUR) a že aj tak majú na Cypre hlavne peniaze Rusi (a to určite mafia, kto iný). Aj vy ste na to pozabudli?
Bail–in sa v EU začína, klienti sú zatiaľ chránení.
Veritelia v rakúskej banke Heta Asset dostanú menej ako polovicu svojich peňazí. Rozhodol o tom rakúsky regulátor finančných trhov FMA. Vtipné na tom je (ak chceme byť nasilu vtipní) je, že táto banka sa odčlenila od banky Hypo Alpe-Adria-Bank International, ktorá už problémy mala a zachraňovalo ju Rakúsko tak, že ju zoštátnilo.
Kto sú veritelia banky?
Veritelia banky sú tí, ktorí banke požičali peniaze. Nie sú to všetci klienti banky, ale niektorí klienti sú aj veriteľmi, pretože si kúpili bankové dlhopisy, alebo akcie banky. Ako klient banky si môžete kúpiť dlhopis banky, alebo jej matky zo zahraničia. Banky sa tvária, že tieto dlhopisy sú výnimočne bezpečné.
EU pripravila bail-in reguláciu. Potichúčky.
Na začiatku roka pripravila EÚ reguláciu bail-in aj pre klientov. V ich jazyku povedané, „že aj vklady klientov v bankách sú vystavené potenciálnemu bail-in v prípade problémov banky“. Inými slovami tu máme reguláciu, ktorá hovorí, že v prípade, ak bude mať banka problém, môžu sa klienti na to skladať.
Aktuálne regulácia hovorí, že pred záchranou banky zo strany štátu musia byť pasíva banky znížené o minimálne 8%. Keďže pasíva banky sú hlavne vklady klientov, pred tým, než bude štát zachraňovať banku, sa všetkým znížia vklady v banke o 8%. A to je asi iba začiatok.
EU to ospravedlnila tým, že je dôležitejšie chrániť cely bankový systém, ako chrániť peniaze klientov vo vybraných bankách.
Záver.
Človek až začne škrípať zubami, že či sme my obyčajní ľudia až takí sprostí. V podstate nám povedali, že pred tým, ako bude štát (teda všetci ľudia) zachraňovať banku, budú všetky vklady znížené o 8%. Zatiaľ. Zajtra to bude 15% alebo 30%. A potom tú banku zachráni štát (zvýši sa štátny dlh). Dlh každého z nás a našich detí narastie do budúcnosti. Najprv teda zachraňujú banku klienti a potom klienti prezlečení za daňových poplatníkov .
Škoda, že nemáme referendum o tom, či zrušiť, alebo nezrušiť banky. Zúčastnil by som sa.
