Svetová organizácia pre rozvoj trhu so zlatom – World Gold Council, vo svojej najnovšej správe uvádza, že investori by mali zvážiť zdvojnásobenie svojich zlatých rezerv v čase prebiehajucich záporných úrokových sadzieb
Podľa World Gold Council sme vstúpili do novej, bezprecedentnej fázy menovej politiky. Centrálne banky v Európe a Japonsku vykonávajú politiku záporných úrokových sadzieb s cieľom potlačiť deflačné tlaky a v niektorých prípadoch aj samotné zhodnocovanie meny. V dôsledku rastúcej neistoty na trhoch, cena zlata je od začiatku roka až o 16% vyššie.
Analýza World Gold Council ukazuje, že:
- Historicky cena zlata rastie v období nízkych úrokových sadzieb dvakrát rýchlejšie než je dlhodobý priemer.
- Investori môžu ťažiť z rastúcej držby zlatých rezerv a to aj za konzerva- tívnych predpokladov vývoja cien zlata.
- Očakávaný nárast dopytu po zlate ako majetkového portfólia.
- Znižujú sa náklady na držbu zlata.
- Portfólio manažéri by sa mali vyvarovať investovania do niektorých aktív.
- Narušuje sa dôvera v nekryté meny.
- Ďalej sa zvyšujúca neistota a volatilita trhu.
Ako záporné úrokové sadzby podrývajú ekonomiku.
Po tom, čo centrálne banky po finančnej kríze v roku 2008 znížili oficiálne sadzby a začali experimentovať s novými inštrumentami monetárnej politiky, (ako napríklad kvantitatívne uvoľnovanie, resp. tlačenie nekrytých peňazí) sa znova vrátili do laboratória. A novým nástrojom sú záporné úrokové sadzby.
Prvou veľkou centrálnou bankou, ktorá stiahla sadzby do mínusu, bola ECB. Depozitnú sadzbu stiahla naprv na -0,1% v júni 2014, potom prišla Dánska národna banka a Švajčiari, ktorých nasledovala Riksbank v januári 2015. Ako posledná do klubu pribudla japonská centrálna banka v januári 2016. Najčerstvejší pokles sadzieb má znova na svedobí ECB, ktorá 10. marca znížila depozitnú sadzbu o 10 bázických bodov na historické minimum -0,4%.
Prečo sú záporné úroky najnebezpečnejší experiment v menovej politiky za posledných 10 rokov?
V normálnych časoch sú zmeny úrokových sadzieb alfou a omegou menovej politiky. Ale pritom sú najmenej účinnou zbraňou centrálnych bánk a efekt ich použitia sa do ekonomiky premieta iba nepriamo.
Ekonómovia dlho verili, že nominálne úrokové sadzby nebudú nikdy na nule, resp. by tam nemali nikdy klesnúť vzhľadom na neistotu, pretože sa to ešte nikdy nestalo.
Záporné úrokové sadzby majú negatívny vplyv na ziskovať bankového sektora a predstavujú hrozbu pre stabilitu finan-čného systému. Výmenou za tieto riziká by mal byť stimul pre ekonomiku. Tento stimul je ale veľmi slabý a v niektorých regiónoch nefunguje vôbec. Svetová ekonomika je zápornými sadzbami vťahované do neprebádaných vôd.
Čo spôsobujú záporné sadzby?
Negatívna nominálna sadzba v podstate znamená, že veriteľ platí dlžníkovi. V praxi to funguje tak, že banky platia za úschovu svojích rezerv v centrálnej banke (ak by boli sadzby pozitívne, centrálna banky by platila im) alebo požičiavajú iným bankám so stratou. Táto „penali-zácia“ je iba z tzv. prebytočných rezerv banky v centrálnej banke. Čo to znamená, nie je úplne jasné, ale podľa ECB nie sú banky penalizované za držbu „rozumnej“ úrovne rezerv.
Čo chcú centrálne banky dosiahnúť zápornými úrokovýcmi sadzbami?
Infláciu a hospodársky rast. Cieľom je inflácia, pretože deflácia znamená okrem iného, že dlhy rastú ešte rýchlejšie, ako v normálnych časoch, keďže sa nemajú ako znehodnocovať. Centrálne banky vyčerpali všetky nástroje, aby podporili rast trhov a boli zahnané do kúta. Ostáva im už len znižovať záporné sadzby ešte nižšie a všetci čakáme, čo sa stane. Vtip je v tom, že to nevedia ani centrálne banky. Vystrieľali všetkú svoju ťažkú muníciu a ostáva im už iba gumipuška v zálohe. Alebo ešte je jedná možnosť, ktorú načtrtol bývalý šéf Fedu Bernanke – vyhadzovať peniaze z vrtuľníka.
