Zarobte na zlate až 2,5% ročne ako úrok. India zaviedla nový systém speňaženia zlata pre každého občana. Stačí, že ho občan požičia štátu a zarobí.
Možno som to prehnal s reklamou na tento produkt :-).
India zaviedla pred pár rokmi špeciálny produkt pre občanov Indie – Gold Monetization scheme – voľne preložené ako Terminovaný zlatý účet. Podľa mňa ide o dobrovoľnú (zatiaľ) konfiškáciu zlata.
Čo to je?
Aby bežní občania nemali obavu o svoje zlato vo forme šperkov, tehličiek a mincí, môžu ho uložiť do banky. Na oplátku získajú bezpečné skladovanie a ročný úrok vo výške 0,5% až 2,5%. Je to forma terminovaného účtu, ibaže namiesto peňazí môžu obyvatelia vložiť do banky svoje zlato. A dostanú certifikát, že ho vlastnia.
Výhody alebo nevýhody?
„Atraktívny“ úrok.
Indovia môžu získať úrok vo výške až 2,5% s tým, že ho musia uložiť až na viac ako 12 až 15 rokov. Pri kratšej dobe uloženia je úrok nižší. Je to výsmech aj z toho dôvodu, že pri dlhšej dobe nedostanete úrok v zlate, ale v rupiách, čo môže znamenať o 15 rokov hocičo.
Zmena formy zlata alebo výplata v peniazoch.
Aj keď rodiny uložia zlato vo forme šperkov, získať späť môžu tehličky alebo mince v najvyššej rýdzosti. Šperky, ktoré sa dedia z generácie na generáciu tým pádom stratia svoju umeleckú hodnotu. Prípadne môžu po skončení požiadať o vyplatenie v peniazoch, nie v zlate.
Čo tým centrálna banka sleduje?
V Indii je vlastnenie zlata a nákup zlatých šperkov stáročná tradícia. Tieto šperky a zlaté mince (tehly) sa dedia z generácie na generáciu. Indovia sa obdarúvajú zlatom takmer pri každej príležitosti. Odhaduje sa, že Indovia vlastnia súkromne viac ako 20 000 ton zlata, čo je na jedného obyvateľa takmer 2 krát viac, ako je to v USA.
Centrálna banka Indie RBI sa rozhodla, že zníži množstvo zlata, ktoré krajina nakupuje zo zahraničia. Dôvodom je, že chcú znížiť obchodný deficit, keďže takmer všetko zlato dovážajú. Otázkou je, ako to dosiahnu iba výmenou zlata za papierový certifikát. Jedinou možnosťou je, že takto odovzdané zlato budú znova predávať obyvateľom ako indické zlato. Teda obyvateľstvo nebude musieť kupovať zlato zo zahraničia, ale doma a tým pádom nebude obchodný deficit tak výrazný.
Podľa odhadov je to každoročný nákup 800 až 1000 ton zlata, čo je 38 miliárd EUR. Tieto peniaze by nemuseli vyvážať za zlato z cudziny, ale ostali by doma. Čo by výrazne pomohlo domácej mene.
Uložené zlato bude znova predané.
Týmito termínovými účtami sa môže štát dostať k zlatu, ktoré vlastní obyvateľstvo. Bude to frakčné (čiastočné) vlastnenie zlata. Tak ako pri peniazoch, banka neočakáva, že všetci budú chcieť svoje zlato naspäť. Toto zlato bude môcť banka buď po častiach predať, alebo požičať na obchodovanie. Dôkazom čiastočného vlastnenia je, že nikto nedostane zlato v rovnakej forme, ako ho do banky uložil a niektorí budú vlastniť jednu tehlu spolu.
Záver.
Stalo sa to už v roku 1933 v USA, kde odovzdanie zlata štátu bolo povinné. Teraz je to dobrovoľné (zatiaľ). Prvotný malý záujem donútil RBI zvyšovať odmenu za zlato. Ak by tento produkt fungoval, je možné, že to využijú aj iné krajiny. Nemusíte nechávať svoje zlato doma, dajte ho štátu.
mal viac peňazí, vzápätí o ne prišiel. Avšak ten, kto mal reálnu hodnotu, peniaze nestratil.
Preto je stará investičná rada stále platná: Tretinu majetku maj v nehnuteľnostiach, tretinu v hotovosti a tretinu v zlate. Iba tak môže byť každý z nás chránený aj pred menovou krádežou.
