Na záchranu polovice cukety dnes môžeme zapojiť dátové centrum. Napíšeme umelej inteligencii, čo zostalo v chladničke, a pridáme požiadavku, aby príprava večera trvala najviac dvadsať minút. A o chvíľu máme recept, samozrejme s úvodom, že vybrať si cuketu na večeru je vynikajúci nápad. Aj keď sme si ju nevybrali, ale ostala zo včerajška.
Podobne si od AI necháme preložiť zmluvu, vysvetliť, čo chce od nás účtovníčka, napísať reklamáciu rozbitých slúchadiel do Alzy alebo upraviť fotografiu. V ChatGPT vidíme iba to, že pribúdajú slová a obrázky. Aby sme my mohli vidieť na obrazovke virtuálne výsledky, musí v pozadí pracovať fyzický reálny svet: budovy, servery, elektrické rozvody, chladiace systémy a množstvo elektronických súčiastok.
Aj zlato a striebro. Pri zlate si väčšinou predstavíme tehličku, mincu alebo šperk. Pri striebre možno príbory po babke. V moderných technológiách však oba kovy robia prácu, pri ktorej vôbec nejde o to, či sú pekné a ligotavé. Ide o fyziku, konkrétne elektromagnetizmus. A čím viac budeme rozširovať svet pre AI, tým častejšie sa bude objavovať úvaha: ak budeme potrebovať viac dátových centier, budeme potrebovať aj viac drahých kovov.
Má to logiku: čím viac dátových centier, tým viac počítačov, čipov a elektrických spojov. A tým aj viac zlata a striebra. Lenže na opačnej strane stola sedí človek, ktorého úlohou je hľadať spôsoby, ako používať týchto kovov čo najmenej. Investor chce, aby sa zlata spotrebovalo viac. Konštruktér naopak dostane prémie a potľapkanie po pleci, keď ho dokáže použiť menej.
Zlato tam nie je na parádu
Ak ste niekedy videli počítačový čip alebo grafickú kartu, možno ste si všimli, že je po okrajoch pozlátená. Je tam síce iba tenká vrstva zlata, ale to stačí, aby medzi nimi prechádzal elektrický signál. Foto. Zlato je dobrý vodič a veľmi dobre odoláva korózii. Dá sa spracovať do tenkých vrstiev a pokryť tým vodiace časti. Zlato je kujné a z jedného gramu sa dá uvaľkať fólia až do veľkosti 2 veľkých stolov. Zlato je užitočné pre vedie elektriny aj preto, že je veľmi kujné a tvarovateľné. Ak má nejaký prístroj, zariadenia alebo počítač čip alebo pamäťovú kartu, je celkom vysoká pravdepodobnosť, že nejaké zlato v sebe má.
Predstavme si zariadenie, ktoré pracuje nonstop. Ak zlyhá drobný kontakt, nemusí ísť pri oprave iba o to, koľko stojí nová súčiastka. Niekto musí zistiť problém, odstaviť časť systému, opraviť alebo vymeniť zariadenie. Čo sa ušetrí pri výrobe, často zaplatíme pri oprave.
Ale pozor, serveri a notebooky nie sú naplnené zlato, takže nerozoberať ????Výrobcovia zlato a striebro používajú v malých množstvách, lebo to stačí. Ak už ide o niečo veľké, elektrické rozvody zabezpečuje oveľa lacnejšia meď.
Zlato navyše nie je najlepším elektrickým vodičom a prekonáva ho striebro aj meď. Je však najlepšou voľbou, pretože takmer vôbec nekoroduje.
Striebro má vlastnú kariéru
Keď sa o striebre rozprávajú investori, často ho porovnávajú so zlatom. Je lacnejšie, dostupnejšie v menších sumách a jeho cena sa zvykne hýbať trošku viac. V priemysle je však striebro väčší hráč ako zlato.
Je to najlepší vodič spomedzi kovov. Používa sa napríklad v elektrických kontaktoch a v podstate všade tam, kde je potrebné niečo spájať tak, aby cez to tiekla elektrina. Má však obmedzenia, ktoré pozná asi každý, kto už niekedy čistil nejaký strieborný predmet – zvykne korodovať resp. začernieť. Pre investorov je však zaujímavé hlavne to, kde všade a hlavne koľko sa ho používa v priemysle.
V roku 2025 spotreboval technologický sektor približne 323 ton zlata, z toho elektronika asi 270 ton. Technológie tak tvorili približne šesť percent celkového dopytu po zlate. Pri striebre dosiahol priemyselný dopyt 657,4 milióna trojských uncí, teda približne 20 446 ton a okolo 58 percent celkového dopytu. (zdroj World Gold Council).
Tieto čísla ale nie sú spotreba AI. Traduje sa, aj keď sa mi to nepodarilo potvrdiť, že striebro sa využíva vo viac ako 10 000 výrobkoch od elektroniky až po solárne panely.
Pri zlato je technologický dopyt skôr ako doplnok aj hlavne z dôvodu, že je drahé. Ak by bolo lacnejšie, asi by sa ho používalo viac. Striebro sa však najčastejšie používať v priemysle a až potom nasledujú investori. Takže je viac naviazané na reálne využitie vo výrobkoch. Priemysel môže striebru pomáhať, keď sa rozširuje výroba a ekonomiky rastú. Ak však firmy stagnujú, alebo máme krízu alebo recesiu, striebru môže uškodiť, že ho firmy používajú menej. Alebo sa naučia, ako nahradiť lacnejšou meďou.
Koľko zlata teda spotrebuje AI?
Tu by sa do článku veľmi hodilo veľké číslo. Ideálne nejaký masakrálny údaj, podľa ktorého budú dátové centrá o päť rokov potrebovať toľko zlata, že ho rafinérie nestihnú dodávať. Lenže spoľahlivé čísla, koľko zlata sa dnes využíva v priemysle kvôli AI, nemáme. Poznáme síce spotrebu elektroniky ako celku a vieme, že AI začína čoraz viac brať pre seba. AI potrebuje hlavne dátové centrá, ale tie samozrejme robia aj niečo iné, ako nám vytvárať obrázky.
A aj keby sme vedeli vypočítať, koľko ton zlata je potrebných priamo pre AI, nevedeli by sme to asi presne odhadnúť do budúcnosti. Pretože technológie sa stále zlepšujú a aj keď budeme potrebovať stále viac čipov, možno bude potrebné do nich menej zlata, takže sa priemyselný dopyt nezvýši.
Drahé zlato môže byť paradoxne lacné.
Keď cena zlata výrazne stúpne, pri kúpe mince alebo tehličky to pocítime okamžite. Pri elektronike je situácia iná, pretože mobil nie je zo zlata. Preto ani dvojnásobná cena zlata nemusí znamenať výrazne drahší telefón. Záleží na tom, koľko zlata obsahuje.
Skúsme jednoduchý príklad. Ak by sme v mobile použili zlato v hodnote 2 eur, po zdvojnásobení jeho ceny by to boli štyri eurá. Náklady na elektrické spoje by síce stúpli o sto percent, ale cena telefónu by stúpla iba o dve eurá, čo si určite nikto nevšimne.
Samozrejme, pri miliónoch telefónov sa aj malé sumy rátajú, lebo nahradením zlata by ušetril milióny eur. Ale výrobca musí rozmýšľať aj o tom, že zmena niečo stojí - kým nový materiál otestuje, zmení výrobu, vychytá všetky chyby, kým si to ľudovo povedané sadne. A je tam ešte jedna dôležitá vec: koľko stojí pokazený telefón.
Koľko stojí kontakt, ktorý prestane fungovať?
Asi pred týždňom nám na dve hodiny vypadla elektrina v celej budove. Nič dramatické, ale zrazu nič nefungovalo a ak nám volali klienti, mobily síce išli, ale nevedeli sme im nič povedať, lebo počítače boli mŕtve. Pokazil sa vraj nejaký hlavný istič a odhadujem, že mohol stáť možno dve alebo tri tisícky eur. My sme síce o nič neprišli, pretože sme sa s klientmi dohodli na neskôr, keď už elektrina fungovala. Ale v budove určite sídlili aj firmy, ktorým mohli uniknúť objednávky alebo obchody. A pokojne sa mohlo stať, že ich strata bola oveľa vyššia než cena nového ističa.
Pri mobile, ktorý dnes už funguje stále, nestačí, aby kontakt fungoval týždeň po jeho výrobe. Potrebujeme, aby spoľahlivo fungoval dlhodobo. Práve tu má zlato svoje miesto, pretože kombinuje dobrú elektrickú vodivosť s vysokou odolnosťou proti korózii a dá sa spracovať do veľmi tenkých vrstiev. Dá sa povedať, že to ani nie je pliešok, ale zlatý povlak.
Ak lacnejšia náhrada ušetrí na súčiastke malú sumu, ale zvýši riziko poruchy, tak sa ušetrenie nevypláca. Ako sa zvykne u nás hovoriť: nie som tak bohatý, aby som kupoval lacné veci.
Svetová rada pre zlato upozorňuje, že veľká časť jednoduchých úspor už prebehla. Mnohé zlaté povlaky a vodiče sú už na hranici toho, aby boli funkčné. Ďalšie stenčovanie preto môže spôsobovať vyššiu poruchovosť. World Gold Council
A hlavne pri drahej technike sa nie vždy oplatí šetriť práve na tom mieste, cez ktoré musí prejsť signál. Lebo Apple určite nechce, aby mu zákazníci obuchávali telefóny za 1 500 eur o hlavu iba preto, že ušetrí 50 centov na zlatých kontaktoch.
AI rozširuje priestor, kde zlato pracuje
Rast umelej inteligencie prináša nové požiadavky na výpočty a hlavne na prenos údajov medzi zariadeniami. A práve to podľa Svetovej rady pre zlato zvyšuje dopyt po zlate v elektronike.
Zatiaľ sa to neprejavilo výrazným rastom celkovej spotreby. Elektronika v roku 2025 využila približne 270 ton zlata, takmer rovnako ako rok predtým. Pri AI síce dopyt rástol, ale iné časti tohto priemyslu trošku zaostali. Stabilný celkový údaj teda skrýva zmenu v tom, kde sa zlato používa. World Gold Council
Je pravdepodobné, že asi nenarastie množstvo zlata v jednom prístroji, ale skôr narastie počet týchto prístrojov. Na jeden čip asi viac zlata nebude potrebné, ale tých čipov budeme chcieť viac. A navyše máme novú extra dôležitú požiadavku: aby bolo všetko ešte rýchlejšie. Nie som v tomto odborník, ale pochopil som, že aby to mohlo byť rýchlejšie, potrebujeme, aby maličké súčiastky v počítačoch a iných zariadeniach boli čo najtesnejšie pri sebe. A tam je tenkosť a kujnosť zlata výhodou.
Zlato a striebro budú mať miesto aj vo svete, ktorý ešte len vzniká
Pri zlate často hovoríme o minulosti: o starých minciach, rodinných šperkoch a majetku, ktorý prežil celé generácie. Jeho využitie v elektronike nám pripomína, že má svoje miesto aj v technológiách, ktoré sa práve vyvíjajú.
Striebro si na seba musí aj odpracovať. Kým časť zlata odpočíva v trezoroch, striebro má pracovnú smenu v elektronike, solárnych článkoch, autách či elektrických kontaktoch. Nekupujeme si teda iba lesklú mincu, ale kov, o ktorý majú záujem aj výrobcovia — pre vlastnosti, ktoré potrebujú vo svojich produktoch. Priemyselný dopyt vie kolísať a cena striebra s ním, takže pokojný rast bez výkyvov od neho asi nie je rozumné čakať. Ak však už máte rezervu v zlate, striebro stojí za pozornosť: do vašej zbierky kovov pridáva aj poriadny kus priemyslu. Budúcnosť si totiž môžeme predstavovať digitálne, ale vyrobiť ju musíme z niečoho skutočného.
O umelej inteligencii sa dnes rozpráva takmer všade. Ktorá firma vyhrá, ktorý model bude najlepší a čo všetko za nás stroje urobia. A možno jedným zo spôsobov, ako profitovať z AI je aj to, že budete vlastniť niečo, z čoho sa tie mašiny budú vyrábať. A vyzerá to tak, že spomaľovať nebudeme. Síce môže nakrátko prísť vytriezvenie, ale deťom doma hovorím, že majú aj šťastie a zároveň z nejakého pohľadu smolu v tom, že vyrastajú v období revolúcie.
Upozornenie: Video alebo článok nie je finančnou radou alebo odporúčaním. Je to náš názor na veci okolo nás. Náš názor na peniaze, banky, zlato, akcie a iné finančné témy je výsledkom dlhodobého vzdelania a skúsenosti, ale nie sme najmúdrejší na svete a nepoznáme budúcnosť. Preto prosíme použite pri každej informácií alebo názore, ktoré získate z médií, zdravý sedliacky rozum a zvážte, či sú tieto informácie vhodné pre vás. Ak si nie ste istí, poraďte sa s viacerými odborníkmi z rôznych oblastí financií, rovnako sú naši zamestnanci v pre poradenstvo k dispozícií pre vás.
Každé investovanie alebo nákup investičného zlata a striebra je rizikové a ceny zlata a striebra môžu aj klesať. Aj keď nákup investičného zlata a striebra by nemala byť v prvom rade investícia za účelom zisku.