Prečo cena zlata rastie, keď by mala klesať – a klesá, keď by mala rásť.
Keď cena zlata prudko rastie, klienti sa nás pýtajú, či už nie je neskoro nakúpiť. Keď o niekoľko týždňov alebo mesiacov cena klesá, otázka je iná: Čo sa stalo? Veď inflácia nezmizla, štáty sú stále zadlžené a vo svete nie je o nič menej neistoty.
Obom otázkam rozumiem, lebo som sa ich pýtal tiež. Vychádzal som z toho, že cena zlata by sa mala správať logicky. Ak máme vyššiu infláciu, cena by mala rásť. Vojna by mala cenu zlata zvýšiť, pokoj zbraní znížiť. Pokles úrokových sadzieb automaticky spustí rast ceny.
Lenže trh a burza takto jednoducho nefungujú. Pamätám si, ako som bol pred 20 rokmi na futbale, kde hral Slovan Bratislava a Lipany. Bol to zápas druhej futbalovej ligy, ja s kamarátom Peťom sme fandili Lipanom. Oslavovali sme gól na tribúne s jadrom fanúšikov Slovana, čo nebolo veľmi bezpečné :-).
Čakalo sa, že Lipany prehrajú, čo sa aj stalo – 2:1. Aj nám to bolo jasné a tešili sme sa z pekného popoludnia, ako tak dobrého futbalu a klobásky. Ale domáci Slovanisti neboli spokojní, nadávali, pískali a odchádzali nahnevaní. Aj keď vyhrali. Dôvod bol, že Slovan hral zle. Fanúšikovia aj napriek správnemu výsledku (pre nich) mali iné očakávania. Slovan vyhral zápas, ale prehral očakávania. A presne to sa každý deň deje aj na finančných trhoch.
Na finančných trhoch sa v každej chvíli stretávajú rozhodnutia centrálnych bánk, pohyb úrokových sadzieb, sila dolára, alebo sila eura, nákupy veľkých investorov, obavy z vojny, špekulácie aj to, že niektorí obchodníka potrebujú rýchlo hotovosť. Jedna správa tlačí zlato hore, druhá dole.
Preto sa na otázku „Prečo dnes zlato kleslo?“ nedá vždy zodpovedať jednou vetou. Vieme povedať, čo bolo pravdepodobne dôvodom alebo čo si myslí väčšina, kam by cena mala ísť. Ale niekedy aj jasná správa môže spôsobiť opačný efekt. Ako na futbale, kde výhra znamenala sklamanie.
Cieľom tohto článku preto nebude predpovedať ďalší pohyb ceny. Takúto schopnosť nemám. Skúsim iba ukázať, čo všetko vplýva na cenu zlata.
Trh nereaguje na správu, ale na prekvapenie
Najdôležitejšia vec pri sledovaní pohybu cien nemá nič spoločné so zlatom. Platí to aj pri akciách, dlhopisoch a v podstate pre celý finančný trh. Cena nereaguje iba na to, čo sa stalo, ale najmä na rozdiel medzi očakávaniami a realitou. Trh nezvykne veľmi odmeniť dobré správy a potrestať zlé správy. Veľká odmena alebo trest prídu takmer vždy s prekvapením.
Predstavme si, že centrálne banky povedia, že začínajú nakupovať 1 000 ton zlata ročne. Za rok vyťažíme približne 3 000 až 4 000 ton, takže banky budú kupovať štvrtinu. Čo by ste čakali, že cena zlata urobí? Lebo ja by som čakal, že Nový Čas bude písať niečo v štýle: “Masaker na zlate, cena vystrelí do stratosféry”.
Pozrieme sa na burzu a tam vidíme, že cena zlata padá. Ako je to možné? Dôvodom je, väčšina na trhu so zlatom čakala niečo iné. Čakali rozhodnutie bánk, ktoré budú kupovať 1 200 až 1 500 ton zlata a čakalo sa už iba na presné číslo. Ale 1 000 ton je pokles voči očakávaniu a obchodníci sú sklamaní. Preto cena klesá. Na prvý pohľad je to nelogické, ale očakávanie bolo iné.
Neexistuje iba jeden typ kupujúceho zlata.
Keď v správach počujeme, že „cena zlata dnes klesla o 2 %“, väčšina ľudí si predstaví, že niekde vo svete nejaká skupina ľudí alebo bánk prestala kupovať zlato. Veď cena klesá.
Na trhu ale funguje viacero skupín ľudí, ktorí majú iné a často protichodné dôvody, čo chcú so zlatom robiť. Máme drobných investorov, ktorí si kupujú zlaté mince alebo tehličky ako dlhodobú rezervu. Ale niekedy chcú špekulovať, že zarobia na tom, že cena zlata bude rásť. Potom sú tu centrálne banky, ktoré kupujú svoje zlaté rezervy na desaťročia dopredu. Šperkári nakupujú zlato na výrobu šperkov. Veľké investičné fondy a firmy nechcú fyzické zlato v tehličkách a ani ho často nechcú na dlhú dobu. Chcú kupovať papierové zlato (deriváty) za účelom zisku. A máme tu aj ťažiarov, ktorí chcú vyťažené zlato čo najskôr predať za čo najlepšiu cenu.
Centrálna banka, šperkár, špekulant a človek kupujúci mincu pre deti síce nakupujú rovnaký kov a sú na rovnakom ihrisku, ale ako keby nehrali rovnakú hru. Pre jedného je zlato poistka na dvadsať rokov. Pre druhého obchod na dvadsať minút.
Každá z týchto skupín má iný cieľ.
Človek, ktorý si pravidelne sporí v zlate, nebude meniť príkazy v banke iba preto, že zlato kleslo o 2 %. Centrálna banka plánuje svoje nákupy na roky dopredu a niekedy to vyzerá, že je jej jedno, aká je cena. Naopak, veľký investičný fond môže odpredať všetko zlato (papierové deriváty) zo svojho portfólia iba preto, lebo sa zmenilo očakávanie a centrálna banka bude asi znižovať úroky pomalšie.
Práve preto môže vzniknúť situácia, ktorá nám nedáva zmysel. Ťažiari a predajcovia zlata hlásia silný záujem o mince a tehličky, centrálne banky ďalej nakupujú, no cena zlata napriek tomu klesá.
Vždy vyhrajú tí, ktorí sú silnejší.
Na burze neexistuje možnosť, že cena zlata alebo čohokoľvek bude rásť vtedy, keď väčšina peňazí zlato práve v tej chvíli predáva. A to isté platí opačne - ak väčšina peňazí zlato kupuje, jeho cena nebude klesať. A nezáleží, koľko ľudí je na jednej alebo druhej strane. Záleží, koľko peňazí je na týchto stranách. A vyhrá tá strana, kde je viac peňazí.
Ako deti ste sa určite hrali hru s lanom, kde sa dve skupiny preťahujú. Učitelia vždy chceli nastaviť počet detí čo najviac spravodlivo. Aj keď v jednej skupine bolo viac detí, vyhrali vždy tí, ktorí boli silnejší. To isté platí na burze. Ak krátkodobo klesne cena zlata, tak iba preto, že v daný deň alebo hodinu boli na burze silnejší hráči, ktorí pretlačili ostatných. Neznamená to, že tí ostatní zmizli, iba v daný deň je viac tých, ktorí tlačia cenu dole. A opačne, cena zlata napríklad rastie, lebo zlato kupujú všetci, čo majú tep, ale ak sa centrálne banky rozhodnú, že už majú zlata dosť, cena bude klesať. Lebo banky majú veľmi veľa peňazí, čo prebije záujem síce milióna, ale malých investorov.
Krátkodobé a dlhodobé dôvody.
V živote, v práci aj podnikaní platí, že dôležitý je dlhodobý smer, nie jeden zlý deň, alebo strata dôležitého zákazníka. Na trhu so zlatom (ale aj iných trhoch) nájdeme krátkodobé a dlhodobé dôvody, prečo cena rastie alebo klesá. Rozdiel medzi krátkodobými a dlhodobými dôvodmi nie je v tom, že jedny sú dôležité a druhé nie. Niektoré dokážu pohnúť cenou na niekoľko dní či týždňov. Iné pôsobia celé roky. A práve preto sa môže stať, že cena zlata krátkodobo klesá, hoci dlhodobé dôvody na jeho držbu zostávajú prakticky nezmenené.
Čo teda cenu zlata ovplyvňuje?
Na cenu zlata pôsobí naraz množstvo dôvodov. Tak ako pri mede niektoré majú vplyv dnes alebo tento rok a niektoré platia dlhodobo. Pre lepšiu orientáciu som ich rozdelil na dve skupiny.
Krátkodobé dôvody
To sú udalosti, ktoré dokážu výrazne pohnúť cenou v priebehu dní alebo mesiacov.
- Geopolitika a nálada prípadne strach investorov.
- Čo urobia centrálne banky s úrokmi a čo plánujú urobiť v budúcnosti.
- Či rastie alebo klesá americký dolár.
- Nákupy a predaje papierového zlata fondov a ETF.
- Špekulatívne obchody na burze.
- Technické obchodovanie a algoritmy.
Dlhodobé faktory
Druhá skupina nevyzerá tak dramaticky, ale ich vplyv sa prejavuje pomalšie, ale dlhšie trvá.
- Nákupy zlata centrálnymi bankami.
- Rast dlhov a množstvo peňazí v obehu.
- Dôvera alebo nedôvera v papierové peniaze (meny).
- Celosvetový dopyt po zlate.
- Množstvo novo vyťaženého zlata.
1. Geopolitika, nálada a strach investorov.
Keď sa vo svete objaví vojna, teroristický útok alebo vážna politická kríza, medzi prvými správami býva aj informácia, že rastie cena zlata. Žiadne prekvapenie, v časoch neistoty totiž časť investorov hľadá bezpečnejšie miesto pre svoj majetok. Niektorí predávajú akcie, iní nakupujú štátne dlhopisy a ďalší presúvajú časť peňazí do zlata. Hovorí sa tomu bezpečný prístav.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že platí jednoduché pravidlo: čím viac neistoty vo svete, tým vyššia cena zlata. Lenže realita je často iná. A dnes si ani nemusíme príbeh vymýšľať, máme tu dnešné reálie.
Médiá denne prinášajú nové informácie o vojne medzi USA a Iránom. Keď Trump vo februári 2026 zaútočil na Irán, cena zlata vystrelila. Dnes to nie je o nič lepšie, ale cena zlata aktuálne klesá, pretože trh už počíta s tým, že sa to nejak musí skončiť. A aktuálne to nevyzerá, že by z toho mohla byť tretia svetová.
Často pri konfliktoch vzniká paradox, že cena zlata rastie ešte pred tým, než sa niečo stane, lebo investori očakávajú problémy a pre istotu si zlato predkupujú. Je to ako keby kupovali strach ešte pred tým, než sa niečo stane. Po začatí konfliktu cena môže dokonca klesnúť. Nie preto, že by sa ľudia prestali báť, ale investori s vojnou počítali, stalo sa to a niektorí na tom už zarobili, tak predávajú. A zlato môže klesnúť.
Geopolitické napätie býva väčšinou krátkodobým dôvodom. Ak sa situácia upokojí alebo si na vojnu zvykneme (znie to hrozne, ale je to tak), časť takzvanej rizikovej prémie z ceny zlata postupne zmizne. Preto samotná vojna alebo politická kríza zvyčajne nestačí na to, aby udržala cenu zlata vyššie celé roky. Na to musia pôsobiť aj ďalšie dôvody, ktorým sa budeme venovať v nasledujúcich častiach.
2. Úrokové sadzby: keď konkurencia zlata zosilnie
Predstavte si, že máte voľných 10 000 eur a rozhodujete sa, čo s nimi urobíte. Jednou z možností je kúpiť zlato. Druhou je uložiť peniaze na termínovaný vklad alebo kúpiť štátny dlhopis. Ak vám banka alebo štát ponúkajú výnos 1 % ročne, zlato vyzerá pomerne sexi. Neprináša síce pravidelný výnos, ale ani neprídete o vysoký úrok.
Situácia sa však zmení, ak budú úroky v banke 7 % ročne. Mnohí investori si povedia: Prečo držať zlato, keď v banke môžem mať 7 %? Časť peňazí sa preto presunie zo zlata do úročených investícií.
Platí to aj opačne. Keď centrálne banky začnú úrokové sadzby znižovať, zlato začne byť zaujímavejšie, lebo síce nemá úrok, ale ani iné investície nie sú žiadna sláva.
Ani tu však neplatí jednoduché pravidlo. Trhy totiž nečakajú na deň, keď centrálna banka oznámi nové úrokové sadzby. Snažia sa dopredu odhadnúť, čo bude centrálna banka robiť najbližší rok. Aj preto často v médiách počujeme, že americká centrálna banka Fed mala zasadnutie a na niečom sa dohodli. Nejde ani tak o to, čo sa dohodlo, ako skôr o to, čo centrálni bankári očakávajú a čo možno urobia.
3. Americký dolár.
Ak pravidelne sledujete správy o zlate, pravdepodobne ste si všimli, že jeho cena sa takmer vždy uvádza v amerických dolároch. Dolár je hlavná svetová mena, takže to nie je náhoda.
Ak sa dolár posilní, zvyčajne to má vplyv na to, že cena zlata klesne. Silný dolár znamená, že je slabšie euro, jen alebo indická rupia. Takže investor z Japonska si môže kúpiť za svoje jeny menej zlata, preto časť nákupov odloží. A platí to aj opačne, ak dolár slabne, euro je silnejšie a zlato je pre nás v eurách lacnejšie. Tak ho vieme kúpiť viac a viac nákupov = vyššia cena.
Tu môže vzniknúť ale zaujímavá situácia. Určite si viete predstaviť, že sa zvýšia platy o 10 %, ale zároveň narastú aj ceny o 10 %. Síce sme viac zarobili, ale v konečnom dôsledku je to to isté. Rast platov bol vyrovnaný rastom cien.
Dolár sa oslabí o 10 % a cena zlata tým pádom narastie napríklad o 10 %. V správach budeme počuť, že zlato zdraželo ale v eurách stojí 1 unca zlata to isté čo predtým. Pokles hodnoty dolára bol zrušený rastom ceny zlata.
4. Veľkí investori a fondy
Ak si vy kúpite 1 mincu, na trhu si to nikto nevšimne. Ak však veľké investičné fondy začnú kupovať alebo predávať, majú väčší vplyv na cenu. Veľkú úlohu zohrávajú najmä burzovo obchodované fondy, známe pod skratkou ETF. Mnohým investorom umožňujú investovať do zlata bez toho, aby vlastnili fyzické mince alebo tehličky. Stačí kúpiť podiel vo fonde podobne jednoducho, ako akciu.
Keď do takýchto fondov pritekajú nové peniaze, musia nakúpiť ďalšie zlato, čo zvyšuje jeho cenu. Naopak, keď investori začnú svoje podiely vo veľkom predávať, fondy musia časť zlata predať a cena klesá. Fondy sa nemôžu rozhodovať, kupujú a predávajú automaticky.
Aj tu ale platí pravidlo, ktoré sme si vysvetlili na začiatku článku. Cena zlata nevzniká rozhodnutím jedného veľkého hráča. Je výsledkom všetkých nákupov a predajov, ktoré sa na trhu stretnú v rovnakom čase.
5. Špekulanti a algoritmy.
Veľká časť obchodov so zlatom nemá nič spoločné s tým, že by si niekto chcel uložiť zlatú tehličku do trezora. Mnohí obchodníci totiž zlato nikdy fyzicky nevlastnia a ani nechcú. Ich cieľom je zarobiť na pohybe ceny. Nakúpia dnes, predajú o hodinu, zajtra alebo o týždeň.
Výsledkom je, že cena zlata sa môže krátkodobo pohybovať oveľa prudšie, než by zodpovedalo skutočnému dopytu po fyzickom zlate. Človek si kupuje tehličku na 20 rokov, Algoritmus môže nakúpiť a predať zlato v milisekundách. Niekedy preto vidíme výrazný jednodňový pokles alebo rast, hoci sa vo svete neudiala žiadna zásadná zmena.
Dlhodobé dôvody
Krátkodobé dôvody dokážu s cenou zlata pohnúť rýchlo a výrazne. Často však hovoria viac o nálade na trhu než o tom, čo sa so zlatom deje v dlhšom horizonte. Popri nich totiž pôsobia aj pomalšie a stabilnejšie sily. Nevyvolávajú prudké pohyby zo dňa na deň, ale môžu formovať dopyt po zlate celé roky. Práve na ne sa pozrieme teraz.
Dlhodobý faktor č. 1: Nákupy a predaje centrálnych bánk
Keď sme v roku 2009 založili stránku www.investicnezlato.sk. a predali prvé tehličky, analytici hovorili, že najväčší kupujúci budú šperkársky priemysel a malí súkromní investori. Centrálne banky vtedy zlato predávali.
Dnes je situácia iná. Jedným z najväčších kupcov zlata sa stali samotné centrálne banky. Možno si poviete: načo centrálna banka nakupuje zlato, keď si môže vytvoriť vlastnú menu?
Práve v tom je zaujímavý paradox. Centrálne banky síce dokážu vytvárať vlastné peniaze, ale zlato vytlačiť nedokážu. Rozumná rodina nemá všetky úspory iba v hotovosti. Časť môže mať na účte, časť v investíciách a časť v majetku, ktorý nie je závislý napríklad iba od jednej papierovej meny.
Podobne uvažujú aj štáty a centrálne banky. Ich rezervy nie sú iba doláre alebo eurá. Držia aj zlato, pretože nepredstavuje záväzok žiadnej vlády ani centrálnej banky a de facto zlato nemôže skrachovať.
Keď centrálne banky dlhodobo kupujú zlato, vytvárajú dopyt a zvyšujú jeho cenu. Na rozdiel od krátkodobého efektu, keď zlato kupujú alebo predávajú fondy, sú centrálne banky strategickí hráči. Sú stabilnými kupujúcimi a preto je užitočné sledovať, čo robia alebo plánujú robiť.
Mne sa páči tento paradox, že tvorcovia papierových peňazí patria zároveň medzi najväčších kupujúcich zlata, ktoré tlačiť nevedia.
Dlhodobý faktor č. 2: Dlhy rastú a dôvera v peniaze klesá.
Určite poznáte niekoho, kto spláca staré dlhy novými a stále to navyšuje. Takému človeku by ste asi nechceli požičať peniaze. Nie preto, že by to bol zlý človek, alebo zlodej. Ale je tam vyššie riziko, že ak sa niečo stane, svoju pôžičku neuvidíte. Keď človek spláca starú pôžičku novou, banka je opatrná. Keď to robí štát celé desaťročia, hovoríme sa tomu riadenie verejného dlhu :-))).
Takmer všetky krajiny (česť výnimkám) majú dnes oveľa vyššie dlhy ako pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Samotný dlh ešte nemusí znamenať problém. Ak však rastie dlhodobo a rýchlejšie ako ekonomika, investori logicky rozmýšľajú, ako sa bude ten dlh splácať. Jednou z možností je vyšší ekonomický rast štátu. Druhou vyššie dane. A treťou je, že časť dlhu sa znehodnotí infláciou. Práve preto investori hľadajú aj iné možnosti, ktoré nie sú až tak závislé o toho, ako sa darí štátom, alebo či je celý svet v útlme, alebo máme zlaté časy.
Zlato je alternatíva, neprináša síce úrok ani dividendu, ale zároveň nie je dlhom. Jeho hodnota nestojí na tom, či niekto niečo v minulosti sľúbil. Takže ak nám rastú dlhy, investori hľadajú iné aktíva, ktoré slúžia ako poistka. Ak by sa svet prestal zadlžovať, alebo sa zadlžovanie spomalilo a štáty by boli zodpovedné (aj ma prsty bolia, ako to píšem, lebo tomu ani za mak neverím), tak by sme určite videli, že zlato prestane byť populárne, lebo sme zodpovední.
Dlhodobý faktor č. 3: Reálny dopyt po fyzickom zlate, viac ľudí zlato kupuje.
Významnú časť dopytu po zlate tvoria aj ľudia, ktorí si kupujú skutočné mince, tehličky alebo šperky. Najmä v krajinách ako India a Čína má zlato dlhú tradíciu a je bežnou súčasťou rodinného majetku. Nekupuje sa len ako investícia, ale aj pri svadbách, sviatkoch či ako spôsob uchovania úspor.
Podobne uvažujú aj mnohí investori v Európe alebo v Spojených štátoch. Nekupujú zlato preto, že očakávajú rýchly zisk, ale preto, že chcú mať časť svojho majetku uloženú mimo finančného systému. Práve tento fyzický dopyt vytvára dlhodobý základ trhu so zlatom. Na rozdiel od špekulantov, ktorí môžu svoju pozíciu uzavrieť ešte v ten istý deň, majitelia fyzického zlata ho často držia celé roky alebo desaťročia.
To ale neznamená, že dopyt po fyzickom zlate vždy rozhoduje o vývoji ceny. V krátkom období môže cena zlata aj klesať, aj keď drobní investori zlato kupujú. Môže sa však stať, že ich nákupy klesnú a síce drobní investori zlatu veria, ale nakupujú o niečo menej. Z dlhodobého pohľadu však platí jednoduchá logika. Ak čoraz viac ľudí a inštitúcií chce vlastniť fyzické zlato, zatiaľ čo jeho množstvo rastie len pomaly, asi jeho cena nebude dlhodobo klesať.
Dlhodobý faktor č. 4: Ťažba zlata nerastie zo dňa na deň
Pri niektorých produktoch platí jednoduché pravidlo. Ak cena rastie, výrobcovia začnú viac vyrábať. Napríklad viac áut alebo mobilov.
Pri zlate je situácia trošku iná. Otvorenie novej zlatej bane zvyčajne netrvá mesiace, ale často 10 až 20 rokov. Najskôr treba nájsť ložisko a overiť, či sa oplatí ťažiť. Potom sa musí získať povolenie, vybudovať cesty, továrne a budovy a až potom môže začať samotná ťažba.
Aj preto množstvo nového zlata pribúda len pomaly. Podľa odhadov sa za celú históriu ľudstva vyťažilo približne 220 000 ton zlata. Každý rok k nim pribudnú približne 3 500 až 3 700 ton, teda len okolo 1,5 až 2 % existujúcich zásob.
To znamená, že aj keď cena zlata výrazne vzrastie, ťažiari nedokážu rýchlo začať ťažiť a zarobiť na tom. Ak dopyt rastie rýchlejšie ako nové dodávky z baní, prirodzene to tlačí na cenu zlata. Na druhej strane to, že máme obmedzený počet baní a ťažba nestačí na to, aby cena zlata rástla iba kvôli tomu. Ak investori prestanú mať o zlato záujem, cena môže klesať aj napriek tomu, že nové zlato pribúda veľmi pomaly.
Nikdy nestačí jeden dôvod.
Predstavme si situáciu. Vypukne vojna a zlato najprv vzrastie. Burzy a investori však konflikt čakali a časť investorov využite rast zlata a začne vyberať zisky. Fed zároveň naznačí, že sadzby zostanú vyššie. Dolár posilní a veľké fondy začnú zlato predávať. Centrálne banky síce ďalej nakupujú, ale ich dlhodobý dopyt nedokáže v danom týždni prebiť krátkodobý výpredaj. Výsledok? Vojna pokračuje, centrálne banky kupujú a zlato napriek tomu klesá.
Prečo zlato kleslo?
Viac peňazí v daný týždeň chcelo pokles ceny zlata. Preto sa nedá krátkodobo predpokladať, kde bude cena zlata. Dovolím si povedať aj to, že ani nikto presne nevie, prečo napríklad dnes cena zlata klesla, alebo stúpla. S istotou rastie cena zlata preto, lebo viac peňazí chce a stavilo na rast ceny zlata.
Praktický záver
Riešiť, prečo cena zlata prudko klesla alebo stúpla, nemá zmysel. Nikto to presne nevie. Vedieť, že sa cena prudko pohla má zmysel iba vtedy, ak niečo musíte predať a vyhovuje vám rast ceny. Alebo chcete práve nakúpiť a zlato vám dalo nečakanú zľavu. Ale vyčkávať na rast alebo pokles sa neoplatí.
Cena zlata nevzniká na základe jednej správy, jedného rozhodnutia Fedu ani jednej vojny. Je výsledkom neustáleho zápasu rôznych dôvodov a peňazí, ktoré sa menia zo dňa na deň. Práve preto je oveľa rozumnejšie pochopiť, ako tento mechanizmus funguje, než veriť tomu, že niekto dokáže spoľahlivo predpovedať jeho ďalší krok.
Jeden náš klient má na cenu zlata takýto názor: “Kúpim si tehličku a na 20 rokov na ňu zabudnem. A potom sa poteším, čo sa s cenou stalo. Alebo aj nie, možno sa ľudstvo polepší.”
Upozornenie: Video alebo článok nie je finančnou radou alebo odporúčaním. Je to náš názor na veci okolo nás. Náš názor na peniaze, banky, zlato, akcie a iné finančné témy je výsledkom dlhodobého vzdelania a skúsenosti, ale nie sme najmúdrejší na svete a nepoznáme budúcnosť. Preto prosíme použite pri každej informácií alebo názore, ktoré získate z médií, zdravý sedliacky rozum a zvážte, či sú tieto informácie vhodné pre vás. Ak si nie ste istí, poraďte sa s viacerými odborníkmi z rôznych oblastí financií, rovnako sú naši zamestnanci v pre poradenstvo k dispozícií pre vás.
Každé investovanie alebo nákup investičného zlata a striebra je rizikové a ceny zlata a striebra môžu aj klesať. Aj keď nákup investičného zlata a striebra by nemala byť v prvom rade investícia za účelom zisku.