Telefón zavibruje a oznámi vám novú správu. Došla výplata. Cestou do práce si kúpite kávu a obed zaplatíte hodinkami. Cestou domov zase priložíte mobil k terminálu v potravinách. Večer objednáte online náhradu za pokazený fén cez internet. Nepoužili ste ani jednu bankovku alebo mincu. V skutočnosti ste celý deň používali iba čísla v počítačoch. Čím menej peniaze držíme v rukách, tým viac musíme veriť tým, ktorí ich držia za nás.
Väčšina platieb je dnes už digitálna, takže vpodstate môžeme povedať, že máme digitálne peniaze. Európska centrálna banka už roku 2020 oficiálne (najprv síce potichu) hovorí o tom, že budeme mať digitálne euro. V tomto období (jún 2026) vybrala 36bánk a firiem, ktorých úlohou bude testovať zatiaľ iba “na nečisto”.
Lenže my už máme digitálne euro, či nie?
Nie. Peniaze, ktoré dnes vidíte na účte, nie sú peniazmi Európskej centrálnej banky, teda digitálne euro. Sú to peniaze, ktoré vytvorili banky. Sú digitálne, ale nie je to digitálne euro, o akom sa dnes hovorí. Tak ako vždy pri financiách, znova to vyzerá, že sa tu budeme “hrajkať” so slovíčkami – či to je digitálne euro, alebo peniaze od bánk. Stále sú to peniaze. Tak v čom je vlastne rozdiel?
V skutočnosti ide o jednu z najväčších zmien vo fungovaní peňazí od zavedenia eura. Nie preto, že by ste zrazu platili inak. Ale preto, že sa zmení to, kto peniaze vydáva. Z vonku to vyzerá iba ako nová peňaženka. Vnútri to je nová mocenská štruktúra.
Poďme ale po poriadku. Aby sme pochopili, čo sa zmení, musíme sa najprv pozrieť na to, ako fungujú peniaze dnes.
Dnes takmer všetky peniaze vznikajú hlavne pôžičkami
Väčšina ľudí si predstavuje, že všetky eurá vytvára Európska centrálna banka. V skutočnosti to tak nie je. Centrálna banka síce vydáva bankovky a mince, tie však tvoria len malú časť peňazí v obehu. Väčšina peňazí existuje iba elektronicky a vzniká v komerčných bankách vo chvíli, keď poskytujú úvery. Jednoducho povedané, keď banka schváli hypotéku alebo podnikateľský úver, nevytiahne peniaze z trezoru. Na účet klienta pripíše nový vklad. V tej chvíli vzniknú nové peniaze a zároveň aj nový dlh. Asi vám napadnú dve veci: To sa iba tak vytvoria peniaze? A má to nejaké limity, alebo banky môžu vypeniaze neobmedzene? Odpovedať môžem krátko: Áno, iba tak sa vytvoria peniaze ako keby zo vzduchu. Ale má to svoje limity a je to kontrolované. Väčšina peňazí, ktoré používame, nevznikla vytlačením bankoviek, ale podpísaním dlhu. Takže zatiaľ to nie je úplná anarchia. Podrobnejšie o tom budeme hovoriť v ďalších mesačníkoch.
Pre bežného človeka je však dôležitá jedna vec. Peniaze, ktoré vidíte na svojom bankovom účte, nie sú priamo peniazmi Európskej centrálnej banky. Sú záväzkom vašej komerčnej banky voči vám. Záväzok znamená, že ak peniaze budete chcieť vybrať alebo niekam poslať, banka vám ich musí dať.
A práve tu prichádza digitálne euro. Ale nielen euro, chystá sa aj digitálny dolár, jen, frank a postupne iné meny. Rozdiel teda bude iba v tom, že terajšie digitálne eurá vytvárajú banky a nové digitálne eurá bude vytvárať centrálna banka. Ak ste sa v tom stratili, nie ste sami. Je to guláš, až to vyzerá, že to niekto urobil úmyselne.
Čo je vlastne digitálne euro?
Keď vznikol bitcoin, nikto mu nevenoval pozornosť a banky sa z neho smiali. Dnes je bitcoin obchodovaný na burze a je súčasťou fondov, do ktorých investujú peniaze aj banky. Bitcoin nepotrebuje banky a aj tak funguje ako peniaze. Má svoje špecifiká a hlavnú výhodu, že ho nikto neriadi. Postupne vznikali aj iné kryptomeny, niektoré bláznivé a niektoré naviazané na dolár alebo euro, takže stabilné kryptomeny- stablecoiny.
Preto si začali centrálne banky klásť otázku, či by nemali aj ony vydať svoje “vlastné bitcoiny”. Ale také bitcoiny, ktoré nebudú nezávislé, ale práveže naopak centrálne banky budú riadiť tieto peniaze. Štátne bitcoiny.
Ako bude digitálne euro fungovať v praxi?
V minulosti ECB (Európska centrálna banka) uvažovala, že digitálne euro bude fungovať tak, že každý z nás si otvorí účet v ECB. A na ten účet nám ECB chcela pridať digitálne eurá, alebo by sme si preposlali na tento účet peniaze z iných účtov. Takže centrálne banky by oblizli bežné banky a videli by priamo na účet každému z nás. Dnes sa už hovorí o inom variante, ktorý je podľa mňa ešte viac “k neuvěření”.
Fungovať to bude v jednoduchosti takto:
- Vy ako klient si vytvoríte vo svojej banke digitálnu peňaženku, na ktorú si prevediete zo svojho účtu bežné eurá a stanú sa z nich digitálne eurá. Napríklad máte na účte 5 000 EUR a prevediete si 200 eur do digitálnej peňaženky. Alebo si do digitálnej peňaženky urobíte vklad v hotovosti.
- Môžete platiť digitálnou peňaženkou ako teraz napríklad kartou, mobilom alebo hodinkami.
- Ak chcete, môžete si tieto digitálne eurá znova poslať späť na váš bežný účet.
Vidíte v tom rozdiel oproti dnešnému používaniu kariet a platieb? Nie? Ani ja ????. Je preto úplne logické, že ľudia začínajú mať podozrenie, o čo v prípade digitálneho eura alebo dolára ide.
To je ako keby som vám povedal, že vám k televízii pridáme nový perfektný ovládač, ktorý bude, a teraz sa podržte, ovládať prepínanie programov. Ako vysoko by vám vyletelo obočie od prekvapenia, či mi nešibe?
Nestačia nám dnešné peniaze?
Ja sa pýtam rovnako. Ak dnes môžeme platiť kartou, mobilom, hodinkami alebo cez internet, načo nám je digitálne euro?
Peniaze centrálnej banky dnes poznáme najmä vo forme bankoviek a mincí. Ľudia však používajú hotovosť čoraz menej a centrálna banka sa asi obáva, že jej peniaze postupne zmiznú z bežného života a zostanú len peniaze vytvárané komerčnými bankami.
Inými slovami, Európska centrálna banka nechce vytvoriť novú menu. Chce, aby aj v digitálnom svete existovali peniaze, ktoré má pod kontrolou ona sama. Ako sú bankovky a mince.
Dôvody, prečo chce Európska centrálna banka digitálne euro
Európska centrálna banka dokonca sama tvrdí, že digitálne euro nemá byť náhradou, ale doplnok. Poďme na dôvody:
Prvým je nezávislosť. Veľká časť elektronických platieb dnes prechádza cez súkromné spoločnosti, ako sú Visa, Mastercard či PayPal. Európa preto nechce byť pri digitálnych platbách úplne odkázaná na zahraničné firmy.
Druhým dôvodom je pripravenosť na digitálnu budúcnosť. Čoraz viac ľudí platí elektronicky a hotovosť používa menej často. Európska centrálna banka preto tvrdí, že aj peniaze vydávané centrálnou bankou by mali mať svoju digitálnu podobu.
Ďalším argumentom je bezpečnosť a odolnosť platobného systému. Ak by nastal problém v komerčných bankách alebo v systémoch Visa a Mastercard, digitálne euro by mohla byť záloha.
Tieto argumenty znejú na prvý pohľad rozumne, však. A mnohé z nich rozumné skutočne sú. Ale každá minca má dve strany. Aj keď digitálne euro môže byť rozumný nápad, dôležité je, aké právomoci bude mať správca - ECB.
Čoho sa obávajú kritici digitálneho eura?
Väčšina kritikov uznáva, že technológie stále napredujú , rozvíja sa AI. Takže je rozumné, aby sme aj peniaze prípadne prispôsobili novej dobe.
Najväčším problémom je, že centrálne banky síce hovoria, že sú nezávislé, a to platí v dobrých časoch. V zlých časoch, pri krízach a vojnách, však často úzko spolupracujú s politikmi. Je logické, že máme všetci bavy, že si nastavia pri digitálnom eure také právomoci, ktoré centrálne banky doteraz pri hotovosti nemali.
Najväčším rizikom digitálneho eura nemusí byť jeho dnešná verzia. Môže ním byť jeho desiata aktualizácia. Negatívam sa preto budeme venovať viac. Nikoho nebude trápiť, že je digitálne euro perfektné. Ak sa nič zlé nestane, môžeme sa na tom smiať, že sme sa báli úplne zbytočne. Ale šťastie praje pripraveným, takže sa pre istotu pozrieme na to, čo ak by to dopadlo zle. A hlavne, ja sa snažím, ale stále neviem nájsť reálne výhody oproti tomu, čo tu máme teraz.
1. Koniec finančného súkromia
Pri platbe hotovosťou nikto ďalší nemusí vedieť, čo ste si kúpili, kde ste boli alebo komu ste peniaze zaplatili. Nemusí nikto vedieť, či som si dal jedno pivko, alebo tri. Človek nemusí byť zločinec, aby nechcel, aby niekto skladal jeho život z účteniek.
Digitálne peniaze prirodzene vytvárajú elektronickú stopu. Európska centrálna banka síce opakovane uvádza, že digitálne euro bude vysoko bezpečné, ale kritici upozorňujú, že žiadny digitálny systém nedokáže ponúknuť rovnakú anonymitu ako hotovosť. Ak to už raz budú transakcie zapísané v počítačovom systéme, tak nikto nikdy nebude môcť garantovať, že sa to niekde neuložilo. A hlavne, dnes môžu hovoriť jedno a o pár rokov sa môže systém upravovať tak, aby sa napríklad platby ukladali navždy.
2. Programovateľné peniaze
Pani Anna dostane od štátu 200 digitálnych eur ako pomoc s energiami. Účet za elektrinu však už zaplatila z dôchodku, preto chce za časť peňazí kúpiť vnučke darček. Pri pokladni jej platbu systém odmietne. Peniaze síce má, no štát rozhodol, že na tento nákup ich použiť nesmie.
Dnes sa môžete rozhodnúť, čo s tými peniazmi urobíte vy. Pri digitálnom eure by vám štát mohol prikázať, že sa tieto peniaze dajú použiť iba na platby za energie, nič iné. Preplatky na dani sa budú míňať iba na Slovensku. A dôchodky by sa mali míňať hlavne na slovenské výrobky. A to neznie vôbec zle – ak budeme míňať dôchodky na slovenské výrobky, tak budú mať prácu hlavne Slováci. Zarobia potom viac a budú mať aj vyššie odvody. A z vyšších odvodov sú krajšie dôchodky. Načo platiť dôchodky Rakúšanom, keď môžeme Slovákom? No nekúp to.
Dôležité upozornenie: Dnes ECB hovorí, že takto peniaze nebude možné zneužiť a takúto možnosť mať nebude. Ale zákony sa môžu zmeniť.
3. Väčšia kontrola nad peniazmi
Hotovosť funguje jednoducho. Ak ju máte vo vrecku, môžete ju použiť bez súhlasu kohokoľvek. Digitálne peniaze sú vždy súčasťou informačného systému. To znamená, že technicky možno nastavovať limity, pozastaviť transakcie alebo v krajnom prípade prístup k peniazom zablokovať. Už dnes poznáme situácie, keď banky zmrazia účet na základe rozhodnutia súdu alebo iných zákonných postupov. Kritici sa obávajú, že čím viac budú peniaze závislé od centrálnej digitálnej infraštruktúry, tým väčší priestor vznikne na podobné zásahy.
4. Závislosť od technológií a bezpečnosť
Bankovka funguje, aj keď nejde elektrina, internet alebo mobilná sieť.
Každý digitálny systém je závislý od technológií, softvéru a komunikačných sietí. ECB pripravuje, že digitálne euro bude fungovať aj bez internetu – tzv. Offline, ale elektrinu bude potrebovať. Väčšina dní to nepredstavuje problém. Kritici však upozorňujú, že počas rozsiahlych výpadkov elektriny môže mať digitálne euro problém. A digitálne veci majú radi hackeri, ktorí si určite nenechajú ujsť takúto výzvu. Aj dnes môžu hackeri ukradnúť peniaze, ale máme stovky bánk a môžeme peniaze rozdeliť, aby nám prípadne neukradli všetko. Takto budú všetci heckeri na svete útočiť na ECB.
Ostane nám hotovosť?
Predstavte si piatok popoludní. Chcete zaplatiť nákup, ale karta nefunguje. Skúsite druhú a nič. Mobilná aplikácia banky hlási výpadok a na infolinku sa nedá dovolať. V peňaženke máte sedem eur. Nie je dôležité, že na účte máte dosť peňazí. Kým sa k nim neviete dostať, sú vám prakticky "na....”. Peniaze, ku ktorým nemáte prístup, sú iba pekné čísla na obrazovke.
ECB opakovane zdôrazňuje, že digitálne euro nemá nahradiť hotovosť, ale ju doplniť. Dnes nemôžeme povedať, že sa chystá zrušenie hotovosti. Ak sa digitálne euro rozšíri a budeme ho používať, môže sa hotovosť časom obmedziť. A nemusí ísť nutne o to, že ECB nás bude chcieť totálne ovládnuť. Hotovosť je drahá na prevádzku a musí sa stále obmieňať.
Hotovosť nie je iba starší spôsob platenia. Je to jediná bežná forma peňazí, ktorú môžete použiť bez toho, aby transakciu niekto schválil, spracoval alebo zaznamenal. Zlato sa tomu približuje, ale nie je tak úplne rozšírené. Ak sa raz niečo pokazí – technológie alebo bankový systém – chcem mať možnosť skryť sa do hotovosti. Je to aj úniková cesta. O 20 rokov budú svet riadiť iní ľudia a pokojne sa môže stať, že budú pätkrát horší, ako tí dnešní (aj keď už dnes je to teda výhra). Iba naivky veria, že ak budú mať možnosť manipulovať digitálne euro, že to neurobia.
Ako sa dá digitálne euro zneužiť?
Dúfam, že tí hore myslia na problémy už teraz a majú vypracované krízové plány. Ja nie som taký odborník, ale urobil som si cvičenie. Predstavil som si, že som politik, ktorý je posadnutý mocou a vymyslel som spôsoby, ako by sa dalo digitálne euro zneužiť. Skúsme sa pozrieť na to, či je to až tak nereálne.
1. Rozdelil by som digitálne eurá na energopomoc, digitálne eurá na potraviny, digitálne eurá na benzín a pod. Keď už raz bude digitálne euro, tak potom to zmením ľahko. A digitálne euro na potraviny môžete použiť iba na potraviny. Takže ak chcete viac jazdiť a tankovať viac, než vám bolo pridelené, máte smolu.
2. Obmedzil by som platnosť digitálneho eura napríklad na benzín tak, aby bolo nutné ho minúť, inak vám prepadne. A tak donútiť všetkých ľudí, aby tankovali práve teraz. Lebo teraz sa mi to hodí.
3. Chcem, aby ste zdravo žili, takže obmedzím používanie digitálneho eura na nákup vyprážaných jedál, alebo mäsa. A hlavne, žiadny alkohol, takže po 22.00 už digitálnym eurom v krčme nezaplatíte. Každý príde slušne domov a ráno pekne vyspinkaný do práce.
4. Zavediem negatívne úroky - bude kríza a ja sa rozhodnem podporiť ekonomiku a to sa dá iba vtedy, ak budete vy míňať. Takže kto nebude míňať, bude mať negatívny úrok. Negatívny úrok je poplatok, ktorý budete platiť každý mesiac, ak neminiete určenú sumu, aby ste podporili ekonomiku. A hotovosť existovať nebude, takže si nebudete môcť vybrať peniaze.
5. A môj obľúbená nočná mora - urobím si profil slušného občana. A kto mešká s platením daní, alebo má veľa pokút za rýchlosť, nedostane lístky na futbal. Alebo bude mať znížený limit na zahraničnú dovolenku. A kto bude chodiť na mítingy opozície, tak dostane nižších dôchodok. A kto ..... Doplňte si sami.
Zámerne som to prehnal a snažil sa vykresliť tie najhoršie scenáre. A teraz si predstavte, že sa tomu niekto bude venovať profesionálne. Ten dokáže navymýšlať veci ????.
Všetko by bolo teoreticky možné hlavne preto, že sa nevieme skryť do hotovosti. Ak by to totiž v tomto prípade bolo možné, ľudia by si začali vyberať peniaze. A keďže všetci vieme, že banky toľko hotovosti nemajú, nastal by problém a banky by padli. Takže zlí politici by si dvakrát rozmysleli, čo urobia. Ak by bolo digitálne euro, síce by sme sa mohli sťažovať, ale centrálna banka by nepadla.
Záver:
Verím, že tvorcovia digitálneho eura myslia vážne aj ochranu súkromia a že mnohé obavy, o ktorých sme hovorili, sa nikdy nenaplnia.
Myslím si, že pri peniazoch je vždy rozumné myslieť aj na čierne scenáre, ktoré sa nám dnes zdajú nepravdepodobné. Dejiny nás totiž učia, že technológie a zákony sa menia. Ale čo je horšie, menia sa aj ľudia, ktorí o nich rozhodujú. A zmena nemusí byť iba pozitívna.
A možno práve preto centrálne banky na celom svete napriek digitalizácii naďalej držia vo svojich trezoroch tisíce ton fyzického zlata. Ani zlato totiž nepotrebuje internet, aplikáciu ani povolenie tretej strany. Keď raz vlastníte zlatú mincu alebo tehličku, je to majetok, ktorý existuje aj mimo akéhokoľvek digitálneho systému.
Úprimne, som však životný optimista, takže verím, že to také zlé nebude a nikto nenájde odvahu na to, aby začal digitálne euro zneužívať tak veľmi, že by sme museli ísť do ulíc. Digitálne euro možno nikdy nebude nástrojom kontroly, ktorého sa obávajú jeho kritici. Bolo by však nezodpovedné tvrdiť a veriť, že táto technológia zostane už navždy presne taká, ako nám ju dnes centrálne banky predstavujú.
Upozornenie: Video alebo článok nie je finančnou radou alebo odporúčaním. Je to náš názor na veci okolo nás. Náš názor na peniaze, banky, zlato, akcie a iné finančné témy je výsledkom dlhodobého vzdelania a skúsenosti, ale nie sme najmúdrejší na svete a nepoznáme budúcnosť. Preto prosíme použite pri každej informácií alebo názore, ktoré získate z médií, zdravý sedliacky rozum a zvážte, či sú tieto informácie vhodné pre vás. Ak si nie ste istí, poraďte sa s viacerými odborníkmi z rôznych oblastí financií, rovnako sú naši zamestnanci v pre poradenstvo k dispozícií pre vás.
Každé investovanie alebo nákup investičného zlata a striebra je rizikové a ceny zlata a striebra môžu aj klesať. Aj keď nákup investičného zlata a striebra by nemala byť v prvom rade investícia za účelom zisku.