Na prvý pohľad jednoduchá otázka – veď sa stačí pozrieť na čísla, ktoré zverejňuje jej centrálna banka. Tie existujú, sú verejné a pravidelne sa aktualizujú. Lenže ak sa na ne pozrieme bližšie, ja osobne mám pocit, že je to iba časť príbehu.
Nie preto, že by tie čísla neboli pravdivé. Skôr preto, že asi nie sú úplné. Pri väčšine krajín sa zlaté rezervy menia pomaly a relatívne čitateľne. Pri Číne to dlhodobo vyzerá inak.
Obdobia ticha striedajú skoky. Dlhé mesiace bez pohybu a potom zrazu výraznejší nárast. A práve preto (a nielen preto) analytici odhadujú, že čínske zlaté rezervy nezodpovedajú realite a že Čína má výrazne viac zlata, ako uvádza.
Ale pozor. Musím byť férový: presné číslo nepozná nikto mimo úzkeho okruhu ľudí v Číne. Všetko ostatné sú odhady. To však neznamená, že sú bezcenné alebo postavené na vode. Naopak. Práve tie odhady sú pokusom pochopiť, čo sa deje s trhom so zlatom v Číne a hlavne – prečo sa to deje.
Oficiálne čísla: čo vieme (a čo z nich nevieme vyčítať)
Ak by sme sa držali len oficiálnych údajov, príbeh čínskych zlatých rezerv by bol pomerne jednoduchý. Čínska centrálna banka pravidelne zverejňuje svoje rezervy a tie sa dnes pohybujú na úrovni niečo vyše dvoch tisíc ton. Z pohľadu rebríčka krajín to nie je málo, ale zároveň to nie je ani extrémne číslo v porovnaní s historickými držiteľmi zlata, ako sú Spojené štáty alebo európske centrálne banky.
Ako môžeme vidieť v grafe nižšie, Čína je až šiesta v poradí a má zlaté rezervy na úrovni Ruska. Pri Rusku je tiež predpoklad, že oficiálne čísla nie sú reálne. Čína má oficiálne 2300 ton zlata, ale poďme sa pozrieť na to, čo hovoria neoficiálne čísla.
Aké sú odhady renomovaných analytikov?
Keďže oficiálne čísla neukazujú celý príbeh, analytici sa pozerajú na vec opačne. Sledujú, koľko zlata do Číny priteká cez dovoz zlata, koľko sa ho vyťaží priamo v Číne a koľko sa spotrebuje v šperkoch, investičných tehličkách či minciach.
Ak tieto čísla nesedia úplne presne, vzniká otázka: kde skončil zvyšok?
Práve tam sa začínajú odhady. Nie ako konšpirácia, ale ako obyčajný prepočet. Analytici sa jednoducho snažia dopočítať to, čo v oficiálnych číslach nevidno. A tie čísla sa líšia, ale majú jednu spoločnú črtu: takmer všetky naznačujú, že Čína drží výrazne viac zlata, než oficiálne priznáva.
Začnem konzervatívne odhadom veľkých bánk. Napríklad Société Générale pracuje s odhadom, že Čína môže v posledných rokoch nakupovať približne 200 až 250 ton zlata ročne – čo je rádovo viac, než ukazujú oficiálne mesačné prírastky. Čína hovorí, že kúpila za posledné roky cca 40 ton ročne, podľa Société Générale je realita až 5-krát vyššia.
Tento odhad nevznikol „od stola“, ale vychádza najmä z analýzy fyzických tokov zlata. Banka sleduje exporty zo Švajčiarska a Londýna – dvoch najväčších centier zlata na svete – a porovnáva ich s dopytom po zlate od bežných ľudí v Číne. Rozdiel, ktorý sa nedá vysvetliť šperkárstvom ani investičným dopytom, pripisuje štátnym nákupom.
O niečo odvážnejší sú nezávislí analytici, ako je napríklad Jan Nieuwenhuijs. Ten dlhodobo upozorňuje na rozdiel medzi číslami, aký je dopyt po zlate celosvetovo a čo vykazujú centrálne banky. Podľa jeho výpočtov môže rozdiel v týchto nákupoch dosahovať až niekoľko tisíc ton – a významná časť z neho by mohla smerovať práve do Číny.
Zaujímavý pohľad prináša aj analýza Financial Times, ktorá pracuje s dlhším časovým horizontom. Tie odhadujú, že od roku 2022 mohlo do Číny pritiecť viac než 1000 ton zlata mimo oficiálnych štatistík.
Keď tieto odhady spojíme, čínske zlaté rezervy môžu byť výrazne vyššie než oficiálnych cca 2300 ton – v niektorých scenároch dokonca na úrovni 4000 až 5000 ton.
Má Čína skrytých 30 000 ton zlata?
To, že Čína môže mať viac zlata, než oficiálne priznáva, dáva zmysel. Má vlastnú ťažbu, veľa zlata dováža a hlavne má systém obchodovania, kde sa môže zlato „stratiť“. To, že má viac zlata o stovky až tisícky ton, je v podstate istá vec.
Niektorí blogeri ale uvádzajú, že je toho zlata viac. Desiatky tisíc ton už narážajú na realitu. Také množstvo zlata by bolo potrebné niekde nakúpiť, presunúť a uskladniť. Zároveň by sa skôr či neskôr prejavilo aj na samotnom trhu – v cene, dostupnosti alebo napätí v systéme. To sú veci, ktoré sa dlhodobo skrývajú len veľmi ťažko.
V podstate by Čína musela už dlhodobo skupovať všetko voľné zlato na trhu. Ročne sa vyťaží od 3000 do 3500 ton zlata. Ak by súdruhovia ročne kupovali 1000 ton (čo je tretina vyťaženého zlata), určite by sme o tom vedeli. Aj to by museli robiť posledných 20 rokov, pretože inak by takéto množstvo zlata nemali. Okrem toho by musela Čína na tieto nákupy minúť cca 1 – 2 bilióny dolárov, čo je o niečo málo menej, ako sú jej zásoby dolárov.
Záver.
Niekto obdivuje čínsku schopnosť plánovať dopredu a ich ekonomiku, iný má problém s tým, ako funguje jej politický systém a ľudské práva. Na tom sa ľudia pravdepodobne nikdy úplne nezhodnú.
Jednu vec jej však uprieť nejde. Je to veľká krajina, ktorú nemôžu riadiť hlupáci. Rozhodnutia, ktoré robia, majú dôvod. Nemusíme s nimi súhlasiť, ale je rozumné predpokladať, že ľudia, ktorí ju riadia, premýšľajú dopredu.
A práve preto má zmysel aspoň jednou vetou vedieť, čo robia. Zlato nie je pre Čínu krátkodobá téma. Je to proces, ktorý trvá roky. A ak platí, že ho nakupuje viac, než je ochotná otvorene priznať, potom to niečo naznačuje.
Môžeme sa pýtať, či je to len otázka štýlu – že Čína jednoducho nerada ukazuje svoje karty. Alebo či za tým je aj niečo viac. Už dnes vidíme náznaky. Čína sa snaží kupovať ropu a komodity prevažne vo svojej mene – juany, a nie v dolároch.
Ak by sa niečo stalo s terajším systémom fungovania sveta a ekonomiky, je možné, že v novom systéme bude zlato hrať významnú úlohu. A nemusíme byť „Einsteinovia“, aby sme vedeli, že kto bude mať viac zlata, ten bude hrať prvé husle.
Ale pozor! Neviem, ako to v budúcnosti bude, a už vôbec nestraším zrútením systému. Ako zvykne hovoriť náš klient – radšej byť pripravený, ako prekvapený. Čína a iné krajiny sa dlhodobo správajú tak, že chcú byť pripravené. Dúfam, že teraz iba „mlátim“ prázdnu slamu, lebo zmena systému vždy prinesie obete a problémy.
Ale ak by sa niečo dialo, ja chcem byť aspoň z časti pripravený. Tlačiť všetky peniaze do zlata nemá zmysel, ale mať pár mincí nikdy nebude na škodu.