V ponuke sú desiatky druhov mincí, rôzne veľkosti, ročníky, dizajny a k tomu ešte pojmy ako „bullion“, „proof“ či „limitovaná edícia“.
Preto si na začiatku stačí položiť jednu jednoduchú otázku: Kupujem zlato a striebro ako poistku a investíciu, chcem aj zberateľský zážitok, alebo chcem mať oboje? Ak je odpoveď „investícia“, držte sa bežných základných investičných mincí (tzv. bullion). Tie sa razia vo veľkých množstvách, každý deň sa s nimi obchoduje a ich cena je najtesnejšie naviazaná na cenu zlata a striebra Ak vás láka zberateľstvo, tam už vstupujú do hry limitované série a špeciálne úpravy – len treba rátať s tým, že neplatíte iba za zlato laebo striebro, ale aj za zberateľskú prirážku. Prípadne sú to mince, ktoré Mincovne razia aj niečo medzi tým – prémiové numizmatické investičné mince, ktoré môžu byť v budúcnosti vyššiu cena ako zlato alebo striebro hlavne preto, že sa razia iba v jednom roku.
Jednoduché rozdelenie mincí
- Klasické investičné mince – najlikvidnejšie, najjednoduchšie na nákup a predaj, cena je najviac naviazaná na trhovú cenu kovu.
- Polonumizmatické (prémiové) mince – stále investičné mince, ale s „bonusom“ (séria, ročníkovo sa meniaci motív, limitovanejšia dostupnosť). Môžu mať zberateľskú prirážku, no nie je garantovaná.
- Numizmatické mince – zberateľské mince, kde cenu určuje numizmatický trh (rarita, stav, história), nie samotný kov. Napríklad mince z Rímskej ríše.
- Exotické / menej významné mince – často menej známe razby, ktoré môžu byť pri predaji v Európe problémové (nižšia likvidita, horšia výkupná cena).
Dve slová, ktoré rozhodujú: likvidita a prirážka
Každý investor sa pri minciach (ale aj pri tehličkách) pýta základnú otázku – ako rýchlo a za akú cenu viem svoje mince odpredať a mať znova peniaze?
Likvidita znamená, ako rýchlo a jednoducho viete mincu predať – a za akých podmienok. Najlikvidnejšie sú mince, ktoré trh okamžite pozná. Keď predajca alebo výkupca vidí napríklad Philharmoniker, Maple Leaf, Kangaroo či Britanniu, nemusí nič skúmať „či je to vôbec obchodovateľné“. Sú to bežné mincí, s ktorými pracuje denne. Pri menej známych alebo „exotických“ minciach môže byť proces pomalší, niekedy s väčším dôrazom na overovanie, a často aj s horšou výkupnou cenou – jednoducho preto, že s tými mincami sa obbchoduje menej.
Je to podobné ako s peniazmi. Ak prinesiete do banky doláre, nikto ani brvou nepohne. Ak však budete mať thajskú menu – baty, banka s nimi v Európe veľa nezmôže. Preto ich takmer žiadne nechce.
Prirážka (prémium, ážio) je percentálny príplatok nad burzovú cenu zlata a striebra (spot), ktorú platíte pri kúpe. Je úplne normálne, že minca stojí viac než samotný obsah zlata –razba, logistika a marža niečo stoja. Rozdiel je v tom, koľko si priplatíte. Pri najbežnejších 1 uncových minciach býva prirážka spravidla najlepšie, pretože sa razia vo veľkých objemoch a trh je konkurenčný. Naopak, pri malých minciach (1/10 alebo 1/4 unce) je prirážka typicky vyššia – lebo náklady na výrobu a distribúciu sa „rozpočítavajú“ na menšie množstvo zlata.
V praxi tieto dva pojmy fungujú spolu. Najlikvidnejšie mince mávajú spravidla nižšiu prirážku, pretože sa s nimi obchoduje najviac a výkupca ich vie rýchlo odpredať. A presne preto sa odporúča začínať so štandardnými investičnými mincami: minimalizujete riziko, že si kúpite niečo, čo sa bude neskôr ťažko predávať alebo čo vám trh „neocení“ tak, ako ste dúfali.
Akú veľkosť si kúpiť?
Najmenšiu prirážku majú 1 uncové mince. To znamená, že ak by ste v jeden moment mincu kúpili a hneď predali, rozdiel bude najmenší. Čím sú mince menšie, tým je v prepočte na 1 gram ich cena vyššia. Malé mince – 1/10 unce, majú vyššiu cenu na 1 gram, pretože pre mincovňu je jednoduchšie vyrobiť 1 veľkú mincu, ako 10 malých.
Pri malých minciach ste ale ako investor flexibilnejší. Je to podobné ako s peniazmi. Nikto nechce mať v peňaženke iba 100 eurovky. Pretože ak musíte zaplatiť za zmrzlinu, budete vidieť jojkanie predavača. Investori si preto často vyberajú kombináciu veľkostí – kupujú si ivnestične 1 uncové mince a ako rezervu aj menšie mince, ktoré v prípade potreby použíjú na menšie zámeny v budúcnosti alebo platby.
Ktoré mince sú „základný štandard“: čo sa oplatí kupovať pri zlate aj striebre
Keď už vieme, že pri minciach rozhoduje likvidita a prirážka, prichádza praktická otázka: ktoré konkrétne mince sú tie „najbezpečnejšie“ voľby? Odpoveď znie: tie, ktoré sú
- rozpoznateľné na celom svete,
- razené vo veľkých objemoch a
- dlhodobo obchodované ako investičné mince.
Pri nich je najmenšia šanca, že si kúpite niečo, čo bude raz pri výkupe „problém“. V praxi sa investori najčastejšie držia niekoľkých „svetových značiek“ – mincí, ktoré výkupca pozná na prvý pohľad. Nejde len o prestíž mincovne, ale aj o to, že tieto mince majú stabilný dopyt, sú ľahko overiteľné a existuje na ne zabehnutý trh.
Zlaté mince: najčastejšie voľby pre investora
V Európe je veľmi prirodzenou voľbou Wiener Philharmoniker. Je to minca, ktorú poznajú aj ľudia mimo investičnej bubliny, a preto sa s ňou spravidla ľahko pracuje pri nákupe aj pri predaji. Podobne silnou globálnou klasikou je Maple Leaf – veľmi rozšírená, moderná investičná minca, ktorú trh berie ako štandard. Ďalšia častá európska voľba je Britannia, ktorá sa v posledných rokoch stala veľmi populárnou aj vďaka bezpečnostným prvkom a silnej „značke“ britskej mincovne. Potom je tu Krugerrand – historicky jedna z najobchodovanejších mincí na svete. Nie je to „novinka“, práve naopak: jeho výhoda je, že ho trh pozná desaťročia. Všade vo svet ľahko odpredáte tiež americké mince (napríklad American Eagle alebo Buffalo) a austrálsky Kangaroo/Nugget. Ak si vyberriete ktorúkoľvek z týchto mincí, chybu urobiť nemôžete. Či už sa rozhodnete podľa ceny (niektoré sú o niekoľko eur drahšie), alebo podľa výrobcu (niekto má rád USA, niekto nie), budete mať mince, ktoré rýchlo odpredáte vždy a kdekoľvek.
Musí byť rýdzosť 99,99% – 24 karátov?
Pri investičných minciach je dobré vedieť, že „kvalita“ sa nehodnotí len podľa toho, či je minca z 99,99 % zlata. Niektoré najznámejšie mince majú nižšiu rýdzosť, ale stále obsahujú presne toľko zlata, koľko deklarujú – rozdiel je v tom, že sú zliatinové. Obsahujú ešte okrem zlata aj iný kov a sú teda odolnejšie.
Typický príklad je Krugerrand, ktorý má rýdzosť 22 karátov (916,7/1000). To znamená, že zvyšok tvorí prímes (najčastejšie meď), aby bola minca tvrdšia a menej náchylná na poškodenie. Napriek tomu 1 oz Krugerrand obsahuje presne 1 trojskú uncu čistého zlata – len celková hmotnosť mince je o niečo vyššia, aby sa do nej „zmestila“ celá unca zlata aj s prímesou.Podobne je na tom aj American Gold Eagle, tiež 22 karátov (916,7), s prímesami pre vyššiu odolnosť. Aj tu platí, že unca verzie obsahujú 1 oz čistého zlata, hoci minca ako celok váži viac.
Naopak mince ako Maple Leaf, Kangaroo, Britannia (v moderných ročníkoch) alebo Wiener Philharmoniker sú typicky z čistého zlata 999,9 (24 karátov).
Praktická otázka pre investora: Mám si kúpiť 1 uncovú mincu iba z rýdzeho zlata alebo môže byť aj tá, ktorá má 1 uncu zlata, ale má navyše iný kov? Odpoveď je jednoduchá – Je to to isté, pretože v oboch prípadoch platíte za 1 uncu zlata (prípadne za kúsok medi). Napríklad minca Krugerrand má rovnakú cenu ako mince Philharmoniker, pretože obe majú 1 uncu zlata (Krugerrand aj meď navyše). A výkupna cena je pri obchod minciach tiež rovnaká. Prakticky (a ospravedlňujem sa za vulgárnu odpoveď) je to jedno, ktorých z týchto mincí máte. Dôležité je, že máte „základnú“ investičnú mincu, takže v budúcnosti spätný predaj bude rýchly, jednoduchý a cenovo najvýhodnejší.
Strieborné mince: rovnaký princíp.
Pri striebre je princíp výberu rovnaký: berte mince, ktoré sú masové, známe a bežne vykupované. V našom regióne medzi najčastejšie patrí strieborný Philharmoniker (1 oz) – jednoduchá, rozpoznateľná investičná minca. Veľmi silné sú aj strieborný Maple Leaf a strieborná Britannia, American Silver Eagle a austrálsky Kangaroo. Striebro je však špecifické tým, že ľudia ho častejšie kupujú „vo väčších počtoch“ – a tu je výhoda práve v tom, že pri týchto minciach je trh zvyknutý na bežné balenia (tuby, boxy) a rýchle oceňovanie.
Prečo sa oplatí držať tradície a nie „zaujímavostí“
Menej známe mince môžu byť lacné na prvý pohľad alebo vyzerať lákavo dizajnom. Ako jeden z príkladov sú mince zo Somálska, alebo Indie. Problém je, že pri investícii nechcete riešiť otázky typu „pozná to výkupca v Európe?“, „vykupujú sa vôbec tieto mince?“ alebo „prečo je výkupná cena horšia než pri bežných minciach?“. „Hlavné“ mince majú výhodu v tom, že dopyt je široký a výkup zväčša jednoduchý. To neznamená, že „exotická“ minca je zlá. Len platí, že ak je vaším cieľom investícia, exotiku si nechajte až na moment, keď už máte postavený základ a viete, prečo ju kupujete.
Prémiové investičné mince – aj investícia, aj numizmatika.
Prémiové investičné mince sú stále bežne obchodované investičné mince, ale majú niečo navyše – najčastejšie ročníkovo sa meniaci motív, zberateľskú sériu alebo obmedzenejšiu dostupnosť. Preto bývajú o niečo drahšie (20 – 150 EUR na 1 uncu) než úplne základné investičné mince, no zároveň nie sú „exotika“ – na trhu sú dobre známe a ľahko rozpoznateľné.
Príklady prémiových sérií (zlato aj striebro podľa vydania):
- Austrália - Perth Mint – Lunar (Lunar Series)
- Británia - The Royal Mint – Queen’s Beasts
- Británia - The Royal Mint – Tudor Beasts
- Austrália - Perth Mint – Kookaburra
- Austrália - Perth Mint – Koala
- Čína -– Panda
Napríklad Austrálske Lunar mince z The Perth Mint sú praktický „medzistupeň“ medzi úplne základnými investičnými mincami a čisto zberateľskými edíciami. Stále ide o bullion mince určené investorom, no bývajú o niečo drahšie, pretože majú aj zberateľský rozmer – ročníkový príbeh a sériu. Perth Mint ich razí v čistote 99,99 % v zlate aj striebre.
Ich špecifikom je, že každý rok má vlastný motív zvieraťa čínskeho zverokruhu, takže dizajn sa mení a ľudia prirodzene skladajú celé ročníky. Pri mnohých vydaniach sa navyše uvádzajú aj limity razby (mintage), čo môže časom priniesť aj numizmatický potenciál popri hodnote kovu (napr. 1 oz zlatá Lunar Series III sa uvádza v razbe okolo 30 000 ks). Preto Lunar mince nie sú „bežné“ ako klasické štandardy s rovnakým motívom každý rok, ale zároveň nie sú ani exotika – patria medzi najznámejšie tematické investičné série na trhu. V nasledujúcic mesiacoch sa budeme venovať postupne jednotlivým sériam prémiových mincí.
Záver:
Na záver platí jednoduché pravidlo: ak kupujete zlato alebo striebro najmä ako poistku a investíciu, držte sa základných, svetovo rozpoznateľných mincí. Ak chcete iba investíciu, ideálne sú 1 uncové. Ak chcete by flexibilný a v prípade potreby využiť mince ako platidlo, doplňte si k nákupu aj menšie mince. Osobne investujem aj do maličkých mincí. Sú síce drahšie ako 1 uncové, ale ak sa niečo stane, mám malé platidlo.
Ak však popri investícii chcete aj zberateľský rozmer, existuje rozumný kompromis: prémiové investičné série. Sú stále dobre obchodované a nie sú exotikou, no vďaka ročníkovým motívom a limitom razby môžu časom priniesť aj zaujímavý numizmatický potenciál. Najdôležitejšie je mať najprv postavený „základ“ v štandardných minciach – a až potom si dopriať prémiové série ako zaujímavé doplnenie portfólia.
A čo je rovnako dôležité: investor by sa mal vyhýbať nákupom exotických mincí. Opatrnosť je na mieste aj pri menej známych minciach, ktoré majú pri výkupe často horšiu cenu. A napokon, vyhnite sa aj „zaručeným tipom“ na rýchly zberateľský zisk – pri minciach platí, že najistejšia je jednoduchosť, likvidita a férová prirážka.