Čím drahšie zlato, tým viac ľudí by malo otvoriť šuflíky, vytiahnuť staré retiazky, prstene a náramky a odniesť ich do výkupu. Lenže trh s recyklovaným zlatom sa momentálne správa inak.
Začiatok roka 2026 bol pre zlato mimoriadny. Priemerná cena v prvom štvrťroku dosiahla rekordných 4 873 dolárov za uncu a v januári sa zlato dostalo až na historické maximum 5 405 dolárov. Recyklácia skutočne trochu vzrástla – na 366 ton za štvrťrok, medziročne o 5 %. (Zdroj: WGC - World Gold Council, Gold Demand Trends Q1 2026)
Potom prišla ešte zaujímavejšia situácia. V druhom štvrťroku bola priemerná cena zlata stále o 37 % vyššia ako rok predtým, ale množstvo recyklovaného zlata kleslo na 326 ton. To bolo o 6 % menej ako pred rokom a o 13 % menej ako v prvom štvrťroku. (Zdroj: WGC - Gold Demand Trends Q2 2026). Na takú dobrú cenu zlata to bola celkom vlažná reakcia.
Zlato sa nespotrebuje ako ropa
Zlato má jednu vlastnosť, ktorá ho výrazne odlišuje od väčšiny surovín a komodít. Keď vyťažíme ropu, vyrobíme z nej benzín a spálime ho v motore, je koniec. Tú istú ropu už druhýkrát nenatankujeme.
Pri zlate to funguje inak. Zlatý prsteň po starej mame môžete dnes predať do výkupu. Rafinéria ho roztaví, zlato vyčistí a o niekoľko týždňov z neho môže byť investičná tehlička. O tridsať rokov sa môže tehlička znovu roztaviť a časť zlata skončí v novom šperku. Kov pritom zostáva zlatom.
World Gold Council odhaduje, že ľudstvo doteraz vyťažilo približne 220 700 ton zlata. A keďže zlato je mimoriadne odolné, takmer všetko zlato vyťažené počas ľudskej histórie podľa WGC stále v nejakej podobe existuje. (Zdroj: WGC, Above-ground Stock, august 2026)
Samozrejme, recyklovať sa dajú aj iné kovy. Meď môžeme roztaviť a použiť opakovane bez straty jej základných vlastností. Rozdiel je však v tom, koľko kovu dokážeme znova zrecyklovať a koľko sa nám stratí. Pri medi je časť kovu zabudovaná desaťročia v domoch, elektrických rozvodoch, autách či elektronike. Časť skončí v odpade alebo vo výrobkoch, z ktorých sa ju neoplatí alebo nepodarí získať späť. International Copper Association odhaduje, že približne 40 % medi na konci životnosti výrobkov sa recykluje a približne tretinu súčasného svetového dopytu po medi pokrýva recyklovaný kov. UNEP zároveň upozorňuje, že pri kovoch všeobecne vznikajú straty pri zbere, triedení a spracovaní zložitých výrobkov.
Zlato na skládku veľmi dávať nechceme. Je jednoducho príliš drahé na to, aby sme ho dobrovoľne vyhadzovali aj v menších množstvách. Aj preto pochádza podľa World Gold Council najmenej 90 % recyklovaného zlata zo šperkov. Technologický odpad tvorí zvyšok.
Keď cena rastie, počkám. Keď klesne, tiež počkám
Mne osobne ale nízke výkupy šperkov a zlata na recykláciu dávajú zmysel. Predstavte si, že máte doma starú zlatú retiazku. Roky ležala v zásuvke a zrazu za ňu vo výkupe môžete dostať podstatne viac než kedysi. Cena zlata však každý mesiac rastie. Poviete si: „Keď som čakal desať rokov, počkám ešte mesiac. Možno dostanem viac.“
Potom zlato klesne. A poviete si: „Teraz už predávať nebudem. Počkám, kým sa cena vráti vyššie.“
Presne niečo podobné vidíme tento rok. Rekordné ceny v prvom štvrťroku recykláciu podporili, ale iba mierne. Keď potom priemerná cena v druhom štvrťroku klesla oproti prvému približne o 8 %, recyklácia sa znížila.
Možno nie je najdôležitejšia cena
Ešte zaujímavejšie je to, čo sa deje v Indii, jednom z najväčších trhov so zlatom na svete. Aj pri raste cien množstvo recyklovaného zlata kleslo až medziročne o 17%. A bolo to dokonca najmenej za posledné 3 roky (Zdroj: World Gold Council, India Focus Q2 2026)
Indovia si totiž našli inú cestu. Namiesto toho, aby zlato predali, čoraz častejšie ho založia a požičajú si proti nemu peniaze. Ku koncu mája dosiahli úvery zabezpečené zlatom v indických bankách približne 54 miliárd dolárov, medziročne o 105 % viac. Ďalších približne 34,5 miliardy dolárov evidovali nebankové finančné spoločnosti. Za zlato získali peniaze, ale nemuseli sa ho vzdať.
Vysoká cena nestačí. Niekedy je potrebný aj problém
World Gold Council očakáva, že v tomto roku už recykláciu nebude významne rásť. Podobne to bolo aj v roku 2025. Zlato síce narástlo o 44 %, ale zrecyklovalo sa iba o 3 % viac (1 404 ton za celý rok). Samotný World Gold Council označil takú slabú reakciu recyklácie na prudký rast ceny za prekvapivú. (Zdroj: World Gold Council, Gold Demand Trends 2025)
Zlato má preto na rozdiel od mnohých surovín obrovský „sklad“, ktorý neleží pod zemou. Máme ho v trezoroch, šperkovniciach, minciach a tehličkách. Z približne 220 700 ton zlata, ktoré sme počas histórie vyťažili, je podľa odhadov WGC okolo 99 700 ton stále vo forme šperkov.
Pri vysokej cene zlata môžu tieto šperky pôsobiť ako nejaký vankúš, ktorý možno dodatočne príde na trh, ak budú ceny vysoko a nedostatok zlata bude veľmi veľký. S tým rozdielom, že šperky nekupujú investori, ktorí sedia pri počítači a pozerajú na grafy, kedy predať. Šperky majú bežní ľudia, ktorí rozmýšľajú inak: “Ak ho nemusím predať, načo by som ho predával. Ostane mi ako rezerva. “