„Tááááák, a teraz je potrebné, aby sme sa pripravili na výkupy. Bude ich viac a ja sa pokúsim, aby sme dodržali to, čo vždy: že peniaze klientom posielame do niekoľkých dní a nemuseli sme túto lehotu predlžovať.
Bol to jeden z mnohých rozhovorov s našimi obchodníkmi, ktoré sme mali spolu v roku 2025, keď zlato takmer denne robilo nové rekordy. Očakával som, že veľa klientov, ktorí uncu zlata kúpili za 1 000, 1 500 alebo za 1 800 eur, budú chcieť predávať zlato pri cene 2 200 EUR, alebo 3 000 EUR. Mali sme síce viac výkupov ako inokedy, ale nemohol som sa viac mýliť. Aj keď robíme so zlatom už viac ako 17 rokov, stále ma má čo prekvapiť.
V bežných „pokojných rokoch“ tvoril výkup do 10 zo všetkých našich predajov, pri raste ceny sa to zvýšilo na 20 %, ale moje odhady boli výrazne vyššie.
V roku 2025 bola jeho priemerná dolárová cena približne o 44 % vyššia než rok predtým. Človek by preto čakal, že sa mincovne a šperkári pôjdu zblázniť. Nebol som sám, kto sa mýlil.
Keď sa pozrieme na údaje World Gold Council, narazíme na celkom zaujímavú zvláštnosť. Cena zlata síce vzrástla o 44 %, ale množstvo recyklovaného zlata sa zvýšilo iba približne o 3 %.
Je dôležité povedať, že pri recyklácii sa nebavíme o minciach a tehličkách, ktoré zákazníci predajú. Lebo tie sa recyklujú inak - kúpi si ich nový zákazník. Tu ide hlavne o šperky a iné produkty, ktoré sa roztavia a robia sa z nich zlaté tehličky, mince alebo iné produkty.
Podľa celoročných údajov World Gold Council sa v roku 2025 zrecyklovalo 1 404 ton zlata, čo nie je málo. Vo svete sa v roku 2025 predalo viac ako 5 000 ton a práve tých 1 404 ton bolo z recyklácie. Množstvo recyklovaného zlata by sa zrejme nezmenilo ani bez rastu ceny, takže je zaujímavé, ako mierne narástla napriek výrazne vyššej cene. Zdroj: World Gold Council – Gold Demand Trends 2025
Zostáva preto zaujímavá otázka: Ak je zlato také drahé, prečo sa jeho majitelia neponáhľajú zbaviť sa ho vo väčšom množstve? Odpoveď nie je ani na burze, ani v rafinérii, ale doma, pri obyčajnom kuchynskom stole.
„Vieš, koľko by si dnes dostala za tú retiazku?“
„Viem. Ale predávať ju nebudem.“
Manželia sa rozprávajú pri večeri o tom, či predať zlaté šperky, keďže je teraz dobrá cena. Retiazka už niekoľko rokov leží v šperkovnici a manželka ju nenosí. Ak by ju predala, mohla by peniaze použiť na niečo užitočnejšie. Lenže retiazku jej kedysi darovala mama. A tam, kde manžel vidí iba cenu zlata, manželka vidí niečo iné. Spomienku, ktorú si za peniaze nekúpi. Keby k retiazke nemala citový vzťah, možno by ju pri dnešnej cene predala. Lenže šperky často nemajú iba hodnotu kovu.
Čo urobíte s peniazmi, keď zlato predáte?
Predstavme si, že ste si pred desiatimi rokmi kúpili investičnú zlatú mincu. Nekupovali ste ju preto, že chcete každý deň sledovať burzu a hľadať najlepší okamih na predaj. Chceli ste mať určitú rezervu vo fyzickom zlate. Niečo, čo si necháte bokom na horšie časy, dôchodok alebo nečakané výdavky.
Uplynulo desať rokov a cena zlata výrazne vzrástla. Takže ju predáte a potom čo? Ak potrebujete zaplatiť novú strechu, máte v tom jasno. Predáte zlato a peniaze použijete na opravu domu. Presne na také situácie ste si rezervu možno vytvárali. Ale čo ak vám strecha nezateká, auto funguje, účty máte zaplatené a na nič mimoriadne peniaze nepotrebujete?
Na bankovom účte pribudnú eurá a vy sa budete musieť rozhodnúť, čo s nimi. Necháte ich tam? Alebo kúpite akcie, dlhopisy, nehnuteľnosť, alebo si mincu kúpite znova o pol roka, keď cena klesne? Ak vôbec klesne.
Tieto príklady nevysvetľujú celosvetovú štatistiku, ale pomáhajú pochopiť, prečo ak rastie cena zlata, nepredávajú všetci naraz svoje mince, tehličky alebo šperky. Navyše, vysoká cena môže jedného človeka presvedčiť, aby predal a druhého naopak utvrdiť, že má držať ďalej. Prečo by nemohlo zlato narásť aj v budúcom roku?
Prečo teda netavíme telefóny?
Brošňa po babičke ostane ako spomienka, ale málokto má citový vzťah k svojmu starému telefónu alebo rádiu. Takmer v každom telefóne je zlato a často majú niektorí z nás doma aj viac starých telefónov. Stačí ich teda vyzbierať a máme malú baňu. V praxi funguje spracovanie elektroodpadu, z ktorého sa aj drahé kovy spätne dajú získať. Problém sa skrýva v slovách „stačí ich vyzbierať“. Ak je v jednom telefóne zlato za 2 eurá, čo som asi aj výrazne prehnal, tak potrebujete na 1 uncu zlata rozobrať a recyklovať 2 000 telefónov. Recyklácia sa síce neoplatí iba kvôli zlatu, ale aj tak si musíme dať pozor, aby spracovanie nebolo drahšie ako to, čo z odpadu získame. Svetová rada pre zlato uvádza, že prevažná väčšina recyklovaného zlata pochádza zo šperkov; technologický odpad tvorí podstatne menšiu časť. World Gold Council
Telefón nestačí. Skúste dve tony.
Nemecká zlievareň Umicore pri mobilných telefónoch a drobnej elektronike bez batérií uvádza odporúčaný minimálny objem dodávky dve tony. Pri doskách plošných spojov odporúča desať ton. Umicore
Neznamená to, že menšie množstvá nikto nezbiera. Práve zberatelia a spracovatelia ich môžu spojiť do väčších dodávok. Pekne to však ukazuje rozsah, v ktorom pracuje priemyselná rafinéria.
Starý mobil má zmysel odovzdať do zberu elektroniky. Medzi ním a získaným zlatom je však celý reťazec práce, nie iba otvorenie zadného krytu.
Niekde zlato predajú, inde si proti nemu požičajú
Majiteľ zlatej tehličky alebo mince môže získať peniaze aj bez toho, aby sa zlata hneď definitívne vzdal. Zlato môže použiť ako zábezpeku pri pôžičke. Samozrejme, pôžička niečo stojí a pri nesplácaní môže o založený majetok prísť. Pre pochopenie recyklácie je však podstatné, že potreba hotovosti nemusí automaticky viesť k predaju do rafinérie.
Praktický záver.
Ak cena zlata rastie, zvykneme si aj my posúvať hranicu, za ktorú by sme ho chceli predať alebo určujeme, ktorá cena je už pre nás nízka. Kým stála unca zlata 1 500 eur, za 2 000 by ju predal každý okamžite. Dnes, keď stojí unce 3 800 eur, pri výkupnej cene 3 000 eur by predával asi iba ten, kto by zlato našiel náhodou na ceste. A ak bude cena v budúcnosti 10 000 eur, aj tých 9 000 sa nám potom bude zdať málo.
Ak zlato kupujeme ako rezervu, nemusí nás zaujímať každé nové cenové maximum, pretože ho nechceme predať, kým to nie je potrebné. Aj moji kamaráti hovoria, ako krásne narástli ceny bytov, ale predať ich nechcú, lebo kde by potom bývali? Podobne je to so zlatom. Rast jeho ceny nás poteší, ale ak ho nepotrebujeme predávať, nemusí byť rozhodujúce, či za posledný rok zdraželo o 10 alebo 30 %. Dôležitejšie je, že máme rezervu, ktorú môžeme použiť, keď ju naozaj budeme potrebovať.
Upozornenie: Video alebo článok nie je finančnou radou alebo odporúčaním. Je to náš názor na veci okolo nás. Náš názor na peniaze, banky, zlato, akcie a iné finančné témy je výsledkom dlhodobého vzdelania a skúsenosti, ale nie sme najmúdrejší na svete a nepoznáme budúcnosť. Preto prosíme použite pri každej informácií alebo názore, ktoré získate z médií, zdravý sedliacky rozum a zvážte, či sú tieto informácie vhodné pre vás. Ak si nie ste istí, poraďte sa s viacerými odborníkmi z rôznych oblastí financií, rovnako sú naši zamestnanci v pre poradenstvo k dispozícií pre vás.
Každé investovanie alebo nákup investičného zlata a striebra je rizikové a ceny zlata a striebra môžu aj klesať. Aj keď nákup investičného zlata a striebra by nemala byť v prvom rade investícia za účelom zisku.