Veľa “natlačených” peňazí znamená infláciu. Ale v bežných cenách infláciu nemáme. Lebo sa peniaze “naliali” na finančné trhy a tam infláciu máme.
Po kríze z roku 2008 začali takmer všetky centrálne banky využívať nové „zlé“ peniaze (QE) na to, aby naštartovali hospodársky rast. Spolu s prudkým znížením úrokových sadzieb zaplavili trhy „zlými“ peniazmi a vytvorili ilúziu, že sa všetky problémy vyriešili.
Kritici upozorňovali na viaceré riziká, ktoré tieto opatrenia spôsobia a defacto iba presunú problémy do budúcnosti. Zástancovia zase oponovali a hovorili, že sa nemusíme tak veľmi obávať a je nutné zachrániť, čo sa dá. A ak sa neurobí „tlačenie zlých peňazí“, krajiny skrachujú.
Na čo hlavne kritici upozorňovali:
- Nastane inflácia cien, ktorá musí nasledovať, keďže sa zvýši množstvo peňazí v obehu,
- viac peňazí povedie k vyššiemu zadlženiu či už štátov alebo ľudí a nepomôže krajinám, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou. Ale bude to hlavne zlé zadlženie.
- presun problémov finančného sektor do budúcnosti bez reálnych riešení.
Aký je výsledok po 10 rokoch?
Inflácia nastala, ale nie v cenách mlieka .
Európska centrálna banka ECB je neprestajne nespokojná s vývojom inflácie a až v poslednom období sa podarilo splniť cieľ – rast nad 2%. Tak vlastne o akej inflácií stále hovoríme?
V jednom mesačníku a na blogu etrend.sk sme robili prepočet, že pri QE (tlačenie nových peňazí) sa z každého 1 EUR iba 15 centov dostalo do reálnej ekonomiky. Zvyšných 85 centov – teda 85% všetkých novovytvorených peňazí skončilo na finančných trhoch. A na týchto trhoch spôsobilo infláciu – prudký rast cien aktív.
Už vtedy kritici upozorňovali, že je lepšie, ak sa priamo nalejú peniaze do ekonomiky, a nie na finančné trhy. Pretože bankári a finančníci si tieto peniaze nechajú hlavne pre bohatých. Z 10 EUR si nechajú 8,5 Eura.
1. Máme tu inflačné rekordy.
Dnes zažívame výsledok QE, ktoré spôsobilo infláciu na finančných trhoch – grafy ETF fondov jednotlivých aktív sú na druhej strane:
- Akcie sú na historických rekordoch – napríklad americké akcie narástli od krízy o cca 400%, nemecké to isté a pod.
- Akcie vo svete sú na maximách – plus 100% od krízy.
- Štátne dlhopisy sú na historických rekordoch – americké 7 ročné dlhopisy nárast ceny o 60%.
- Firemné dlhopisy sú na historických rekordoch – investičné strednodobé dlhopisy v USA sú o 100% vyššie od krízy.
- Dokonca aj Junk bonds – menej kvalitné dlhopisy sú na maximách – plus 80% od krízy.
- Ceny nehnuteľnosti sú na historických rekordoch a už dávno prekonali ceny z pred krízy – v USA sú vyššie o 10%, u nás je to podobné.
No ale čo je na to, že akcie a dlhopisy rastú?
V podstate nič. Je normálne, že po kríze príde rast a akcie rastú, lebo rastie aj ekonomika. Je to ale menší problém. Akcie rástli príliš rýchlo. Máme najdlhší hospodársky rast za 100 rokov, ale zároveň najslabší. Ročný rast HDP v hlavných ekonomikách je najslabší v modernej histórií. „Zlé“ peniaze nešli do ekonomiky, ale na finančné trhy. Preto vznikla inflácia a bublina na finančných trhoch. Kde inde, keď tam išli takmer všetky peniaze. Peniaze sa nepoužili na zvýšenie bohatstva všetkých, ale iba investorov a v podstate bohatých.
2. Prudké zvýšenie zadlženia štátov a k tomu ešte aj zlé.
ECB využívala QE na výkup štátnych dlhopisov aj krajín, ktoré by inak na finančných trhoch už možno neboli. Rizikové krajiny musia platiť vysoké úroky. V zlých časoch ich dlh nechce kúpiť nikto, lebo sa investori boja, že krajina skrachuje. Preto začala ECB vykupovať tento dlh a v podstate požičiavala peniaze takým krajinám, ktorým by nikto nepožičal.
Krajinám Eurozóny, ktoré majú dlhodobo problém s dlhom, do roku 2008 dlh vo HDP klesal alebo bol stabilný. Po roku 2008 začal dlh prudko rásť z dôvodu, že boli najviac zasiahnuté recesiou. Keďže nedokázali splácať svoje dlhy, boli vystavené krachu, čo by im podľa niektorých ekonómov pomohlo.
Dlh by týmto krajinám narástol, aj keby nové peniaze išli do ekonomiky a nie na finančné trhy. Tak či tak, dlh by stúpal, lebo ekonomika spomalia. Ale ak by centrálne banky dali nové peniaze priamo štátom na rozumné projekty, aspoň by sa tie peniaze minuli rozumnejšie. Tak nechali rozhodnúť o tom bankárov a politikov.
Je ťažké hovoriť o tom, že sa nemajú zachrániť iné krajiny, ak majú problém. Ale nepýtať nič za to je veľmi nezodpovedné. Ak nastane ďalšia kríza, dlhy týchto štátov budú znova rásť a ECB ich znova bude vykupovať. Je to rozumné? Lebo je to iba ďalšie presúvanie problémov do budúcnosti, ktoré sa nevyriešia tým, že si budeme novými „zlými“ peniazmi zakrývať oči.
3. Presúvanie problémov je ako skákanie zo schodov.
Ironicky môžeme povedať: Problém, ktorý sa do 30 dní sám nevyrieši, si nezaslúži pozornosť. V prípade nových peňazí a vykupovania dlhov je to trošku iná pesnička.
Po roku 2008 sme problémy nevyriešili, iba sme nových peniazmi oklamali trhy a presunuli ich do budúcnosti. Všetci akosi cítime, že nás to jedného dňa dobehne. Je to ako skákanie zo schodov. Stále vystúpime na vyšší schod (HDP rastie, akciový trh rastie, množstvo dlhu rastie, je to jedno) a dúfame, že pri skoku dole (prepad, recesia) to ešte prežijeme. V roku 2008 sme si možno iba narazili členok a odreli koleno, ale odvtedy sme znova všetko viac nafúkli. Pri najbližšej recesií, nebodaj krachu, budeme radi, keď si iba zlomíme nohu a nestane sa niečo horšie. Lebo máme všetko vyššie na rekordoch, a keď budeme padať z väčšej výšky, bude to väčší pád.
Záver.
Nové peniaze spôsobili infláciu, ale nie takú, aby maslo a jogurty narástli na cene o 100%. Keďže nové „zlé“ peniaze boli naliate na finančne trhy, spôsobili infláciu a bubliny na finančných trhoch – akcie, dlhopisy a pod. Nebol to zdravý rast a skončí sa pravdepodobne zle. Okrem toho sa použili nové peniaze na výkup dlhov, ktoré bude potrebné znova vykupovať v budúcnosti.
Je nebezpečné nebyť pripravený. Otázkou ostáva, kto sa na to ako pozerá.
